1, 3 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T 134/2011, v konaní o návrhu poškodenej na odňatie a prikázanie veci, takto r o z h o d o l :
1 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného C. T., vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21 T 134/2011 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4 Nto 13/2018, týmto súdom n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Najvyššiemu súdu bol 15. novembra 2018 doručený, spolu s predkladacou správou, spis Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4 Nto 13/2018, s vyjadrením sudcov tohto súdu, ako i spis Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21 T 134/2011, na rozhodnutie o návrhu poškodenej W. I. na odňatie veci Okresnému súdu Nitra.
poškodenej je nevyhnutné vec odňať a prikázať ju inému súdu toho istého druhu a stupňa v Bratislavskom kraji. Návrh odôvodnila viacerými dôvodmi, a to študovaním spisu sudcami Krajského súdu v Nitre od
jej názoru dokazujú nezákonný postup okresného a krajského súdu, z ktorého dôvodu považovala za nevyhnutné odňatie a prikázanie veci inému okresnému súdu.
1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Zákonodarca § 23 ods. 1 Tr. por. výslovne neuvádza, ktoré dôvody pre odňatie veci považuje explicitne za „dôležité". Pritom rozhodnutie súdu musí byť nielen objektívne, ale takým sa musí aj javiť. Na dôvažok je potrebné uviesť, že za dôležitý dôvod v zmysle citovaného § 23 ods. 1 Tr. por.,
ustálenej súdnej praxe treba považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností verejnosti alebo strán o nezaujatosti príslušného súdu a o tom, či vec bude nestranne a nezaujato rozhodnutá. V prípade zistenia okolností takéhoto charakteru, a to aj bez ohľadu na prípadné zistenie, že nie všetci sudcovia tohto súdu sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania (napr. sa sami necítia byť zaujatými), treba v záujme dosiahnutia účelu trestného konania vylúčiť možnosť vzniku takých pochybností.Najvyšší súd na podklade návrhu poškodenej preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. spis a dôvody na odňatie a prikázanie veci inému súdu a zistil, že návrh nie je opodstatnený.Súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre k podaniu navrhovateľky. Necítia sa byť zaujatí, resp. navrhovateľa nepoznajú (č. l. 1506 - 1512, 1517 - 1536).
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného
tohto ustanovenia je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.Základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené v čl. 141 Ústavy znamenajú, že súdne konania a rozhodnutia majú byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Namietaná zaujatosť sudcov Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre bola vyvrátená písomným vyhlásením členov konajúceho senátu, ako aj všetkých ďalších sudcov okresného a krajského súdu, ktorí sa necítia sa byť zaujatí voči poškodenej a ani k veci nemajú vzťah. Návrh nekonkretizuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť konajúci senát, resp. ostatní sudcovia okresného alebo krajského súdu vylúčení. Najvyšší súd podotýka, že procesný postup súdu, resp. orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nemôže byť predmetom preskúmavania v rámci námietky zaujatosti. Poškodená namietala postup okresného, ako aj krajského súdu, z ktorého dôvodu nadriadený súd podanie posúdil ako návrh na delegáciu veci
1 Tr. por. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre 11. novembra 2011 podal na Okresný súd Nitra obžalobu, č. k. Kv 95/2007 - 245 na C. T., ktorý mal spáchať skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin znásilnenia
1, 3 Tr. zák.
skutkových zistení obžaloby obvinený poškodenej W. I. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom táto bola následkom viacerých zranení hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch od
čl. 48 ods. 2 Ústavy a právo na prejednanie v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 134/2011 a poškodenej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur. V náleze ústavný súd konštatoval neefektívnu činnosť a nesústredený postup predsedu senátu v predmetnej trestnej veci (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04). Konanie pred prvostupňovým súdom hodnotil ako fakticky zložitejšie z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania viacerými znaleckými posudkami za účasti viacerých znalcov. Zdôraznil, že aj sťažovateľka ako poškodená svojím konaním prispela k doterajšej dĺžke namietaného konania, pretože na hlavnom pojednávaní
zistení ústavného súdu neefektívna a nesústredená činnosť súdu prejavovala najmä častým odročovaním nariadených hlavných pojednávaní bez prerokovania veci. Okresnému súdu vytkol časté akceptovanie aj nedôvodných námietok poškodenej, súvisiacich s potrebou prítomnosti všetkých znalcov, resp. svedkov, pre ktoré pojednávanie odročil. Samotný fakt, že v trestnej veci bolo nariadených 22 hlavných pojednávaní bez reálneho otvorenia hlavného pojednávania svedčí o nesústrednej a nesprávnej činnosti okresného súdu, spôsobujúcej prieťahy v konaní. Trestné konanie pred okresným súdom trvajúce šesť rokov bez otvorenia hlavného pojednávania považoval za ústavne neakceptovateľné. V súvislosti s delegačnými námietkami poškodenej, založenými na názore, že sa trestný spis mal bezdôvodne od 3. októbra 2016 do 4. mája 2017 nachádzať na krajskom súde najvyšší súd taktiež poukazuje aj na zistenia ústavného súdu. Z trestného spisu vyplýva, že okresný súd na 3. októbra 2016 nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom bol prítomný aj obvinený C. T., tento sa však vyjadril, že trvá na prítomnosti obhajkyne, čerpajúcej dovolenku. Nevypracovanie znaleckého posudku, neprítomnosť prísediaceho a obhajkyne súd považoval za prekážku v konaní. Následne bolo vyhlásené uznesenie
1 Tr. por. a súd hlavné pojednávanie odročil na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd totiž uznesením z
úradného záznamu z
1 Tr. por. nadriadenému súdu neprináleží hodnotiť pravdivosť záverov znaleckých posudkov, pretože vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie bude predmetom ďalšieho konania v procese dokazovania a rozhodovania vo veci samej.Najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nie sú dané okolnosti na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému súdu. Pre vylúčenie všetkých sudcov nestačí vyjadriť len subjektívny dôvod nespokojnosti pre údajne nepriateľský postoj sudcov a ničím objektívne nepodložené tvrdenie existencie dohôd medzi sudcami konajúcich súdov, ako aj namietanie procesného postupu súdov, bez preukázania ďalších objektívnych skutočností, z ktorých by sa dal vyvodiť záver o reálnej zaujatosti týchto sudcov v danej veci. Najvyšší súd zo spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by napĺňali dôležitý dôvod v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. a rezultovala delegáciu veci. Na podklade vyjadreného najvyšší súd návrhu obvineného nevyhovel a danú trestnú vec Okresnému súdu Nitra a Krajskému súdu v Nitre neodňal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.