Najvyšší súd 3 Cdo 138/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v B., proti odporkyni M., bývajúcej v B., zastúpenej M.,

napríklad R 4/2003, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001). 3 Cdo 138/2009 -5- Pri skúmaní prípustnosti dovolania navrhovateľky vzal dovolací súd na zreteľ, že podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon účastníka konania adresovaný súdu, obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav navrhovateľa, že už nežiada, aby o jeho návrhu bolo rozhodnuté meritórnym súdnym rozhodnutím. Keďže späťvzatie návrhu na začatie konania môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu, má odporca zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa – ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť, je súd pred rozhodnutím o tomto úkone povinný vyzvať odporcu, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nesúhlasí, a pokiaľ s návrhom nesúhlasí, aby uviedol dôvody svojho nesúhlasu so späťvzatím návrhu. Až po oboznámení sa s týmito dôvodmi môže súd posúdiť, či ide o dôvody vážne alebo iné; vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím návrhu má odporca napríklad v konaní, ktoré mohlo začať aj na jeho návrh (konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je takým konaním). Odporca – výnimočne – nemá procesné oprávnenie vyjadriť nesúhlas so späťvzatím návrhu vtedy, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom došlo a/ skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo b/ v konaní o rozvod manželstva alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V týchto prípadoch súd nemusí stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu vôbec zisťovať (pozn.: so zreteľom na podstatu preskúmavanej veci sa ďalší výklad dovolacieho súdu netýka späťvzatia návrhu na začatie konania o rozvod manželstva alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je). Z vyššie uvedeného vyplýva, že z hľadiska vzniku procesnej povinnosti súdu vyzvať odporcu na vyjadrenie, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nesúhlasí (a procesnej možnosti 3 Cdo 138/2009 -6- odporcu zabrániť účinkom späťvzatia návrhu), je dôležitou otázka, kedy v danej veci začalo pojednávanie. Občiansky súdny poriadok výslovne neurčuje, kedy začína pojednávanie. Moment, kedy začína pojednávanie, je preto potrebné vyvodiť zo samotného účelu pojednávania a tých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú priebeh pojednávania. Zmyslom (účelom) pojednávania je prejednanie veci súdom za účasti osôb, ktoré sa v tom – ktorom prípade majú zúčastniť jej prejednania. Súd nariadi pojednávanie po ukončení jeho prípravy (

§ 114O.s.p.).

Na nariadené pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná (

§ 115ods.

1 O.s.p.). Na nariadenom pojednávaní – ešte pred samotným prejednaním veci – musí súd posúdiť, či sú splnené predpoklady pre to, aby vec mohol na pojednávaní skutočne prejednať. Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca (

§ 117ods.

1 O.s.p.), ktorý v prípade, že dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre to, aby vec sama mohla byť prejednaná, začne vhodným spôsobom pojednávanie. V občianskom súdnom konaní začína pojednávanie spravidla osobitným úkonom predsedu senátu (samosudcu), ktorým dáva osobám prítomným na pojednávaní najavo (deklaruje), že po zavŕšení procesu prípravy pojednávania a po zistení splnenia predpokladov pre uskutočnenie pojednávania sa súdne konanie dostalo k samej podstate – vlastnému prejednaniu veci. Ide spravidla o formálne urobený úkon predsedu senátu (samosudcu), ktorým „začína“ („otvára“) pojednávanie, nie sú ale vylúčené ani neformálne spôsoby urobenia tohto úkonu, pri ktorých je dostatočne zrejmé to, čo dáva súd najavo formálnym začatím pojednávania. O prípad neformálneho začatia pojednávania ide napríklad vtedy, keď predseda senátu (samosudca) bez ďalšieho vyzve navrhovateľa, aby predniesol svoj návrh. Na adresu odvolacieho súdu treba v tejto súvislosti poznamenať, že až „po začatí pojednávania“ účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy (§ 118 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu zápisníc spísaných súdom prvého stupňa v danej veci nemožno zistiť, či súd formálne „začal“ pojednávanie. Zo zápisnice spísanej 22. júla 2007 za osobnej prítomnosti odporkyne a právnych zástupcov oboch účastníkov konania (

č.l. 49 a 50 spisu) ale vyplýva, že súd tu prijal a vyhlásil uznesenie, že v tento deň za osobnej prítomnosti odporkyne a právnych zástupcov oboch procesných strán a v neprítomnosti ospravedlneného 3 Cdo 138/2009 -7- navrhovateľa bude pojednávať, t.j. prejednávať vec. Tým súd prvého stupňa, okrem konštatovania, že sú splnené podmienky prejednania veci aj bez osobnej účasti navrhovateľa (§ 101 ods. 2 O.s.p.), zároveň vyjadril to isté, čo sa dáva najavo pri formálnom začatí pojednávania – že občianske súdne konanie pokročilo tak, že súd začína pojednávanie s cieľom prejednať vec. Na základe vyššie uvedeného možno v danej veci – s dopadom na ustanovenie § 96 ods. 3 O.s.p. a právo odporcu vyjadriť nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania – uzavrieť, že i keď pojednávanie začína formálnym alebo neformálnym úkonom predsedu senátu (samosudcu), ktorým „začína“ pojednávanie, rovnaké účinky ako formálne „začatie“ pojednávania má aj prijatie a verejné vyhlásenie uznesenia súdu, že bude pojednávať v neprítomnosti ospravedlneného účastníka. Zo spisu vyplýva, že

1. júla 2007 sa začalo pojednávanie (§ 96 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to už nemohlo ísť pri navrhovateľovom späťvzatí návrhu (
2. novembra 2008) o prípad, v ktorom súd (výnimočne) nemá procesnú povinnosť vyzvať odporkyňu na vyjadrenie, či so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí (a z akého dôvodu). Procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý konanie zastavil bez toho, aby rešpektoval procesné oprávnenie odporkyne vyjadriť svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania doručeným súdu až po začatí pojednávania, bola odporkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) Znaky procesného postupu vykazujúceho tú istú procesnú vadu má tiež postup odvolacieho súdu, ktorý napriek tomu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania. Procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. zakladá vždy prípustnosť dovolania; zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 234b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. l O.s.p.). 3 Cdo 138/2009 -8- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. októbra 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková