161/2015 Z. z., ďalej len „C. m. p.“) je možné tak urobiť, len ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Dovolateľka namietala splnenie tejto podmienky, keď nepovažuje za správne vyhodnotenie odvolacieho súdu o spravodlivosti priznania trov otcovi, argumentujúc okolnosťami na strane otca (ktorý s maloletou kontakt neudržiava, ani styk určený v pôvodnom rozsudku nevyužíva a preto jeho prístup ku konaniu sa javí ako obštrukčný - nie na prospech maloletej). Preto
nej rozhodnutie o trovách nemožno považovať za spravodlivé. Nemožnosť vyjadriť sa k otcom uplatneným trovám konania považuje za porušenie princípu rovnosti účastníkov konania, keď
doterajšej judikatúry nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), reprezentovanej rozhodnutiami vo veciach sp. zn. 6 Cdo 356/2012 a M Cdo 99/02), ale i Európskeho súdu pre ľudské práva (vo veci Trančíková proti Slovenskej republike) tým došlo k odňatiu dovolateľke možnosti konať pred súdom, namietalo sa napokon dovolaním, považujúcim rozhodnutie odvolacieho súdu v napádanej časti aj za nepresvedčivé (nakoľko sa v ňom spravodlivosť len konštatuje, avšak neodôvodňuje).3. Otec navrhol dovolanie zamietnuť
p., keďže považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za správne. Späťvzatím návrhu na začatie konania potvrdila matka zbytočnosť celého konania, ktorého ukončenie tak zavinila sama. K takému úsudku odvolací súd nepotreboval poznať stanovisko matky, keďže rozhodnutie o trovách je v jeho výlučnej kompetencii a nezávisí od vôle strán. Nebolo by spravodlivé, aby on znášal trovy konania, ktorých vznik zapríčinila matka. Neposkytnutím matke možnosti vyjadriť sa k trovám konania nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a nebolo ani porušené jej právo na spravodlivý proces, keďže tu nešlo o rozhodovanie vo veci samej.
1 C. m. p. na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7.
f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (tu rozumej aj účastníkovi konania
C. m. p. - pozn. najvyššieho súdu), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C. s. p.), totiž uznesenie odvolacieho súdu napádané dovolaním v prejednávanej veci nie je rozhodnutím vo veci (keďže ním nedošlo k zaujatiu vecného stanoviska k podstate problému nastoleného návrhom na začatie konania, ale k odstráneniu takého - rozumej meritórneho - rozhodnutia súdu prvej inštancie a súbežnému zastaveniu konania) a v časti spochybňovanej dovolaním nie je ani rozhodnutím končiacim konanie (keďže takýto charakter môže mať výlučne prvý výrok uznesenia odvolacieho súdu, obsahujúci reakciu na procesnú situáciu normovanú dnes v ustanoveniach § 370 ods. 1 a 2 C. s. p. a do
pravidla uvedeného v ustanovení § 52 C. m. p., keď dovolací súd nezistil, že by malo ísť o prípad uplatnenia ktorejkoľvek z výnimiek
Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.