ZA, R. z.: 13472/2016 z 2. marca 2016, ktorým tento
5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci na základe jeho žiadosti doručenej odporcovi 28. decembra 2015, vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/115/2010.O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ - odvolateľ nebol v konaní úspešný.Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok
zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2016 vo výške 35 Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. e/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so závermi odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľa presahuje 1,6- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (a zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4-násobku), a preto navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci
1 zákona č. 327/2005 Z. z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou
1 citovaného zákona. Odporca zistil z dokladov predložených navrhovateľom, že navrhovateľ mal v posudzovanom období (posledných sedem mesiacov pred podaním žiadosti) priemerný čistý započítateľný mesačný príjem vo výške 899 Eur (príjem zo závislej činnosti za jún 2015 - 766,95 Eur, júl 2015 - 715,99 Eur, august 2015 - 781,80 Eur, september 2015 - 715,99 Eur, október 2015 - 721,91 Eur, november 2015 - 731 Eur a december 2015 - 1.859,32 Eur), ktorý nesporne a preukázateľne presahoval výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (316,94 Eur). Navrhovateľ v konaní nespochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom, pokiaľ ide o výšku jeho príjmu zo závislej činnosti v rozhodnom období a v konečnom dôsledku sám v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol príjem zo závislej činnosti vo výške 713 Eur (presahujúci 1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) a tento jeho príjem vyplýva aj z potvrdenia o príjme predloženom zamestnávateľom EUREST spol. s r.o. so sídlom v Bratislave. Krajský súd uzavrel, že navrhovateľ nemá právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti (§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z.) a ani na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou (§ 6a zákona č. 327/2005 Z. z.) z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vo vzťahu k posudzovaniu materiálnej núdze navrhovateľa ako jedného z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s takouto účasťou. Odporca vo svojom rozhodnutí podrobne opísal dôvody, prečo navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, pričom navrhovateľ v podanom odvolaní tieto dôvody ani nespochybnil a bez ďalšieho považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, kde uviedol, že uplatňuje všetky odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.. Dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
zákona č. 327/2005 Z. z..
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 3 O.s.p.).Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom prípade posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorou zákonodarca stanovil podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení platnom v rozhodnom čase, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len ,,žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia
osobitného predpisu; splnenie podmienok
1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odporca v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil v súlade so zákonom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a osobitne k odvolacím námietkam navrhovateľa, ktoré odvolací súd
obsahu odvolania vyhodnotil ako odvolacie dôvody
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. uvádza nasledovné:Odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľ dôvodí procesným postupom súdu, ktorý vo veci konal a rozhodol skôr, ako bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci v prejedávanej veci. Pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť, v tomto prípade odvolaním, uplatneného nároku.Na základe žiadosti navrhovateľa z
bydliska je miestne príslušná na vybavovanie jeho žiadosti kancelária Centra právnej pomoci Liptovský Mikuláš a bol odkázaný na podanie žiadosti v uvedenej kancelárií. Následným dopytom na Centrum právnej pomoci, kanceláriu Liptovský Mikuláš najvyšší súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci „odvolanie KS BB“, ktorá bola Centru právnej pomoci, kancelárii Liptovský Mikuláš doručená
ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
názoru odvolacieho súdu posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania a kvalifikovanie dôvodu pre odročenie dôvodu pojednávania tvrdeného účastníkom z hľadiska, či ide o dôležitý dôvod, je v kompetencii konajúceho súdu, ktorý tento dôvod musí vyhodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci. Pri kvalifikovaní dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania súd vychádza z informácií, ktoré účastník, v súčinnosti so svojím prípadným právnym zástupcom, súdu poskytol v čase podania žiadosti o odročenie pojednávania. Ak účastník, v súčinnosti so svojím prípadným právnym zástupcom, určité informácie, relevantné skutočnosti, ktoré prípadne aj mohli existovať, neoznámil a nepreukázal v čase podania žiadosti, súd ich logicky zohľadniť nemohol. Vzhľadom k tomu, že žiadosť o odročenie pojednávania neobsahovala náležitosti predpokladané ust. § 119 ods. 2 O.s.p., krajský súd ospravedlnenie správne neakceptoval. Zároveň najvyšší súd pri posudzovaní danosti predmetného odvolacieho dôvodu vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že z totožného a rovnako nepreukázaného dôvodu, už krajský súd odročil pojednávanie vytýčené na
osobitného predpisu; a zároveň nespĺňa ani podmienku § 6a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle ktorej ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, keď takéto dôvody zo spisového materiálu neboli zistené.Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze navrhovateľa na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo, že odpočítateľný príjem navrhovateľa ako žiadateľa presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu a tiež 1,6-násobok životného minima pre plnoletú fyzickú osobu v mesiaci podania žiadosti, teda v decembri 2015 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, pričom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, dospel k správnemu záveru, že navrhovateľa nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcu právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z..Odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1, resp. § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a teda musí sa zaoberať aj otázkou sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa (a spoločne posudzovaných osôb) ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil (§ 6 ods. 1 písm. b/ a písm. c/).Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu, t. j. 6.292,96 Eur spolu, a nie jeho potenciálnych výdavkov, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že právny záver krajského súdu ohľadne sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa ako bol v súlade so zákonom. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že poskytnutím právnej pomoci postupom
327/2005 Z. z. sa nezaoberal, keď priznanie právnej pomoci z dôvodov osobitného zreteľa nebolo navrhovateľom žiadané.Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa okrem vyššie uvedených námietok neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l ods. 2 v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žiadosťou navrhovateľa o „pridelenie právnika pre odvolacie konanie“ sa najvyšší súd nezaoberal, keď navrhovateľ bol uznesením krajského súdu č. k. 29Sp/12/2016-12 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.