1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal obţalovaný proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 11. novembra 2005, sp. zn. 4T 5/2002, takto r o z h o d o l :
1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaný RSDr. V. P., CSc., sa o d s u dz u j e
4 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999), s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. 3 To 19/2007 2
1 písm. a/ Tr. zák., s pouţitím § 59 ods. 1 Tr. zák., sa výkon trestu podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.
1 Tr. por. poškodená akciová spoločnosť D.D. (v likvidácii) s nárokom na náhradu škody sa odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline ako súdu prvého stupňa z 11. novembra 2005, sp. zn. 4T 5/2002, obţalovaný V. P. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do
4 Tr. zák. trest odňatia slobody na 5 rokov,
3 Tr. zák. tohto na výkon trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, pričom zároveň
1 Tr. por. bola obţalovanému uloţená povinnosť nahradiť poškodenej D. v likvidácii škodu vo výške 79 572 432 Sk a
2 Tr. por. poškodená D. v likvidácii so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bola odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie obţalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a svojho oslobodenia spod obţaloby
c/ Tr. por. Obţalovaný v odvolaní vytýkal doterajšiemu konaniu značné nedostatky, ale podstatou podaného opravného prostriedku bolo tvrdenie, ţe skutková podstata trestného činu podvodu nebola jeho konaním naplnená, ţe ţiadna škoda poškodenej D. v konaní obţalovaného nevznikla, ţe tento neuviedol poškodenú stranu do omylu a ţiadnym spôsobom sa neobohatil.
názoru obţalovaného pri celej zistenej transakcii išlo výlučne o obchodno- právny vzťah medzi firmami D. a R., pričom riešenie tejto situácie prostriedkami trestného práva označil za nelegálne.
názoru vyjadreného odvolateľom poškodenou stranou nie je D., ale I. a z toho dôvodu je chybný tieţ výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku. Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) primárne konštatoval, ţe odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.), ţe nezistil dôvod na rozhodnutie v zmysle § 253 ods. 1 Tr. por., a preto
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na moţné chyby odvolaním nevytýkané, pričom dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, tento správne právne kvalifikoval, avšak vzhľadom na odstup času je potrebná korekcia výroku o treste a tieţ o náhrade škody. 3 To 19/2007 4 Krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého zistil skutkový stav uvedený vo výroku jeho rozsudku. Svoje závery týkajúce sa skutkového stavu oprel o legálnym spôsobom vykonané dokazovanie. Odvolací súd v tomto smere nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, resp. nezistil dôvod na doplnenie dokazovania. Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov; je tieţ zrejmý postoj súdu k obhajobe obţalovaného. Najvyšší súd si tieto závery krajského súdu osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. K uvedenému skutkovému stavu je potrebné uviesť, ţe nie je moţné prijať obhajobu obţalovaného o obchodno-právnom charaktere celej transakcie. Je nesporné, ţe obţalovaný zaťaţil dlhom firmu D., lebo táto bola povinná splácať pôţičku, ktorú si za jeho aktívneho pričinenia vybrala od I.. Poţičané peniaze neboli pouţité na vopred uvaţovaný účel, ale boli v podstate len predisponované na firmu R., ktorej spoločníkom a konateľom bol práve obţalovaný. Uvedenie D. do omylu samotným obţalovaným, resp. vyuţitie omylu tohto poškodeného bolo vykonané priamo obţalovaným ako zodpovedným činiteľom tieţ firmy R.. Tento dal vystaviť tzv. krycie doklady, aby platby D. v prospech firmy R. sa javili ako legálne, pričom išlo o platby za práce, ktoré neboli vôbec vykonané, resp. ani v budúcnosti sa neuvaţovalo o ich uskutočnení. Obţalovaný ako zodpovedný činiteľ firmy R. potom s takto neoprávnene získanými financiami manipuloval ďalej tak, ţe skoro celú sumu úveru previedol na firmu A. s poverením, aby zakúpila cenné papiere D.. Z celého tohto konania je zrejmá snaha obţalovaného prostredníctvom peňazí získaných z úveru, ktorý zaťaţoval D., získať zásadný vplyv práve vo firme D., a to prvotne v prospech firmy R., ktorú ovládal. Všetky tieto okolnosti, najmä falošné disponovanie peňazí D. na firmu R. dáva základ pre konštatovanie, ţe v danom prípade nešlo o obchodno-právny vzťah, ale o vzťah, ktorý je postihovaný predpismi trestnoprávnymi. Obţalovaný totiţ na škodu cudzieho majetku seba 3 To 19/2007 5 alebo iného obohatil tým, ţe uviedol iného do omylu, pričom spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Obţalovaný síce tieţ v D. zaujímal významné miesto vo vedení, pričom jeho evidentnou snahou bolo ovládnutie danej firmy vo forme nákupu jej cenných papierov, avšak za financie, ktoré zaťaţovali práve D.. V tomto rozsahu D. ako právnická osoba utrpela škodu, keďţe na nej zostala povinnosť I. vrátiť poskytnutú pôţičku. Obţalovaný obohatil seba ako spoločníka firmy R., resp. aj iného (ďalší účastníci firmy R.), a preto posúdenie tohto skutkového stavu ako trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999) je plne legálne. Obhajobu obţalovaného v tomto smere nebolo moţné prijať, keďţe táto obsahovala celý komplex rozporných tvrdení, ktoré sa len snaţili prezentovaním obchodno-právnych predpisov zahmliť zistený skutkový stav; trestnoprávny charakter konania obţalovaného však tieto okolnosti nemôţu zakryť. Rovnako tak nebolo moţné akceptovať námietky obţalovaného proti doterajšiemu postupu konania, keďţe došlo k legálnemu procesu, resp. určité pochybenia najmä v prípravnom konaní boli v ďalšom postupe konvalidované. V zámeroch sledovaných odvolaním teda toto nie je moţné povaţovať za relevantné, a to pokiaľ ide o výrok o vine obţalovaného; odvolanie je však opodstatnené, pokiaľ ide o ďalšie výroky napadnutého rozsudku. Predmetný trestný čin podvodu bol obţalovaným spáchaný v roku 1996, teda pred viac ako 14 rokmi. Práve tento časový odstup od spáchania deliktu po právoplatné skončenie trestného stíhania bol dôvodom pre rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť v oddeliteľnom výroku o treste napadnutý rozsudok; keďţe boli splnené podmienky stanovené v § 259 ods. 3 Tr. por., odvolací súd mohol vo veci v tejto parciálnej otázke sám rozhodnúť. Bolo potrebné skúmať stupeň spoločenskej nebezpečnosti predmetného trestného činu, teda najmä význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobu páchateľa, mieru jeho zavinenia a jeho pohnútky. Nie je sporné, ţe trestným činom obţalovaného bola spôsobená iného subjektu škoda veľkého rozsahu; bolo však potrebné tieţ konštatovať, ţe obţalovaný 3 To 19/2007 6 od spáchania tohto deliktu nebol trestnoprávne postihnutý za iný trestný čin. Medzi okolnosti prípadu treba jednoznačne zaradiť spomínaný dlhý časový odstup od spáchania trestného činu, pričom nebolo zistené osobné zavinenie obţalovaného na tomto stave; tento bol vyvolaný rozsiahlosťou celého prípadu a jeho značnou právnou komplikovanosťou. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tieţ Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu. Túto okolnosť je potrebné zohľadniť pri určení stupňa spoločenskej nebezpečnosti posudzovaného deliktu, a preto v rozhodovanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe potrestanie obţalovaného v takom rozsahu, ako to určil súd prvého stupňa, by bolo neprimerane prísne. Časový odstup od spáchania deliktu a osobné pomery páchateľa napĺňajú okolnosti uvedené v § 40 ods. 1 Tr. zák., a preto v tomto smere pristúpil k rozhodnutiu o treste. Trest uloţený súdom prvého stupňa z dnešného pohľadu sa preto javí ako neprimeraný, čo je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste (§ 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por.); je potrebné konštatovať, ţe ide o oddeliteľnú časť rozsudku. Najvyšší súd tieţ dospel k záveru, ţe nemoţno brať za správne rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. Krajský súd bez špecifického dokazovania uznal nárok poškodenej D. a zaviazal obţalovaného k náhrade škody prakticky v celom rozsahu. D. však medzitým ako firma vošla do likvidácie, a preto vyjasnenie majetkových pomerov v tejto firme je nejasné, najmä keď absentuje dokazovanie v naznačenom smere. Presné zistenie výšky spôsobenej škody si vyţaduje osobitné špecifické dokazovanie, ktoré presahuje rámec potrieb trestného konania, a preto vznikol ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku
1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o náhrade škody. Keďţe boli splnené podmienky stanovené v § 259 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, ţe nahradil zrušené výroky rozsudku súdu prvého stupňa vlastným rezultátom. 3 To 19/2007 7 Obţalovanému
4 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák., bol preto uloţený trest odňatia slobody na dva roky; tento trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám a spomínaným okolnostiam prípadu. Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší ţivot, ako aj priebeh celého doterajšieho konania, odvolací súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil, lebo dospel k záveru, ţe účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu.
1 Tr. zák. odvolací súd určil obţalovanému skúšobnú dobu na tri roky, ktorú povaţuje za primeranú. Zároveň
1 Tr. por. poškodenú firmu D. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. novembra 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.