Najvyšší súd 5Obo/53/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. C. L., X., D., Í., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., L., X. Bratislava, proti žalovanému: F. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Š., s. r. o., S., X. Bratislava, o zaplatenie 2 182 045,40 Eur (65 736 300 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2006 č. k. 17 Cb 127/03-156 v znení opravného uznesenia zo dňa
- júna 2006 č. k. 17 Cb 127/2003-157, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2006 č. k. 17 Cb 127/03-156 v znení opravného uznesenia zo dňa
- júna 2006 č. k. 17 Cb 127/2003-157 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 854 379 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa
- decembra 2003 domáhal zaplatenia úroku z omeškania za oneskorené vyplatenie peňažnej hodnoty dlhopisu, ako aj výnosov z dlhopisu. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca je vlastníkom pohľadávok v počte 1 645 ks v celkovom objeme 65 736 300 Sk, ktoré získal zmluvami o postúpení od jednotlivých bývalých majiteľov dlhopisov F. S., ktorými bývalí majitelia vyúčtovali úroky z omeškania 5Obo/53/2008 2 s vyplatením menovitej hodnoty a výnosov dlhopisov F. S.. Súd vychádzal pri posúdení nároku žalobcu zo zistenia, že predmetom podanej žaloby je uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mali vzniknúť v dôsledku omeškania žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty a výnosov dlhopisov emitovaných žalovaným. Žalobca preukazoval právo a opodstatnenosť vyúčtovaných úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 24 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení, nedodržaním lehoty splatnosti, ktorá bola zákonnou úpravou stanovená na
- decembra
- Nakoľko žalovaný jednotlivé dlhopisy uhrádzal až v priebehu roku 2001, dostal sa tým do omeškania a podľa platnej výšky diskontnej úrokovej sadzby vyhlásenej NBS S. v čase uplatnenia domáhal sa žalobca práva na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhopisov do zaplatenia. Splatnosť dlhopisov v tomto prípade podľa tohto zákona bola určená v odseku 6 ku dňu
- decembra 2000 a ďalšia zákonná úprava ust. § 24 ods. 11 citovaného zákona určila vyplatenie dlhopisov do konca
- Súd posúdil pred vydaním rozhodnutia zánik záväzku v súvislosti s ust. § 559 OZ a ust. § 563 OZ a vznik nároku na úrok z omeškania s poukazom na ust. § 303 a § 501 OBZ. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, nie je určený právnym predpisom alebo uvedený v rozhodnutí, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade čas splnenia je určený právnym predpisom – zákonom o podmienkach prevodu štátu na iné osoby – ku dňu
- decembra
- Súd sa tiež zaoberal kvalifikáciu termínu „splatnosť“ s tým, že tento pojem ohraničuje a určuje, kedy sa má platba vykonať. V tomto prípade však zákonná úprava splnenie povinnosti vyplatiť menovitú hodnotu jednotlivých dlhopisov, ako aj výnosov stanovila v ust. § 24 ods. 11 ku dňu
- decembra
- Nakoľko toto ustanovenie žalovaný neporušil a jednotlivé dlhopisy vyplácal v priebehu roku 2001 bývalým majiteľom dlhopisov, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa žalovaný po uplynutí lehoty splatnosti a až následnom vyplatení menovitej hodnoty dlhopisov a ich výnosov dostal do omeškania. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., a nakoľko žalovaný mal vo veci úspech, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania, celkom vo výške 854 379 Sk. 5Obo/53/2008 3 Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením menovitých hodnôt a výnosov z dlhopisov F. S. tých majiteľov, ktorí svoje nároky na žalobcu postúpili, pretože im ich splatil až po dni splatnosti týchto dlhopisov, ktorým bol
- december
- Ďalej uviedol, že pre určenie, či sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti splatiť uvedené dlhopisy F. S. ich bývalým majiteľom, je rozhodujúce ust. § 24 ods. 6 zákona č. 82/1991 Zb., a nie ust. § 24 ods. 11 cit. zákona, ako to uvádza žalovaný a súd v napadnutom rozsudku. Keďže by bolo neúčelné v tomto odvolaní opakovať všetky argumenty, analýzy a vyjadrenia, ktoré už boli v konaní pred súdom prvého stupňa zo strany žalobcu prezentované, upozornil odvolací súd na svoje písomné stanovisko k právnym otázkam sporu zo dňa
- 2005, v ktorom žalobca komplexne zhrnul svoju právnu argumentáciu. Zároveň poukazuje a dokladá do spisu rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý vyslovil jednoznačný názor ohľadne omeškania žalovaného s vyplatením dlhopisov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 65 736 300 Sk a náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu v súlade s § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom sporu je zaplatenie žalobcom uplatnenej pohľadávky na úroky z omeškania za omeškanie žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov ich bývalým majiteľom, ktorej vlastníkom sa stal na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil vo svojich rozhodnutiach vydaných dňa
- októbra 2006 v skutkovo a právne totožných sporoch, ktoré sa líšia iba výškou žalovanej pohľadávky. Zo záverov dovolacieho súdu vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov ich bývalým majiteľom, nakoľko dátumom rozhodným pre posúdenie, kedy mal žalovaný splatiť dlhopisy, bol deň
- 2000 a nie
- Žalovaný bol teda povinný splatiť dlhopisy a výnosy z nich v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku 5Obo/53/2008 4 štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v deň ich splatnosti –
- Preto, ak žalovaný splatil menovitú hodnotu a výnos z dlhopisov až po uplynutí tejto doby, počnúc dňom
- 2001 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo právo na úrok z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca roku 2001 (§ 24 ods.11 cit. zákona) zákonodarca iba vymedzil čas trvania tejto formy privatizácie. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie dovolacieho rozsudku, ktoré je účastníkom známe a rovnopis rozsudku je založený aj v spise. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že žalovaný svoj záväzok splnil riadne a včas, ak dlhopisy vyplatil do konca roku - do
- 2001, a preto žalobcovi nevzniklo právo na úrok z omeškania od
- 2001, t. j. za čas, keď podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný nebol ešte v omeškaní so splatením dlhopisu. Keďže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru a žalobu zamietol, nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovaného, týkajúcimi sa možnosti postúpenia uplatnenej pohľadávky, a napokon, ani jej výškou. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- mája 2009 JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.