Najvyšší súd 5Obdo/11/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., a. s., S., Banská Bystrica, IČO: X., zastúpeného Mgr. F. P., advokátom,., Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ A., s. r. o, Ž., Banská Bystrica, IČO:. a 2/ Ing. V. H., Ž., Banská Bystrica, o zaplatenie 5 295,76 Eur(159 540 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob 267/2008 z
- decembra 2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie žalovaného v
- rade o d m i e t a . Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 60 Cb 151/2002- 174 zo
- októbra 2008 návrh žalovaného 2/ na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tento súd rozhodujúc vo veci samej rozsudkom č. k. 60 Cb 151/02-100 zo
- mája 2005 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 159 540 Sk, trovy konania vo výške 7 975 a trovy právneho zastúpenia vo výške 35 864 Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 43 Cob 164/06-165 zo
- júla 2006 tento odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
- augusta
- Návrhom z
- augusta 2006, teda v čase, keď sa už vo veci právoplatne rozhodlo, žalovaný 2/ požiadal 2 5Obdo/11/2009 o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V priebehu konania žalovaný 2/ takúto žiadosť nepodal, čím nebola splnená jedna zo zákonných podmienok na postup podľa § 30 O. s. p. Na odvolanie žalovaného 2/ odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto veci nebol dôvod na ustanovenie zástupcu z radov advokátov žalovanému 2/. Nakoľko žalovaný 2/ počas konania žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nepodal a podal ju až po právoplatnom skončení konania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením jeho žiadosť zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
- januára 2009, podal žalovaný 2/ v zákonom stanovenej lehote dovolanie, a to v zmysle § 237 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s odôvodnením, že ide o nesprávne posúdenie veci. Uviedol, že okresný súd mu na jeho žiadosť priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, na túto možnosť ho mal upozorniť súd, ktorý mu ponúkol adresu Centra právnej pomoci. Navrhol preto, aby mu súd po zrušení napadnutého rozhodnutia ustanovil advokátku JUDr. V. N., a to aj pre žalovaného 1/, ktorý v dôsledku činnosti žalobcu už tiež nemá žiaden majetok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. V ustanovení § 239 ods. 2 O. s. p. sú upravené dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. O žiaden z týchto prípadov však v prejednávanej veci nejde, pretože odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 3 5Obdo/11/2009 Dovolanie je všeobecne prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Dovolateľ tvrdí, že konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. c/ O. s. p., teda, že ako účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Jednou zo základných podmienok konania je teda spôsobilosť účastníka mať práva a povinnosti, ktoré mu zákon priznáva. Fyzické osoby takúto spôsobilosť nadobúdajú v zásade narodením a zaniká smrťou. Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba rozlišovať procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť samostatne konať v konaní pred súdom ako účastník konania (§ 20 O. s. p.). U fyzických osôb je táto spôsobilosť totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti, ktorá vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Účastník konania – žalovaný 2/ je v zmysle uvedeného jednak spôsobilý byť účastníkom konania, a jednak má plnú procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť samostatne konať pred súdom, nakoľko je v plnom rozsahu spôsobilý nadobúdať práva a povinnosti vlastnými právnymi úkonmi, preto súd nemal dôvod (ani nemohol) mu ustanoviť zástupcu. Teda ním tvrdený dovolací dôvod, že nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, nie je daný. Ustanovenie zástupcu nespôsobilému účastníkovi však nie je možné zamieňať s ustanovením, resp. neustanovením zástupcu z radov advokátov podľa ust. § 30 O. s. p. Dovolací súd ex offo skúmal, či postupom súdu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), keďže takáto procesná chyba by tiež zakladala prípustnosť dovolania. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dovolateľ požiadal o ustanovenie advokáta v zmysle § 30 O. s. p. až v čase, keď vo veci samej už bolo konanie právoplatne skončené, nebola naplnená jedna zo zákonných podmienok pre pridelenie advokáta, a to, že je to ešte potrebné na ochranu záujmov účastníka konania. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, na ktorý sa odvolával dovolateľ, nezakladá prípustnosť dovolania, možno ním odôvodniť dovolanie, ktoré je prípustné z niektorého z vyššie uvedených dôvodov. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie žalovaného proti 4 5Obdo/11/2009 rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2009 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.