8 Sžo 169/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci navrhovateľa: Ľ. R., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úradu v Trnave, účasti: Slovenského pozemkového fondu, regionálne pracovisko Trnava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. K2007/00412-Kň/4-NR zo dňa 3.decembra 2007 a č. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4. decembra 2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 32Sp 3/2008-38 zo dňa 4. júna 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 32Sp 3/2008-38 zo dňa 4. júna 2008 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/5-NR zo dňa 4. decembra 2007, ktorým odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľa tak, že navrhovateľovi ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona nepriznal vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. Š. zapísaných v PK vl. č. X. v podiele 795/36288, v PK vl. č. X. v podiele 1/270, v PK vl. č. X. v podiele 1/54, v PK vl. č. X. v podiele 795/36288 a PK vl. č. X. a priznal právo na náhradu za predmetné pozemky navrhovateľovi vo vlastníckom podiele 795/36288- in z celku. Predmetným rozsudkom tiež potvrdil rozhodnutie č. K2007/00412-Kň/4-NR zo dňa 4. decembra 2007, ktorým odporca navrhovateľovi ako oprávnenej osobe navrátil vlastníctvo k pozemkom špecifikovaným v napadnutom rozhodnutí , nachádzajúcim sa v kat. úz. Š. vo vlastníckych podieloch PKV X. - 530/4032-inách, PKV X. - 1/45-ine, PKV X. - 8 Sžo 169/2008 - 2 - 1/9- ine a PKV X. - 5/140-inách z celku. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na správne zistený skutkový stav a z toho vyvodený správny právny záver odporcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Krajský súd sa tiež stotožnil s určením podielu 1/18-iny zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov pripadajúcej na navrhovateľa, keďže podľa rozhodnutia v dedičskej veci po nebohých vlastníkoch Š. R., M. K., rod. R. a V. A., rod. R. prichádzalo do úvahy viacero oprávnených osôb v zmysle § 2 ods.2 zákona, pričom navrhovateľ si uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva ako jediný z viacerých oprávnených osôb. V danom prípade je podľa krajského súdu právne irelevantné, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi Ľ. R. staršom sa navrhovateľ na základe dedičskej dohody stal jediným dedičom. Ustanovenie § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. obsahuje odlišnú úpravu do ustanovenia § 21 zákona č. 229/1990 Zb., podľa ktorého bolo možné priznať vlastníctvo aj jedinému z oprávnených osôb v prípade, že ostatné oprávnené osoby si nárok neuplatnili. Nárok na vrátenie vlastníctva po pôvodných mali teda okrem navrhovateľa aj ďalšie oprávnené osoby v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., a to každý rovným dielom. Keď títo v zákonnej lehote o navrátenie vlastníctva nepožiadali, ich nárok zanikol. Podiel navrhovateľa bol vypočítaný podľa krajského súdu správne a vychádzal z podielu svojho otca po pôvodných vlastníkoch (1/6), pričom navrhovateľovi prináleží podiel 1/3 z podielu pripadajúceho na svojho otca, to znamená, že navrhovateľovi patrí podiel 1/18-iny zo súčtu podielov pôvodných vlastníkov. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, z obsahu ktorého vyplynulo, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom. Odporcovi vyčítal, že sa neriadil právnym názorom súdu, ktorý predchádzajúce rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odôvodneniu rozhodnutia odporcu vyčítal, že nie je zrozumiteľné, určité a presvedčivé. Odporca napriek výhradám krajského súdu vydal v novom konaní rozhodnutia, ktoré sa sú doslovne opisom tých predchádzajúcich. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s určením podielu 1/18-iny z vlastníctva pôvodných vlastníkov, ktorý má byť odvodený z dedičského konania po nebohej starej matke zo dňa 11.03.1925. Navrhovateľ poukázal na to, že koncom dvadsiatych rokov odišli z ich komunity F. a K. a stali sa aktívnymi členkami mníšskeho rádu Uršulínok. Pri odchode odovzdal starý otec hodnotu ich majetku tomuto rádu. V decembri r.1930 sa starý otec vzdal svojho vlastníctva k pozemkom, daroval tieto pozemky svojim 7 deťom, ktoré mali vzťah k tomuto majetku. Dar obdržali – Š. , M., Ľ., V., V. , V. a J. Táto skutočnosť o získaní vlastníctva uvedenými deťmi je zaevidovaná v pol. B 6 OKV a PKV X.. Má rozhodujúci vplyv na vývoj vlastníckych 8 Sžo 169/2008 - 3 - vzťahov v komunite, avšak je prehliadnutá odporcom a krajský súdom pri stanovení podielov. Dňa 20.04.1950 bol zákonom č. 46/48 Zb. skonfiškovaný majetok – pozemky Š. R., M. K., rod. R. a V. A., rod. R. bývajúcich v USA. Vlastníctvo skonfiškovaného majetku prešlo na štát. K napadnutému rozsudku navrhovateľ uplatnil ďalšie námietky týkajúce sa nesprávneho záveru o tom, že odporca vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Podľa navrhovateľa odporca nemá dostatočný prehľad vo vývine majetkových pomerov komunity a nezorganizoval žiadne skutočné jednanie vo veci. Rovnako krajský súd na pripomienky navrhovateľa adekvátne nereagoval, preto navrhovateľ navrhol, aby najvyšší súd potvrdil podľa § 39 OZ neplatnosť právneho úkonu odporcu o stanovení výšky vlastníctva uvedeného na strane 2 napadnutých rozhodnutí odporcu a potvrdil, že navrhovateľ ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona sa stáva vlastníkom 1/3 z podielov pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júna 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2007) právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. 8 Sžo 169/2008 - 4 - Podľa § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.