o zaplatenie 195 517 Sk s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo 13/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E., s. r. o., P., C., zast. advokátom Mgr. M. B., G., proti ţalovanému: Bc. M. Č.- S., Š., Š., zast. advokátom JUDr. T. K., K., o zaplatenie 195 517 Sk s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob 76/2007–133 zo dňa

1. septembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcovi trovy v dovolacom konaní n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 17 Cb/14/2007–94 zo dňa
2. decembra 2007 rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 195 517 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne z dlţnej sumy od
4. 2006 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 11 730 Sk titulom súdneho poplatku a 71 466,50 Sk náhradu trov právneho zastúpenia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca si uplatnil návrhom doručeným
6. 2006 právo na zaplatenie faktúry č. X., ktorú ţalobca vystavil ţalovanému ako objednávateľovi za vykonanie diela zásyp umelého trávnika s umelým vláknom, pieskom a gumugranulátom s nasledovným spracovaním.Za preukázané mal, ţe medzi investorom a ţalovaným došlo dňa
8. 2004 k uzatvoreniu zmluvy, ktorá obsahuje jednak kúpnu zmluvu materiál a jednak zmluvu o dielo / vykonanie práce /. Za preukázané prvostupňový súd mal, ţe dielo u ţalobcu objednával ţalovaný vo vlastnom mene, kedy sa subdodávateľsky snaţil splniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy č. X. a ústnej dohody medzi ţalovaným a investorom / vykonanie stavebných prác /. Plnomocenstvo Mgr. O. prvostupňový súd 4 Obdo 13/2009 2 označil za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť, nakoľko z neho nie je jasné, na čo bol zástupca splnomocnený, pretoţe z obsahu nevyplýva či sa jedná o dodávku materiálu, alebo prác, alebo oboch prípadne aj niečoho ďalšieho, ani čo sa chápe pod realizáciou športového ihriska. Citoval ustanovenie § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka § 365 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe ţalobca vystavil faktúru dňa
10. 2006 so splatnosťou
12. 2006 na sumu niţšiu oproti cenovej ponuke a to vo výške 195 517 Sk a ţe ţalovaný si aj napriek výzve ţalobcu jeho povinnosť nesplnil, a preto sa dňom
14. 2006 dostal do omeškania a omeškanie trvá dodnes. Súd preto odo dňa omeškania vyhovej návrhu a na zaplatenie úrokov z omeškania, ţalovaného zaviazal vo výške 13% p. a., pretoţe základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola stanovená vo výške 4% p. a. O istine rozhodol podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka keď ţalovaný odsúhlasil cenovú ponuku zaslanú ţalobcom a ţalobca dokonca fakturoval niţšiu sumu ako bola pôvodne dohodnutá. Túto sumu uţ nemohol zníţiť ani po tom ako mu ţalovaný oznámil, ţe dielo nevykonal riadne, nakoľko do rozhodnutia súdu ţiadne vady diela podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka neuplatnil. Na základe uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako odvolací súd, Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21 Cob 76/2008-133 zo dňa
16. 2008 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s záverom prvostupňového súdu o existencii právneho vzťahu účastníkov a z neho vyplývajúceho peňaţného nároku ţalobcu záväzku podloţeného listinnými dôkazmi i výsluchom svedkov, ktoré dôsledne logicky vyhodnotil. Za právne bezvýznamné označil, ţe ţalobca na cenovej ponuke označil neexistujúci subjekt, keďţe dispozícia sa nepochybne dostala do rúk ţalovaného a z jeho sídla bol odoslaný akceptačný list, z ktorého je zrejmé, ţe bol vykonaný po dohovore s investorom, nie v jeho mene. Za nepravdivé tvrdenie označil ţalovaného, ţe v konaní vylúčil pravosť svojho podpisu na protokole o odovzdaní a prevzatí diela, nakoľko na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol iba to, ţe sa mu zdá, ţe protokol podpísal a v tomto smere ani nenavrhol vykonať ţiaden dôkaz, nenavrhol 4 Obdo 13/2009 3 vykonanie iných dôkazov a preto ako nedôvodnú hodnotil odvolací súd jeho námietku týkajúcu sa nevykonania navrhnutých dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou podal dovolanie ţalovaný podaním doručeným súdu
18. 2008 / na strane 138 / a za nepochybné označil, ţe v uvedenej ponuke bol uvedený neexistujúci subjekt a ţe napadnuté rozhodnutie je ako aj jeho zdôvodnenie nesprávne. Poukázal na skutočnosti ktorými sa konajúci súd nezaoberal a s poukazom na ustanovenie § 237 a § 243b ods. 2, 3 O. s. p. uviedol, ţe obidva súdy svojim postupom odňali moţnosť účastníkovi konania konať pred súdom a to tým, ţe nevykonali dôkaz, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej mal podstatný význam, pričom ako nespochybniteľný dôkaz prijali obidva súdy svedectvo svedka E. F., ktorý svedok zaloţil do spisu aj originál sporného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, pričom nezaujatosť tohto svedka je podľa dovolateľa pochybná. Podľa dovolateľa nevykonanie dôkazu, ktoré bolo pre rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné, zabránilo účastníkovi konať pred súdom a z uvedených dôvodov preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie proti rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou
20. 2008 ako podané v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 242 O. s. p. s tým, ţe ako prvou otázkou sa zaberal otázkou prípustnosti dovolania. V danom prípade ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p. je vylúčená. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaný prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 237 O. s. p. konkrétne písmenom f./ O. s. p., ţe obidva súdy odňali ţalovanému moţnosť konať pred súdom keď nevykonali ním navrhnutý dôkaz. Základnou otázkou pre posúdenie prípustnosti dovolania je či v prípade, keď súd nevykoná dôkaz navrhnutý účastníkom konania, odníme mu moţnosť konať pred súdom. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zo samotného znenia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. je zrejmé, ţe súd rozhoduje, ktoré z označených dôkazov vykoná, teda je to súd, ktorý má moţnosť rozhodnúť, z ktorých z navrhnutých dôkazov vykoná. Rozhodnutie, ktorý 4 Obdo 13/2009 4 z označených dôkazov súd vykoná je rozhodnutím a právom súdu. Účastník konania má povinnosť aj právo dôkazy označovať a súd rozhoduje, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súdna prax uţ ustálila, ţe nie je potrebné vykonávať všetky označené dôkazy, ktoré súd povaţuje za nadbytočné a nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, ktoré nie sú významné a podobne. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, ţe o odňatie moţnosti konať pred súdom nejde keď súd navrhovaný dôkaz účastníkom konania nevykoná, keďţe súd postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / na základe uvedeného dospel k záveru, ţe v danom nejde o dovolanie prípustné s odkazom na ustanovenie § 237 písmeno f./ O. s. p. a ani ţiaden iný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nezistil. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného s odkazom na ustanovenia § 243c O. s. p. a § 218 ods. 1 písmeno c./ O. s. p. odmietol. S dôvodmi uvedenými v dovolaní ţalovaného sa vzhľadom na skutočnosť, ţe nejde o dovolanie prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / nezaoberal. Úspešnému ţalobcovi trovy v dovolacom konaní nepriznal nakoľko mu v dovolacom konaní ţiadne trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
21. februára 2010 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková