napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), právo účastníkov, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou oprávnenému realizáciu niektorého z jeho procesných práv. Z dovolania vyplýva názor dovolateľa, že k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo postupom súdu so znakmi porušenia práva na spravodlivý súdny proces a odňatia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Obsah zodpovedajúcej časti dovolania však svedčí o tom, že predmetná námietka dovolateľa nemá základ v procesnom postupe súdov, ale v právnom posúdení veci súdmi nižších stupňov. Treba uviesť, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04); to znamená, že z práva na spravodlivý súdny proces nevyplývalo ani v danej veci právo oprávneného na to, aby v každom prípade dosiahol výkon notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Občiansky súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd (prípadne) v konaní nerozhodne vecne správne alebo sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania) upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné vady (nedostatky v procesnom postupe súdu) považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu 3 Cdo 274/2009 5 takejto vady (
Iné procesné vady (
2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na skutkový stav) je prípustným dovolacím dôvodom (
2 písm. c/ O.s.p.), ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd aj v nadväznosti na dovolateľom spomenutú judikatúru uvádza, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, či a aké dôsledky majú (prípadné) nedostatky v konaní alebo rozhodovaní súdov (
napríklad II. ÚS 261/06). Keďže dovolanie smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré už nadobudlo atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 a 3 O.s.p.), dochádza v dovolacom konaní k stretu dvoch základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vyjadrené v danom prípade požiadavkou, aby o návrhu na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v súlade so zákonom), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vyjadrenú požiadavkou, aby právoplatnosť súdneho rozhodnutia bola prelomená len vo výnimočných prípadoch stanovených zákonom). Daná procesná situácia musí byť vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj I. ÚS 252/05). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol ani v prejednávanej veci brať na zreteľ len oprávneným zdôrazňované právo na „spravodlivé prejednanie veci“, ale musel dbať o to, aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej istoty. Posudzujúc individuálne okolnosti daného prípadu dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľom vytýkaný postup súdov nevykazuje znaky procesného postupu súdu, ktorým by bola oprávnenému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade dovolateľ existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje nie z nesprávneho procesného postupu súdu zakladajúceho zmätočnosť (tento znak je jednotiaci pre všetky procesné vady konania taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.), ale z nesprávnej aplikácie alebo interpretácie ustanovení zákona, ktoré upravujú jednak materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), jednak predpoklady zastavenia exekúcie vyhlásenej za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). 3 Cdo 274/2009 6 Namietaním nesprávnosti aplikácie alebo interpretácie tých ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú náležitosti exekučného titulu a procesné predpoklady zastavenia exekúcie z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú, namieta dovolateľ správnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších stupňov. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nevyplýva z § 239 O.s.p. ani § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie procesne prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.); so zreteľom na odmietnutie dovolania nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebol oprávnený úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo procesne úspešným povinným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal povinným náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov tohto konania (243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.