Najvyšší súd 1 Obdo V 75/2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu Ing. J., proti žalovanému P., IČO: X., o neplatnosť uzn

§ 242Ob

Z: „námietku oznámil predstavenstvu“ nemožno takýmto spôsobom vykladať. Obchodný zákonník nevyžaduje ani písomnú formu takéhoto oznámenia.

§ 242Ob

Z znie: „Na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky alebo od oznámenia námietky predstavenstvu“. Z uvedeného je zrejmé, že zákon vyžaduje, len aby námietka bola predstavenstvu oznámená v zákonnej lehote, a to bez toho, aby takéto oznámenie bolo ďalej podmienené doručením písomných námietok v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti súdu aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 46/2002, v ktorom sa uvádza: „Z dokladov, založených v spise, je však zrejmé, žalobkyňa svoje námietky neuplatnila na schôdzi, ale oznámila ich predstavenstvu písomným podaním z

1. marca 1999, podaným na pošte
2. marca 1999, teda i keď presný deň ich doručenia súd nezisťoval, z uvedeného možno vyvodiť nesporný záver, že z hľadiska uvedenej lehoty bola žaloba podaná včas“. Ako je zrejmé, v danom prípade Najvyšší súd neskúmal termín doručenia, ale postačovalo mu a vchádzal výlučne z termínu podania oznámenia o námietkach na pošte a mal za to, že ak takéto oznámenie bolo žalobcom na pošte podané v lehote, potom bola zachovaná zákonná lehota v zmysle ust. § 242 Obz. Sídlo P., IČO: X., v čase od
4. 2002 do
6. 2005 bolo na adrese S.. Práve na túto adresu žalobca adresoval oznámenie o námietkach podľa ust. § 242 ObZ a urobil tak v zákonnej lehote. Zároveň treba brať v zreteľ aj skutočnosť, ktorú potvrdil aj žalovaný na súde prvého stupňa a síce, že po
8. 2004 boli problémy s doručovaním písomností družstvu, keďže 1 Obdo V 75/2007 4 na adrese vtedy zapísanej ako sídlo družstva, sa nik nezdržiaval. Z uvedeného dôvodu nebolo možné oznámenie o námietkach doručiť osobne. Žalobca sa zároveň obával opätovného fyzického napadnutia. Žalobca oznámenie o námietkach zasielal prostredníctvom pošty aj v záujme právnej istoty, aby mohol disponovať dôkazom o ich zaslaní, resp. ne/doručení. V prípade, ak by žalovaný riadne preberal zásielky na adrese sídla, uvedenej v obchodnom registri, bolo by oznámenie o námietkach predstavenstvu, v lehote stanovenej zákonom, aj doručené (neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa
10. 2004). Skutočnosť, že si žalovaný zásielku neprevzal, resp. mu ju nebolo možné doručiť, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Za daného stavu sa žalobca nemôže ubrániť dojmu, že žalovaný poštu nepreberal úmyselne. Ak by zákon vyžadoval doručenie oznámenia o námietkach a žalovaný by úmyselne zásielky nepreberal (čo je s najväčšou pravdepodobnosťou aj tento prípad), nemohol by sa žalobca v žiadnom prípade domáhať ochrany svojich práv v zmysle ust. § 242 ObZ. Subjektívnym konaním žalovaného by tak mohlo prísť k zmareniu možnosti žalobcu na podanie žaloby, na základe ktorej súd na návrh člena vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze. V záujme právnej istoty, žalobca navyše oznámenie o námietkach adresoval aj novým členom predstavenstva.

§ 242Obchodného zákonníka totiž vyžaduje oznámenie námietok predstavenstvu.

Ďalej však zákon neupravuje, či musí byť oznámené všetkým členom predstavenstva, či oznámenie musí byť adresované na adresu bydliska členov predstavenstva alebo na adresu sídla družstva, ani či im musí byť v zákonnej lehote a doručené. Uvedené oznámenie novozvolený predseda predstavenstva J. prevzal dňa

2. 2004, pričom ale prvý pokus o doručenie bol už
5. V prípade zásielky adresovanej M., ako novozvolenému členovi predstavenstva na adresu N., možno hovoriť aj o tom, že zásielka bola v lehote jedného mesiaca od konania schôdze aj doručená, nakoľko tento člen predstavenstva zásielku odmietol prevziať. V zmysle ust. § 50 O. s. p., ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté. 1 Obdo V 75/2007 5 Z konania žalovaného, ako aj členov predstavenstva je zrejmé, že poštové zásielky nepreberali úmyselne, v domnení, že takýmto konaním zmaria možnosť žalobcu na podanie žaloby, na základe ktorej súd na návrh člena vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že v prípade lehoty, stanovenej v ust. § 242 ObZ, sa jedná o lehotu objektívnu a námietky mal oznámiť skôr. Žalobca však o konaní členskej schôdze nevedel, nakoľko na ňu nebol pozvaný (jedná sa o jeden z dôvodov na určenie neplatnosti uznesení tejto členskej schôdze). Nedoručenie pozvánok viacerým členom konštatoval v odôvodnení rozsudku aj Krajský súd v Nitre. V opačnom prípade by s najväčšou pravdepodobnosťou námietky vzniesol už na schôdzi. O konaní schôdze sa dozvedel až
7. 2004, keď mu ako bývalému predsedovi, poštový doručovateľ odmietol doručiť zásielku pre družstvo s odôvodnením, že družstvo už má nového predsedu. Bezodkladne na to adresoval predstavenstvu námietky. Na základe uvedených vecných a právnych skutočností máme za to, že odvolací súd nesprávne vyložil

§ 242

Obchodného zákonníka, keď oznámenie námietky predstavenstvu interpretoval ako povinnosť doručenia oznámenia o námietkach do sídla spoločnosti. Domnievame sa, že lehota na oznámenie námietok predstavenstvu, bola zachovaná, pokiaľ žalobca oznámenie o námietke v zákonnej lehote adresoval na sídlo družstva, resp. novozvoleným členom predstavenstva. Skutočnosť, že si žalovaný zásielku neprevzal, resp. mu ju nebolo možné doručiť, nemôže byť na ťarchu žalobcu. V opačnom prípade by sa žalobca nemohol úspešne domáhať ochrany svojich práv. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie navrhuje zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. V danej veci je sporný výklad ustanovenia § 242 Obch. zák. v časti stanovujúcej, že člen družstva sa môže domáhať neplatnosti uznesenia členskej schôdze, ak námietku oznámil 1 Obdo V 75/2007 6 predstavenstvu družstvo do jedného mesiaca od konania členskej schôdze. V tomto smere bolo potrebné vyporiadať sa s otázkou, akým spôsobom a v akej forme člen družstva má predstavenstvu oznámiť svoju námietku. Ak člen družstva túto námietku neoznámi včas, jeho právo domáhať sa neplatnosti uznesenia zanikne. Odvolací súd dospel k záveru, že pre zachovanie tejto hmotnoprávnej lehoty je nevyhnutné, aby oznámenie o námietke najneskoršie v posledný deň lehoty došlo predstavenstvu družstva. Odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia, že členská schôdza sa konala 08. 10. 2004 a žalobca oznámil námietky písomne listom zo dňa 05. 11. 2004 (č. l. 20), ktoré predstavenstvu doručoval prostredníctvom poštového úradu. Na základe návratiek, nachádzajúcich sa v spore, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že uvedený list predstavenstvu nebol doručený v jednomesačnej lehote, keďže adresát nebol dňa 08. 11. 2004, t. j. v posledný deň lehoty zastihnutý. Dovolací súd uvedený právny názor odvolacieho súdu nepovažuje za správny. Oba súdy správne vychádzali z toho, že jednomesačná lehota na oznámenie námietok má prekluzívny charakter. Stanovenie tejto lehoty bolo potrebné predovšetkým z dôvodu zabezpečenia právnej istoty, vyplývajúcej z obsahu jednotlivých uznesení členskej schôdze.

§ 242Obch.

zák. bližšie nekonkretizuje, akým spôsobom a na akú adresu uvedené námietky majú byť oznámené. Je nepochybné, že tieto námietky môžu byť oznámené písomne, teda tak, ako to urobil žalobca. Tomuto ustanoveniu neodporuje ani ďalší postup žalobcu, teda, že tieto námietky predstavenstvu družstva doručoval poštou, a to pred uplynutím jednomesačnej lehoty, teda námietky odovzdal na poštu dňa

2. 2004, t. j. pošta na ich doručenie mala štyri dni. Žalobca postupoval obvyklým spôsobom, zásielku adresoval na adresu žalovaného, čím zo svojej strany zadosťučinil zneniu ustanovenia § 242 Obch. zák. Odvolací súd sa mylne domnieval, že je bezpodmienečne nutné, aby námietky v lehote jedného mesiaca sa dostali do rúk predstavenstva družstva. Takýto výklad ustanovenia § 242 by odporoval zmyslu a účelu tohto ustanovenia, a to najmä preto, že družstvo by mohlo splnenie tejto podmienky jednoducho zmariť tým, že sa vyhýba preberaniu pošty. Preto z hľadiska splnenia tejto podmienky (t. j. podanie námietok v jednomesačnej lehote) je potrebné vychádzať z toho, či člen družstva postupoval obvyklým a primeraným spôsobom pri doručovaní námietok, pričom v tomto smere je rozhodujúce, aby člen družstva v tejto lehote urobil oznámenie navonok, teda smerom k družstvu, keďže samotné

nevyžaduje, aby v tejto lehote predstavenstvo družstva aj skutočne obdržalo námietky. 1 Obdo V 75/2007 7 Predstavenstvo družstva je totiž kolektívny štatutárny orgán, ktorý nezasadá nepretržite, ale schádza sa podľa potreby (§ 243 ods. 4 Obch. zák.) a ak by napríklad v lehote jedného mesiaca nezasadalo, člen družstva by nemohol splniť podmienku, stanovenú ust. § 242 Obch. zák. Z tohto dôvodu znenie ust. § 242 Obch. zák. nemožno vykladať tak, že v lehote jedného mesiaca predstavenstvo družstva musí mať námietky vo svojich rukách. Tým, že zákonodarca určil, že námietky majú byť oznámené predstavenstvu, ktorý subjekt sa schádza iba podľa potreby, tým poskytol zároveň členovi družstva možnosť výberu, akým spôsobom námietky predstavenstvu oznámi. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 2, 3 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, a preto následne bude vychádzať z toho, že námietky predstavenstvu boli doručené včas, a preto ďalej bude posudzovať to, či uznesenie členskej schôdze je platné. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu