2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov a preto šetrenie jeho osobných a majetkových pomerov neprichádza do úvahy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keď žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, nie je v konaní o jeho dovolaní zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bol nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre zastavenie konania. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho prieskumu je okrem iného aj rozhodnutie súdu o nevyhovení žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, trvanie na podmienke povinného zastúpenia by popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 Cdo 177/2009 3 V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nedostatok návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný. 5 Cdo 177/2009 4 Vadu
tohto ustanovenia predstavuje okolnosť, ktorá patrí k tzv. podmienkam konania, ku ktorým je súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania.
1, prvá veta O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Konanie súdu o oslobodení od súdneho poplatku
teda predpodkladá návrh účastníka konania; bez návrhu súd nemôže rozhodnúť, či účastníka oslobodí alebo neoslobodí od súdnych poplatkov. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Z rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že súdy mali za to, že žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov za dovolania podané proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
Ak za tohto stavu súd prvého stupňa rozhodol
1 O.s.p. o tom, že žalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci ten nepodal návrh na začatie konania o oslobodenie od súdnych poplatkov, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou
e/ O.s.p. Túto vadu konania odvolací súd neodstránil a preto i jeho konanie a rozhodnutie je ňou postihnuté. 5 Cdo 177/2009 5 Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zrušil
2 O.s.p. dovolaním žalobcu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Pre rovnakú vadu konania zrušil
3 O.s.p. i uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu i v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V tejto časti ale nie je jeho dovolanie prípustné
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
dovolacieho súdu prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti nie je možné vyvodiť ani zo žiadneho z ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pretože konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nie sú postihnuté predmetnými vadami. Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné
5 O.s.p. v spojení s § 218 5 Cdo 177/2009 6 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd považuje za potrebné na záver poznamenať, že z podania žalobcu z
sa týkala iba konania o jeho dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.