Obsah (11)

§ 194§ 80§ 82§ 193§ 79§ 81§ 192§ 296§ 21§ 233§ 71

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tost/29/2018 Identifikačné číslo spisu: 9517100204 Dátum vydania rozhodnutia: 14. augusta 2018 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NS

233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), c) Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom

1. augusta 2018 v Bratislave o sťažnostiach obvinených C. P. a Q. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z
2. júla 2018, sp. zn. 4Tp/26/2017, takto r o z h o d o l : I.

§ 194ods.

1 písm. a), ods. 2 Tr. por. zrušuje napadnuté uznesenie vo výrokoch týkajúcich sa obvineného Q. P..

§ 80ods.

1 písm. b), c) Tr. por. prijíma písomný sľub obvineného Q. P., nar. XX. C. XXXX v W., súčasne nahrádza jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a prepúšťa ho na slobodu.

§ 80ods.

2 Tr. por. ukladá obvinenému Q. P. povinnosť ozná­miť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta bydliska.

§ 82ods.

1 písm. a), b), h), j) Tr. por. ukladá obvinenému Q. P.:- zákaz vycestovania do zahraničia,- zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť v rozsahu upravenom zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj činnosť štatutárneho alebo iného orgánu obchodnej spoločnosti a družstva a inak zastupovať akéhokoľvek podnikateľa,- zákaz styku a kontaktu s osobami obvinenými uznesením vyšetrovateľa z 13. októbra 2017, sp. zn. ČVS: PPZ-16/NKA-FP-VY-2017, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania.II.

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného C. P. zamieta. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd uznesením z 23. júla 2018, sp. zn. 4Tp/26/2017,

§ 79ods.

3 Tr. por. zamietol žiadosti obvinených C. P. a Q. P. o prepustenie z väzby na slobodu. Zároveň

§ 81ods.

1 písm. b), c) Tr. por. neprijal ich písomné sľuby a ich väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.V odôvodnení tohto uznesenia prvostupňový súd konštatoval, že od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z

1. apríla 2018 (správne zo
2. mája 2018, pozn.), sp. zn. 5 Tost 14/2018, ktorým bola väzba u obvinených predĺžená do
3. decembra 2018 nedošlo k žiadnemu posunu vo vzťahu k dôvodom vedeného trestného stíhania a dôvodom existencie väzby. Zároveň poukázal na skutočnosti uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu,

záverov ktorého je trestné stíhanie voči obvineným vedené dôvodne a naďalej existujú dôvody väzby.Vo vzťahu k aktivite orgánov činných v trestnom konaní súd prvého stupňa konštatoval, že ich postup nezodpovedá postupu v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por., pretože od rozhodnutia najvyššieho súdu vykonali v predmetnom trestnom konaní len osem úkonov, čo je potrebné hodnotiť ako nedostatočnú aktivitu vo vzťahu k rozsahu tejto trestnej veci (63 obvinených, 101 skutkov). Aj napriek uvedenej skutočnosti prvostupňový súd nepristúpil k prepusteniu obvinených z väzby na slobodu, pretože odvolací súd opakovane judikuje, že aktivita orgánov činných v trestnom konaní je dostatočná a tento právny názor je preň záväzný. Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podali proti nemu obvinení C. P. a Q. P. sťažnosti, ktoré dodatočne odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Gerharda Zvoláneka. V ich dôvodoch zopakovali, že prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) vo svojej žiadosti o predĺženie lehoty väzby neuviedol žiaden nový dôkaz preukazujúci dôvodnosť vznesenia obvinenia a rovnako tak neuviedol ani dôkazy, ktoré je potrebné v lehote predĺženia väzby vykonať. Poukázali tiež na to, že daňové orgány doposiaľ nepreukázali žiadne daňové nedoplatky ani daňové úniky a rovnako tak nebol produkovaný žiaden znalecký posudok, ktorý by sa týmto zaoberal. Domnievajú sa, že situáciu využil vo svoj prospech obvinený P., keď po tom, čo 8. júna 2018 účelovo vypovedal, jeho manželka zaplatila sumu 530 tisíc za zlikvidovanú firmu, po čom bol tento obvinený 22. júna 2018 prepustený na slobodu. Obvinený C. P. v tejto súvis­losti doložil doklady vyvracajúce tvrdenia obvineného P., čím zároveň vyvrátil modus operandi, ktorého existencia sa v predmetnej trestnej veci medzi jeho firmami C. s. r. o. a U. s. r. o. a firmou obvineného P. P. S. eu s.r.o. neu­stále opakuje. Obvinený Q. P. v podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol produkovaný žiaden dôkaz smerujúci k preukázaniu jeho trestnej činnosti. Obaja obvinení pritom nesúhlasia s názorom prokurátora, že jednotlivé dôkazy v tomto štádiu trestného konania dostatočne preukazujú ich účasť na trestnej činnosti a že sú usvedčovaní aj novými dôkazmi, ktoré sa postupne vykonávajú.

ich názoru neboli v priebehu posledných troch mesiacov produkované dôkazy preukazujúce ich vinu a tieto nebudú produkované ani z ďalších úkonov, ktoré prokurátor uviedol v sťažnosti proti uzneseniu o nepredĺžení lehoty trvania väzby. V závere odôvodnenia svojej sťažnosti poukázali obvinení na formálnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý sám konštatuje, že postup a aktivita orgánov činných v trestnom konaní nezodpovedá komplikovanosti tejto veci, avšak obvinených z väzby neprepustil s poukazom na názor odvolacieho súdu. V podstate z týchto dôvodov obvinení C. P. a Q. P. navrhli, aby najvyšší súd

§ 194ods.

1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie, prepustil ich z väzby na slobodu, prijal ich písomný sľub a nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedených sťažností, ktoré boli podané oprávnenými osobami včas,

§ 192ods.

1 písm. a), b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom. V rámci tohto prieskumu sa zameral najvyšší súd v prvom rade na to, či sťažnosťou napadnuté uznesenie je výsledkom procesne predpísaného konania. Zistil pritom, že žiadosti obvinených o prepustenie z väzby boli doručené prokurátorovi

1. júla
2. Ten im nevyhovel a
3. júla 2018 ich so svojim stanoviskom, ktoré bolo doručené aj obvineným a ich obhajcovi, predložil sudcovi pre prípravné konanie, ktorý sťažovateľov v prítomnosti ich obhajcu
4. júla 2018 vypočul a napadnutým uznesením rozhodol o ich väzbe. Možno teda konštatovať, že prvostupňový súd v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, rešpektoval právo sťažovateľov na obhajobu a najvyšší súd nezistil ani žiadne iné podstatné chyby tohto konania, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodnutia. Po zistení, že boli splnené všetky formálno-procesné podmienky na rozhodnutie o žiadosti obvinených o prepustenie z väzby na slobodu (§ 72 ods. 2, § 79 ods. 3 Tr. por.), skúmal najvyšší súd, či sú zároveň dané materiálne podmienky pre ďalšie obmedzenie osobnej slobody obvinených väzbou; v prvom rade to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky konkrétnych trestných činov a či je stále dané podozrenie, že tieto mali spáchať obvinení (§ 71 ods. 1 Tr. por.). Vzhľadom na neustále sa opakujúce obsahovo totožné námietky obvinených C. P. a Q. P., ktorými spochybňujú dôvodnosť ich trestného stíhania, najvyšší súd opätovne upriamuje pozornosť sťažovateľov na to, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o ich vine, resp. nevine, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin.Obaja obvinení sú aktuálne stále trestne stíhaní pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák., pokračovací zločin skrátenia dane a poistného § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák. [obvinený C. P. ako organizátor

§ 21ods.

1 písm. a) Tr. zák.] a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

§ 233ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), c) Tr. zák., ktorých podstata má spočívať vo vystavovaní nadhodnotených alebo úplne fiktívnych faktúr za reklamné služby s cieľom znížiť daňový základ u tzv. konečných odberateľov, ktorým mali byť na základe takto vystavených faktúr zaplatené finančné prostriedky po odrátaní vopred dohodnutej provízie vracané.Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k obom obvineným, možno v zhode s názorom prvostupňového súdu konštatovať, že od posledného rozhodovania o väzbe nedošlo k takým významným zmenám, ktoré by ďalšie vedenie trestného stíhania proti nim spochybnili. Naopak, odvtedy bola

1. mája 2018 vypočutá svedkyňa U. V. (zväzok 6.1, č. l. 38-44), ktorá vypovedala o komunikácii s obvineným C. P. ohľadom zmeniek medzi spoločnosťami H. & T. a C.t a
2. júna 2018 bol vypočutý obvinený PhDr. U. P. (zväzok 5.2, č. l. 274-281), ktorý vypovedal o vzájomnej spolupráci firmy obvineného C. P. s jeho firmou, vrátane nastavených (ústne dohodnutých) podmienok, na základe ktorých firma obvineného Phdr. U. P. dostávala späť 1/3 dane z pridanej hodnoty a základ dane. Okrem toho bola
3. júla 2018 spracovaná analýza výpisov z bankových účtov, ktorá dokumentuje vklady a ďalšie bankové operácie realizované oboma sťažovateľmi (zväzok 14.3, č. l. 125 - 144). Tieto nové dôkazy spolu s dôkazmi uvádzanými v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe oboch obvinených (predovšetkým s prepismi záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi oboma obvinenými vo zväzkoch 9.6 a 9.7) naďalej odôvodňujú záver, že v predmetnej veci existuje dostatok konkrétnych podkladov pre trestné stíhanie obvinených C. P. a Q. P.. Pokiaľ súd prvého stupňa spochybňuje v tejto súvislosti rýchlosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, najvyšší súd sa s jeho výhradami v tomto smere nestotožňuje. Od posledného rozhodnutia sťažnostného súdu o väzbe sťažovateľov totiž nebolo v tejto veci vykonaných len osem úkonov, ako tvrdí prvostupňový súd. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že od
4. mája 2018 boli vykonané dva výsluchy poverenej zamestnankyne poškodeného, výsluchy pätnástich obvinených (niektorých opakovane), troch svedkov, vyhotovených bolo osem uznesení o pribratí znalcov a celý rad ďalších úkonov akými sú dožiadania, vydanie veci obvinenými, príkaz na odňatie veci, vrátenie vecí nepodstatných pre trestné konanie obvineným a pod. Zároveň treba mať na zreteli, že postup v konaní je podmienený aj analýzou nespočetného množstva priebežne zabezpečovaných listinných dôkazov (výpisov z bánk a pod.), čo je dané charakterom a rozsahom stíhanej trestnej činnosti a počtom obvinených a čo si taktiež vyžaduje určitý čas. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd uzatvára, že u obvinených C. P. a Q. P. stále pretrváva dôvodné podozrenie, že sa mali podieľať na spáchaní skutkov, pre ktoré sú trestne stíhaní. V ďalšom preto podrobil prieskumu záver Špecializovaného trestného súdu o existencii dôvodov väzby

§ 71ods.

1 c) Tr. por. u oboch sťažovateľov a s týmto sa plne stotožnil. Žiada sa pritom opakovane zdôrazniť, že obava z pokračovania v stíhanej trestnej činnosti vyplýva predovšetkým z tohto, že obaja obvinení mali túto trestnú činnosť páchať dlhodobo, vo veľkom rozsahu, pričom je dôvodným predpoklad, že zisky z nej predstavovali významný zdroj ich príjmu. U obvineného C. P. treba osobitne poukázať na to, že v rámci zločineckej skupiny mal byť súčasťou jej najvyššieho vedenia a minimálne vo vzťahu k jeho „klientom“ - konečným odberateľom mal predmetnú trestnú činnosť organizovať a riadiť. Preto i keď si je najvyšší súd vedomý, že vzhľadom na aktuálne poznatky orgánov činných v trestnom konaní (ale i orgánov finančnej správy) o spôsobe páchania predmetnej trestnej činnosti a osobách, ktoré sa na jej páchaní mali podieľať, je možnosť pokračovania v nej sťažená, ďalšie trvanie tzv. preventívnej väzby je u tohto obvineného stále nevyhnutné, keďže so zreteľom na jeho „riadiace postavenie“, z ktorého je podozrivý, je naďalej reálnou obava, že v prípade prepustenia zorganizuje na rovnakom princípe, ktorý má dôkladne poznať, obdobnú trestnú činnosť, v ktorej bude pokračovať, aby si zachoval doterajšiu životnú úroveň. V tejto fáze konanie tak nemožno dôvodne predpokladať, že by účel preventívnej väzby bolo možné nahradiť miernejšími prostriedkami, či už ponúknutým písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka, a preto najvyšší súd sťažnosť obvineného C. P. ako nedôvodnú zamietol. Posledne uvedené však nemožno vztiahnuť aj na obvineného Q. P., ktorý mal byť

výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania najnižšie postaveným členom zločineckej skupiny a v podstate mal iba plniť pokyny, ktoré mu mal dávať najmä jeho brat obvinený C. P.. Z tohto pohľadu je potom obava, že tento obvinený by mohol bez spolupráce s osobami, ktoré mali predmetnú trestnú činnosť organizovať a riadiť, pokračovať v jej páchaní, zohľadniac zároveň aktuálne poznatky príslušných štátnych orgánov o nej a rozsah v akom je zdokumentovaná (včítane osôb, ktoré sa na nej mali podieľať), výrazne nižšia. U tohto obvineného tak dospel sťažnostný súd k záveru, že ďalšie trvanie preventívnej väzby nie je nevyhnutné, a jej účel je už v tomto štádiu trestného stíhania možné dosiahnuť i miernejšími prostriedkami, konkrétne písomným sľubom obvineného a dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to za súčasného uloženia vo výroku uvedených primeraných obmedzení a povinností. Z týchto dôvodov najvyšší súd na podklade sťažnosti obvineného Q. P. zrušil napadnutého uznesenie vo výrokoch týkajúcich sa tohto sťažovateľa, prijal jeho písomný sľub, súčasne nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložil mu primerané obmedzenia a povinnosti a prepustil ho na slobodu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.