← Slovensko

litispendencia § 83, § 246c ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd 8 Sžo 245/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D., zastúpený advokátom JUDr. D. Č., proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-18/PK-2006 zo dňa 24.februára 2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 13/2008-21 zo dňa 19.augusta 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 13/2008-21 zo dňa 19.augusta 2008 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 3S 13/2008-21 zo dňa 19.augusta 2008 zastavil konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-18/PK-2006 zo dňa 24.februára 2006, pretože v tej istej veci prebieha iné konanie, t.j. ide o prekážku litispendencie (§ 83 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd zistil, že dňa 26.apríla 2006 bola na Krajský súd v Košiciach podaná žaloba totožných účastníkov konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-18/PK-2006 zo dňa 24.februára 2006 a bola vedená pod sp. zn. 1 S 29/

  1. Tá istá žaloba podaná aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27.apríla 2006, ktorý uznesením sp. zn. 5Sž 24/06 zo dňa 25.mája 2006 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave. Zo žalôb je zrejmé, že ide o totožné konanie a totožný petit v žalobe, ktorého sa žalobca domáha. Pretože žaloba na Krajskom súde v Košiciach bola podaná skôr ako na Najvyššom súde Slovenskej republiky, t.j. 26.apríla 2006, krajský súd konanie o neskôr podanej žalobe (27.apríla 2006) zastavil. 8 Sžo 245/2008 2 Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že krajský súd pred zastavením konania mal skúmať vec začatú na Krajskom súde v Košiciach a postúpenú Krajskému súdu v Bratislave. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1 S 29/2006 vo veci identických účastníkov a identického predmetu konania vyslovil svoju nepríslušnosť a postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave uznesením zo dňa 13.júna
  2. Podľa jeho názoru nie je prekážka prebiehajúceho konania v tejto veci daná, pretože podal žalobu na súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o odvolaní. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa jeho názoru rozhodol v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca adresoval svoju žalobu jednak na Najvyšší súd Slovenskej republiky a identickú žalobu adresoval aj na Krajský súd v Košiciach, pričom ju neadresoval na vecne a miestne príslušný súd, t.j. na Krajský súd v Bratislave. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky aj Krajský súd v Košiciach postúpili vec na Krajský súd v Bratislave, nie je prípustné, aby sa na vecne a miestne príslušnom súde dvakrát uskutočňovalo identické konanie, pretože je to v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdy povinnosť podľa odseku 1 (poučovaciu povinnosť) nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-18/PK-2006 zo dňa 24.februára 2006, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii staršieho referenta oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru V., odboru Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalobca podal dve identické žaloby na dva súdy: 8 Sžo 245/2008 3 1) žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 26.apríla 2006 (Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1S 29/2006-12 zo dňa 13.júna 2006 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci), 2) žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27.apríla 2006 (Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Sž 24/2006-10 zo dňa 25.mája 2006 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave pred tým, než rozhodol v predmetnej právnej veci o zastavení konania z dôvodu prebiehajúceho iného konania v tej istej veci – litispendecie – skúmal procesné podmienky. V súdnom spise sa nachádza fotokópia žaloby zo dňa 25.apríla 2006 adresovaná Krajskému súdu v Košiciach o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-18/PK-2006 zo dňa 24.februára 2006, takisto sa v spise nachádza rovnopis uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1S 29/2006-12 zo dňa 13.júna 2006 o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca podal dve identické žaloby v tej istej veci. Ide o prekážku litispendecie, ktorá bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd v Bratislave otázku litispendencie správne vyhodnotil a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s jeho záverom stotožnil. Na Krajskom súde v Košiciach bola žaloba podaná skôr, t.j. 26.apríla 2006, preto krajský súd postupoval správne, keď konanie o neskôr podanej žalobe (dňa 27.apríla 2006 pôvodne na Najvyšší súd Slovenskej republiky), ktorá je predmetom tohto konania, zastavil. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 13/2008-21 zo dňa 19.augusta 2008 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). 8 Sžo 245/2008 4 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10.júna 2009 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.