jeho názoru nebolo by správne a spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby špecifikoval podrobne každú z uplatňovaných vecí. O náhrade trov konania rozhodol
1 O. s. p. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn. 9 Co 256/2008 na odvolanie odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Nepriznal mu ani právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že základným predpokladom podania návrhu na vydanie vecí je existencia navrhovateľovho vlastníckeho práva k týmto veciam. V danom konaní sa však Spoločenstvo (navrhovateľ) domáhal v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči predchádzajúcemu správcovi (odporca) vydania časti písomnej dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu (Š.). Na podanie takéhoto návrhu však navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva (vlastníckeho práva k uplatňovaným hnuteľným veciam) a nie je v hmotnoprávnom vzťahu s odporcom titulom zmluvy o výkone správy a ani zo zákona č. 182/1993 Z. z. mu takéto oprávnenie (zastupovať vlastníkov bytov pri uplatňovaní tohto ich nároku proti predchádzajúcemu správcovi bytového domu) nevyplýva (§ 8a ods. 2 zákona ukladá správcovi po ukončení výkonu správy odovzdať písomnú dokumentáciu vlastníkom bytov a nebytových priestorov). Preto len vlastníkom bytov a nebytových priestorov (Š.) patrí právo domáhať sa vydania predmetnej písomnej dokumentácie a súd prvého stupňa sa vôbec aktívnou legitimáciou navrhovateľa nezaoberal a nesprávne považoval nárok uplatnený navrhovateľom za oprávnený. Za nesprávny považoval aj záver, 2 Cdo 141/2009 3
ktorého je petit návrhu zrozumiteľný a vykonateľný. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. (absencia vyčíslenia trov prvostupňového konania a návrhu na náhradu trov odvolacieho konania). Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne tak, že uloží povinnosť odporcovi vydať mu špecifikované hnuteľné veci. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) iným výkladom aktívnej vecnej legitimácie až v odvolacom konaní bez nariadenia pojednávania.
jeho názoru výklad ustanovenia § 8a ods. 2 citovaného zákona odvolacím súdom nie je správny, pretože prehliadol jeho poslednú vetu, z obsahu ktorej je zrejmá povinnosť odovzdať zostatok majetku vlastníkov na účet nového správcu alebo Spoločenstva, keď úmysel zákonodarcu bol uložiť všetky zákonné povinnosti pri skončení správy plniť v prospech nového správcu alebo nového spoločenstva, nakoľko opačný výklad sa stáva reálne nevykonateľným pri uložení povinnosti odovzdať dokumentáciu, napr. 90 vlastníkom bytov v bytovom dome. Nestotožnil sa ani s posúdením petitu návrhu odvolacím súdom. Odporca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. 2 Cdo 141/2009 4 Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. K námietke dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred súdom v mysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou takejto povahy.
3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
2 ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd v danej veci (spis predložený
f/ O. s. p. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001, z 13. 11. 2002 sp. zn. II. ÚS 132/2002, z 5. 4. 2007 sp. zn. III. ÚS 171/2006). Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) upravujú a zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku . 2 Cdo 141/2009 6
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého súdneho procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe. V prejednávanej veci súd prvého stupňa majúc za nespornú aktívnu legitimáciu navrhovateľa považoval nárok ním uplatnený za dôvodný, zrozumiteľný a vykonateľný. Odvolací súd v porovnaní s ním založil svoj zmeňujúci rozsudok na odlišnom právnom závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane„ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, navrhovateľovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočnosti odvolaním nenamietanou. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa javili nespornými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti z pohľadu súdu prvého stupňa nesporných skutočností. Aj týmto svojím postupom (okrem uvedených) odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade
f/ O. s. p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
1, 3 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2 Cdo 141/2009 7 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.