čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež z potreby „dodržiavania zákona, t.j. zákonných dôvodov a postupov pri výpovedi z nájmu“.
jej názoru „za spravodlivý súdny proces nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorý priznal právo žalobkyni na základe zneužitia práva a uvedenia žalovanej do omylu“. Zneužitie práva žalobkyňou videla dovolateľka v tom, že jej boli dávané „nezákonné výpovede z nájmu opakovane (3 krát)“, a že žalobkyňa uplatňovala vypratanie „svojvoľne a násilne“. Súd neskúmal, či výpoveďou uvedenou v žalobe došlo k zániku nájmu a či tu nebol iný dôvod zániku tohto nájmu. Konaním žalobkyne, ktoré sa priečilo zákonným ustanoveniam o nájme, bola žalovaná uvádzaná do omylu. Súdy prehliadli, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania ubytovne, obsahom výpovede bolo ale vypovedanie nájmu bytu, v predmetnom objekte sa žiadna ubytovňa nenachádza a žalobkyňa porušila stavebný zákon. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaná žiadala zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že tento opravný prostriedok žalovanej nie je v danom prípade procesne prípustný a smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Dovolanie žiadala „zamietnuť“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 3 Cdo 324/2009 -3- Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Vzhľadom na to dovolanie žalovanej nie je
1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý 3 Cdo 324/2009 -4- zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
f/ O.s.p., je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyzval
1 O.s.p. v tomto znení platilo, že na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie. Pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v prípadoch uvedených v § 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení. Dňom 15. októbra 2008 ale nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky súdny poriadok, a to aj jeho ustanovenie § 214.
1 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho 3 Cdo 324/2009 -5- pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred
tohto ustanovenia odvolacie pojednávanie je záujem, ktorý je všeobecný, verejný, dôležitý (teda nie súkromný, individuálny, privátny), a bezpochyby tiež výnimočný (v tom zmysle, že tento v tom – ktorom prípade odôvodňuje odklon od všeobecnej procesnej zásady vyjadrenej v § 214 ods. 2 O.s.p.).
právneho názoru dovolacieho súdu takéto znaky „dôležitého verejného záujmu“ v zmysle § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nevykazuje dovolateľkou tvrdený záujem na realizácii jej práva na spravodlivý súdny proces (ktorý je daný v každom občianskom súdnom konaní), ani v dovolaní spomínaný záujem na potrebe dodržiavania zákonov. Vychádzajúc z tohto názoru dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom prípade neporušil uvedené ustanovenie, keď na prejednanie odvolania nenariadil odvolacie pojednávanie. Zo spisu ďalej vyplýva, že odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú úplné a správne a že správne je aj ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody na 3 Cdo 324/2009 -6- potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.), nemusel dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnúť bez odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania (viď § 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a zo spisu nevyplýva, že by prejednanie a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyžadoval dôležitý verejný záujem (viď § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Treba dodať, že postup odvolacieho súdu zodpovedal aj § 156 ods. 3 O.s.p.
tohto ustanovenia súd vo veciach, v ktorých rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. V danom prípade bolo takto verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave (viď č.l. 93 spisu). Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že postup odvolacieho súdu mal podklad v zákonných ustanoveniach. Nešlo o procesne vadný postup. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jej námietka, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ďalšie námietky žalovanej obsiahnuté v dovolaní nevylučujú, že žalovaná zastáva názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež nesprávnym právnym posúdením veci. Dovolací súd preto poznamenáva, že § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie možnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesnú prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť ani z § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p. 3 Cdo 324/2009 -7- Keďže dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol tento opravný prostriedok
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.