ktorého sa ustanovenia tohto zákona použijú len pokiaľ niečo iné neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy, vylučuje medzinárodná zmluva použitie ustanovenia § 67 zákona, pretože sama ustanovuje niečo iné. V článku 52 zmluvy je za splnenia konkrétnych podmienok upravené priame uznávanie cudzích rozhodnutí v nemajetkových, rodinných veciach (ktorou občianskou vecou nemajetkovej povahy určenie otcovstva nepochybne je) bez ďalšieho konania. To znamená, že uvedeným článkom sa vylúčila požiadavka osobitného rozhodnutia súdu (§ 67 zákona), keď sú splnené podmienky v ňom uvedené, čo v danej veci bolo preukázané, pretože na území Slovenskej republiky neexistuje justičný orgán, ktorý by vydal právoplatné rozhodnutie v tej istej veci (určení otcovstva V. K. k mal. navrhovateľovi) skôr a predmetné konanie o určenie otcovstva nie je (nebolo ani v čase vydania cudzieho rozhodnutia)
citovanej zmluvy vo výlučnej právomoci súdov Slovenskej republiky. Z toho je zrejmé, že ku skutočnosti, aby sa na predmetné rozhodnutie o určení otcovstva hľadelo ako uznané, nie je potrebné žiadne ďalšie konanie a krajský súd tak nemá právomoc vo veci jeho uznania konať (§ 7 ods. 1 až 3 O. s. p., § 103 O. s. p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p.). Námietky V. K., týkajúce sa správnosti predmetného rozhodnutia, považoval za neopodstatnené. O trovách konania rozhodol
1 písm. c/ O. s. p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie V. K., ktoré odôvodnil potrebou uznania predmetného rozhodnutia Oblastného súdu v Poľskej republike, a ktoré rozhodnutie je
jeho názoru v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto 2 Uro 1/2009 3 opravným prostriedkom (§ 201 O s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa mal. navrhovateľ (voči povinnej osobe – V. K.) domáhal uznania cudzieho rozhodnutia, Oblastného súdu v Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská republika sp. zn. R III C 565/92 z 16. 11. 1993 o určení otcovstva.
1 až 3 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Keďže sa predmetné rozhodnutie Oblastného súdu Poľskej republiky v Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých v časti určenia otcovstva V. K. voči maloletému navrhovateľovi (v prípade jeho vydania za splnenia zákonných podmienok) uznáva bez ďalšieho konania na území Slovenskej republiky (§ 2, § 67 zákona, čl. 52 zmluvy) tak neexistuje orgán, ktorý by mal právomoc v danej veci ešte konať a rozhodovať, preto správne v súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd konanie zastavil bez rozhodnutia o tom, ktorému vecne príslušnému orgánu vec postúpi. Súd v Slovenskej republike príslušný na uznanie a výkon rozhodnutia súdu Poľskej republiky o vyživovacej povinnosti V. K. k maloletému navrhovateľovi na rozhodnutie súdu Poľskej republiky v časti o určení otcovstva prihliadne a bude z neho vychádzať tak, ako keby ho vydal súd Slovenskej republiky. 2 Uro 1/2009 4 Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 O. s. p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.