1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej Pastvinárskemu družstvu v k.ú. K. M. zapísané ako parcely: a/ č. X. pasienok o výmere 17 467m2, b/ č. X. roľa parif. o výmere 15 000m2, a to z dôvodu, že parcela č. X. neprešla v období od 25.02.1948 do januára 1990 na 8 Sžo 174/2008 2 štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 zákona a z dôvodu, že parcela č. X. parifikovaná pôda nie je súčasťou poľnohospodárskeho ani lesného fondu ako je to uvedené v § 1 zákona. V dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na správne zistený skutkový stav a z toho vyvodený správny právny záver odporcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil.
krajského súdu bolo jednoznačne preukázané, že nie je daný reštitučný titul, keďže v konaní bolo spoľahlivo zistené, že existencia druhej parcely č. X. zapísaná vo vložke č. 4 k.ú. K. M. nie je preukázaná. Lustráciou jednotlivých parciel zapísaných v tejto pozemno-knižnej vložke vyplýva, že tam nie je zapísaná žiadna parcela s výmerou 17 467ha, t.j. možno vylúčiť aj to, že keby došlo k mylnému zapísaniu iného čísla a v skutočnosti by sa malo jednať o inú parcelu. Keďže parc. PK č. X. sa nenachádza druhýkrát ani v konečnom rozdeľovacom pláne, s najväčšou pravdepodobnosťou došlo len k omylu vo Výmere. Preto, ak navrhovateľ preukazuje svoje vlastníctvo, resp. vlastníctvo svojho právneho predchodcu k tejto nehnuteľnosti uvedeným Výmerom, nepovažoval krajský súd takýto dôkaz za relevantný. Stotožnil sa preto so záverom odporcu, že ak nie je preukázaná existencia druhej parcely PK č. X., potom nemohla prejsť v rozhodujúcom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 zákona. Krajský sú poukázal na to, že reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. sa vzťahuje len na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky fond
zákona č. 307/1992 Zb. a pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond
zákona č. 61/1977 Zb. Zákon sa nevzťahuje na ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase prechodu na štát neboli poľnohospodárske alebo lesné. Pri pozemku parc. č. X. je uvedený druh roľa parifikovaná. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia - v čase prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom odporcu, že ak predmetný pozemok bol zapísaný ako parifikát (pôda vyňatá z pôdohospodárskeho obrábania a slúži napr. na ťažbu piesku, štrku, kameňa, tehliarskej hliny) v čase prechodu na štát, jedná sa o pozemok, ktorý nepatril do pôdohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, keďže bol vyňatý z pôdohospodárskeho alebo lesného využívania.
krajského súdu naznačuje tomu aj skutočnosť, že v jednotlivých Výmeroch pre prídelcov boli tieto pozemky označené ako stavebné a následne zastavané. K námietke navrhovateľa, že je nelogické, aby pastvinárskemu družstvu bol pridelený pozemok, ktorý má charakter parifikovanej role krajský súd uviedol, že práve táto skutočnosť spochybňuje, či vôbec takýto pozemok prídelcovi pridelený bol, najmä, ak v pozemkovoknižnej vložke č. 4 sa pozemok parc. č. X. nenachádzal. V pozemkovej knihe bol zapísaný pozemok parc. č. 1058/13, ktorá parcela
vyjadrenia zástupcu odporcu následne zanikla rozparcelovaním. Vychádzajúc 8 Sžo 174/2008 3 z údajov Archívu Zvolen, Správy katastra Krupina a zhotoviteľa ROEP-u, ako aj zo samotného Výmeru o vlastníctve pôdy pre Pastvinárske družstvo K. M. a
údajov v konečnom rozdeľovacom pláne možno konštatovať zrejmé nepresnosti u parcely č. X. Vychádzajúc z predpokladu, že vlastníctvo sa preukazovalo zápisom v pozemkovej knihe, pričom Výmer, od ktorého odvodzuje navrhovateľ vlastníctvo k predmetnej parcele uvádza údaj v rozpore s údajmi evidovanými v pozemkovej knihe, krajský súd nepovažoval takýto dôkaz za presvedčivý ohľadom preukázania vlastníctva parcely č. X. Preto pokiaľ by aj súd vzhľadom na druh pozemku parifikát mal za to, že takýto druh pozemku patril v čase odňatia do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ hodnovernými dôkazmi nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k predmetnému pozemku a následne stratu vlastníctva v rozhodnom období, vzhľadom na to, že v zápisnici, ktorou došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti v prospech JRD neboli dostatočne špecifikované, nemožno vyhovieť uplatnenému reštitučnému nároku ani u parcely PK č. X. Krajský súd k námietke navrhovateľa, že aj u parcely č. X. išlo o charakter parifikovanej role, uviedol, že pre rozhodnutie v predmetnej veci je takéto posudzovanie na obdobný prípad irelevantné, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ohľadom namietanej parcely úrad rozhodol pozitívne v prospech navrhovateľa a predmetné rozhodnutie nebolo preskúmavané v rozsahu takejto odvolacej námietky. Krajský súd k námietke navrhovateľa, že odporca mal v prípade zistenia druhu pozemku parifikát postupovať
reštitučného zákona uviedol, že takáto námietka je nedôvodná, nakoľko predpokladom pre postup
a/ - h/ zákona je preukázanie skutočnosti, že v čase prechodu na štát alebo inú právnickú osobu pozemok patril do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo v danom prípade nebolo splnené. Odporca by postupoval
, ak by pozemok v čase odňatia patril do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, boli by splnené všetky podmienky na reštitúciu, avšak vlastníctvo k pozemkom by nebolo možné navrátiť v dôsledku niektorej z vymenovaných skutočností, ktoré nastali po odňatí pozemku štátom. Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu považoval za vydané v súlade so zákonom, a preto ho potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na získanie rozhodujúcich skutočností. Nepožadoval predložiť originály písomností: vyjadrenia z katastra, vyjadrenia zhotoviteľa ROEP-u, spätnú identifikáciu, geometrický plán, konečný prídelový plán. Krajskému súdu vyčítal, že sa uspokojil so zavádzajúcimi tvrdeniami odporcu, že geometrický plán nemohol objednať, lebo je to finančne náročné. 8 Sžo 174/2008 4 Navrhovateľ uviedol, že relevantnými dôkazmi nadobudnutia pôdohospodárskych nehnuteľností Pastvinárskym družstvom K. M. sú: - Výmer Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o pridelení 48 1139ha pôdohospodárskych nehnuteľností do vlastníctva (z 03.04.1948), - Zápisnica z 21.07.1948 o odovzdaní a prevzatí pridelených pôdohospodárskych nehnuteľností prideľovacím výmerom (ide o fyzické prevzatie) Medzi pozemkami sú aj parcely X. pasienok o výmere 15 167m2, parc. č. X. pasienok o výmere 17 467m2 a parcela č. X. roľa parif. o výmere 15 000m2, - List Miestnej roľníckej komisie K. M. zo dňa 16.11.1948 zaslaný Povereníctvu pôdohospodárstva, prijatý dňa 27.01.1949, v prílohe je zoznam pridelcov a platenie preddavkov
určenia, v tomto doklade je uvedené užívanie 48 1139ha pozemkov a zaplatenie preddavku 5000 Kčs. Navrhovateľ uviedol, že týmito dokladmi preukazuje vlastníctvo pozemkov. Hoci zápisnicou o odovzdaní a prevzatí ako aj listom Miestnej roľníckej komisie preukazuje vlastníctvo Pastvinárskeho družstva (sú uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu) krajský súd tieto doklady neposudzoval. Odporca v rozhodnutí vlastné tvrdenia dokazuje len ústnym podaním, žiadny doklad počas prejednávania nepredložil. Odporcovi vyčíta, že cituje z údajného končeného prídelového plánu, ktorý ale nepredložil k nahliadnutiu a krajský súd nepožiadal predložiť konečný prídelový plán. Tento je uložený v Archíve Zvolen, a je dokladom relevantným. Navrhovateľ odporcovi vyčítal, že pri skúmaní dokladov v archíve prehliadol Návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov, ktorý vyhotovila Miestna roľnícka komisia 01.04.1948, preskúmala a potvrdila Okresná roľnícka komisia 03.04.
navrhovateľa vyplýva, že musela existovať a existuje aj v súčasnosti, a to i o výmere 17 467m2. Navrhovateľ spochybnil vyjadrenia meračskej kancelárie, že pri spracovaní 8 Sžo 174/2008 5 ROEP-u rozdelili parcelu č. 1058/13, a tak mala vzniknúť parcela č. X., vedená ako parifikovaná. V pozemkovej knihe je parcela č. 1058/13 vedená ako roľa Č.
mapy zobrazenia celého konfiškátu nemá roľa Č. žiadnu parifikovanú pôdu. Keďže z vyjadrenia vyplýva, že by ju mal niekto zastavať, preto uplatnil náhradu
Navrhovateľ namietal, že krajský súd spochybnil existenciu parcely č. X., keď
jeho názoru vo všetkých relevantných dokladoch, na ktoré sa odvolával, sa nachádzal. Odporcovi vyčítal, že nepredložil žiaden relevantný dôkaz o vyňatí z pôdneho fondu. Vyjadrenie Ing. Š., ktorý tvrdil, že nemal k dispozícii rozdeľovaciu časť grafického prídelového plánu, preto sa riadil písomnou časťou konečného prídelového plánu, jednotlivými výmerami a čestnými prehláseniami doposiaľ žijúcich vlastníkov, navrhovateľ spochybnil, pretože ani jedna z oprávnených osôb sa na zhotovení ROEP-u nepodieľala a jeho tvrdenie, že parcela č. X. v tzv. konečnom prídelovom pláne bola vedená ako parifikovaná o výmere 2000m2 je
navrhovateľa nepravdivé, pretože žiadna parcela s výmerou 2000m2 nie je zapísaná, a ani jedna z evidovaných parciel nemá označenie parifikovaná. Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že konečný prídelový plán je súčasťou administratívneho spisu, dodatočne dodaný konečný prídelový plán predložený navrhovateľom nemá druhú stranu, kde sú aj ďalšie parcely. Medzi nimi aj parifikovaná parcela č. X. o výmere 2000m2. Parcela X. je zapísaná iba raz, čo je
odporcu logické, nakoľko parcela č. X. bola v mape pozemkového katastra zakreslená len jedenkrát. Podobne bola evidovaná len jedenkrát, a to v PKV č. X., z ktorej boli robené prídely. Odporca zdôraznil, že navrhovateľom predložený návrh prídelového plánu vyhotoveného Miestnou roľníckou komisiou je stále len návrhom a zhotoviteľ registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. K. M. sa ho pri nedostatkoch konečného prídelového plánu pridržiaval. Navrhovateľom uvedené chyby v konečnom rozdeľovacom pláne riešil zhotoviteľ ROEP preskúmaním máp pozemkového katastra, parciel na PKV č. 4, z ktorej bol daný prídel ako aj ostatných prídelov ako aj čestným vyhlásením v čase sparovania ROEP-u niektorých žijúcich prídelcov a pamätníkov z obce. Tieto skutočnosti však nie sú predmetom reštitučného konania. Poukázal na to, že jeho tvrdenie ohľadom geometrického plánu nie je zavádzajúce, ako tvrdí navrhovateľ, pretože geometrický plán na uvedené parcely nie je možné urobiť, nakoľko parcela č. X. je vedená v PK a pozemkovom katastri 8 Sžo 174/2008 6 raz, a tá už bola riešená rozhodnutím odporcu v prospech navrhovateľa. Parcela č. X. vedená ako parifikovaná pôda bola získaná rozdelením pozemno-knižnej parcely č. 1058/13. Keďže nebola nájdená v archívoch ani odporcom a ani navrhovateľom grafická časť konečného rozdeľovacieho plánu, bola táto parcela zakreslená v ROEP-e zhotoviteľom
čestných prehlásení. Geometrický plán vychádzajúci z týchto skutočností by len kopíroval parcely takto zakreslené v ROEP-e. V súčasnosti táto parcela registra „E“ neexistuje, nakoľko je v intraviláne obce, a je zastavaná rodinnými domami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec
l OSP v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepriznaní vlastníckeho práva navrhovateľa k žiadaným pozemkom, preto primárne v medziach odvolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že krajský súd dôsledne posudzoval dôvody uvedené v opravnom prostriedku, pričom v predchádzajúcom konaní sa krajský súd zaoberal podrobne všetkými dôvodmi a námietkami, ktoré navrhovateľ uplatnil. Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb, a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Reštitučné predpisy boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť uplatnenie nárokov oprávnených osôb, 8 Sžo 174/2008 7 nie vylúčiť ich
všeobecných právnych predpisov. Zároveň si bol zákonodarca vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa teda musí uspokojiť len s nápravou niektorých, a preto výklad týchto právnych predpisov nemôže byť natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Preto pri aplikácii reštitučných predpisov treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám. Zákon č. 503/2003 Z. z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.).Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b) lesný pôdny fond.
1 zákona č. 503/2003 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
2 zákona č. 503/2003 Z. z. platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí uvedenom pod písmenami a/ - e/ citovaného ustanovenia.
1 zákona č. 503/2003 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov (v danom prípade § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z.), takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať uplatnený reštitučný titul. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ 8 Sžo 174/2008 8 podal na Obvodnom pozemkovom úrade vo Zvolene v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. dňa 31. decembra 2004 žiadosť o navrátenie vlastníctva Pastvinárskemu družstvu v kat. území obce K. M. Domáhal sa vydania pozemkov
Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 05.04.1948
1 nariadenia č. 104/1946 Zb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa bolo prídelcovi Pastvinárske družstvo v kat. území obce K. M. schválené do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. K. M. o celkovej výmere 48 1139ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené vo vložke č. 4 v katastrálnom území K. M. ako - parc. č. X. pasienok o výmere 0.8 813ha - parc. č. X. pasienok o výmere 3.8305ha - parc. č. X. pasienok o výmere 1.7467ha - parc. č. X. pol. cesta o výmere 0.6748ha - parc. č. X. pasienok o výmere 8.0020ha - parc. č. X. pasienok o výmere 2.4354ha - parc. č. X. les o výmere 0.6226ha - parc. č. X. pasienok o výmere 0.3541ha - parc. č. X. les o výmere 1.0730ha - parc. č. X. pasienok o výmere 0.6119ha - parc. č. X. pasienok o výmere 0.1762ha - parc. č. X. les o výmere 5.7444ha - parc. č. X. les o výmere 1.2348ha - parc. č. X. pasienok o výmere 1.5167ha - parc. č. X. les o výmere 10.5064ha - parc. č. X. les o výmere 0.6355ha - parc. č. X. roľa parif. o výmere 1.5000ha - parc. č. X. roľa parif o výmere 0.7280ha - parc. č. X. priehon o výmere 1.5000ha - parc. č. X. agačina o výmere 4.3556ha Odporca po vykonanom dokazovaní rozhodol o žiadosti navrhovateľa spolu štyrmi vecnými rozhodnutiami. Rozhodnutím č. 2004/3434/R 634/2 zo dňa 17. septembra 2005 potvrdeným Krajským pozemkovým úradom v Banskej Bystrici, bolo zastavené konanie ohľadom pozemkov pridelených Vinohradníckemu družstvu v K. M. Rozhodnutím č. 2004/3434/R 634/3 zo dňa 2. februára 2006 odporca rozhodol o lesných pozemkoch, keď nárok navrhovateľovi nepriznal, nakoľko vlastníctvo v rozhodnom období neprešlo na štát. Dôvodil, že pokiaľ sa tak stalo až na základe záznamu vykonanom v katastri nehnuteľností uskutočneného
rozhodnutia 8 Sžo 174/2008 9 o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, stalo sa tak po uplynutí rozhodného obdobia, v ktorom malo dôjsť k prechodu vlastníctva na štát, preto nie je daný reštitučný nárok. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 Sp 8/2004-18 zo dňa
2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že navrhovateľ ako oprávnená osoba spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe odňatia bez náhrady postupom
zákona č. 81/1949 Zb. a oprávnenej osobe navráti vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území K. M. v súčasnosti vedené na LV č. X ako parcely registra „E“ č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 15 362m2, č. X. - ostatné plochy o výmere 6 771m2, č. X. - orná pôda o výmere 82 825m2 (opravené opravou rozhodnutia zo dňa 27.07.2006, č. 2004/3434/R 634/4 na správne X.), č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 3 539m², č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 1 713m², č. X. - orná pôda o výmere 7 222m2 a č. X. - orná pôda o výmere 15 001m2, na LV č. X ako parcela registra „E“ č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 6 151m2 a na LV č. X ako parcela registra „C“ č. 765 - lesné pozemky o výmere 28 891m2 zapísané v čase odňatia ako pozemno-knižná vložka č. X. v kultúre pasienok, a to v podiely 1/81 z celku, ktorý podiel sa odpíše z podielu povinnej osoby. Týmto rozhodnutím správny orgán rozhodol o navrátení vlastníctva k zhora označeným pozemkom a uznal reštitučný nárok navrhovateľovi v podiele 1/81, vzhľadom na to, že
zoznamu prídelcov pasienkového spoločenstva prídelcov bolo
1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve pôdy pridelenej Pastvinárskemu družstvu v kat. úz. K. M. zapísané ako parcela:
1 a ods. 2, písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z. a že vo svojom mene uplatnil nárok v zákonom stanovenej lehote
1 veta prvá cit. zákona. Taktiež nebolo sporné, že k nehnuteľnostiam označeným vo výroku rozhodnutia odporcu č. 2004/3434/R 634/4 z
Výmerov o vlastníctve pôdy ako i konečného prídelového plánu. Nájdená bola len písomná časť konečného prídelového plánu a jednotlivé výmery pre fyzické osoby ako aj pre Pastvinárske družstvo K. M. Grafická časť nebola nájdená. Pri preskúmaní uvedených dokladov odporca zistil rozdiely medzi Výmerom o vlastníctve pôdy pre Potravinárske družstvo K. M. a konečným rozdeľovacím plánom, a to vo Výmere o vlastníctve pôdy bola parcela č. X. uvedená dvakrát, v konečnom rozdeľovacom pláne len jedenkrát. Vo Výmere o vlastníctve pôdy bola parcela X. vedená ako parifikovaná pôda a mala výmeru 15000m2, v konečnom prídelovom pláne len 2000m2. Odporca vychádzal zo spätnej identifikácie na parcelu pozemno-knižná vložka č. X. a stanoviska Správy katastra v Krupine,
ktorého parcela č. X. o výmere 15 167m2 druh pasienok sa nachádza aj v pozemno-knižnej vložke č. 4, jedná sa o identickú parcelu. Ďalšia parcela s tým istým číslom
odporcu nemôže existovať a
odporcu došlo zrejme k omylu v písaní vo Výmere o vlastníctve pôdy, pretože sa nemôže vyskytovať duplicita parciel s tým istým číslom.
zistení odporcu, parcela č. X. sa v pozemno-knižnej vložke č. X. nenachádza, podobne sa nenachádza ani v archíve grafická alebo písomná dokumentácia konečného prídelového plánu, a preto nie je možné urobiť ani spätnú identifikáciu na parcelu zapísanú vo Výmere o vlastníctve pôdy č. X.. Odporca ďalej vychádzal zo stanoviska zhotoviteľa ROEP-u Ing. J. Š., ktorý uviedol, že nakoľko nebola grafická časť konečného prídelového plánu, pri spracovaní ROEP-u sa riadil písomnou časťou konečného prídelového plánu a jednotlivými výmermi. U parciel orných, ktoré boli rozdelené na jednotlivé parcely pre pridelencov postupovali
čestného vyhlásenia niektorých dosiaľ žijúcich vlastníkov prídelcov. K parcele č. X. uviedol, že v rozdeľovacom pláne je táto parcela zapísaná len jeden krát a k parcele č. X. konštatoval, že vo Výmere je táto parcela zaznamenaná s výmerou 15 000m2, a v konečnom rozdeľovacom pláne len s výmerou 2000m2, čo vysvetlil tým, že pri grafickom rozdeľovaní pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. X. na jednotlivé dielčie parcely bola táto pôvodná parcela rozdelená jednotlivým prídelcom
konečného prídelového plánu, vrátane parcely č. X. parifikovaná pôda o výmere 2000m2. Na základe uvedeného odporca uviedol, že vzhľadom na to, že druhá parcela č. X. neexistuje, nemohla prejsť v rozhodujúcom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 reštitučného zákona. Ohľadom parcely č. X. uviedol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky navrátenia alebo vyplatenia náhrady
reštitučného zákona, pretože druh pozemku je parifikovaná pôda, 8 Sžo 174/2008 12 ktorá nie je pôdou, ktorú tvorí poľnohospodársky alebo lesný fond, keďže parifikovaná pôda je pôda označená v bývalom katastri ako úmyselne odňatá pôdohospodárskemu alebo lesnému užívaniu. V danom prípade sa jednalo o pôdu vyňatú pre stavebné účely, čo dosvedčuje i označenie stavebné pozemky, ktoré aj boli zapísané v prídelových výmeroch pre prídecov ako aj neskoršie zastavanie všetkých týchto pozemkov.
názoru odvolacieho súdu krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami odporcu uplatnenými v opravnom prostriedku a zaujal k nim stanovisko s podrobným právnym záverom, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje.
odvolacieho súdu krajský súd správne dospel k záveru, že v konaní pred odporcom bolo jednoznačne preukázané, že nie je daný reštitučný titul, keďže v konaní bolo preukázané, že existencia druhej parcely č. X. zapísaná vo vložke č. X. k.ú. K. M. nie je preukázaná. Lustráciou jednotlivých parciel zapísaných v tejto pozemno-knižnej vložke vyplýva, že tam nie je zapísaná žiadna parcela s výmerou 1.7467ha, t.j. možno vylúčiť aj to, že keby došlo k mylnému zapísaniu iného čísla v skutočnosti by sa malo jednať o inú parcelu. Keďže parc. PK č. X. sa nenachádza druhýkrát ani v konečnom rozdeľovacom pláne, s najväčšou pravdepodobnosťou došlo len k omylu vo Výmere. Preto, ak navrhovateľ preukazuje svoje vlastníctvo, resp. vlastníctvo svojho právneho predchodcu k tejto nehnuteľnosti citovaným Výmerom, nepovažoval správne krajský súd takýto dôkaz za relevantný. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že ak nie je preukázaná existencia druhej parcely PK č. X., potom nemohla prejsť v rozhodujúcom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. sa vzťahuje len na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky fond
zákona č. 307/1992 Zb. a pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond
zákona č. 61/1977 Zb. Zákon sa nevzťahuje na ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase prechodu na štát neboli poľnohospodárske alebo lesné. Ako správne konštatoval odporca pri pozemku parc. č. X. je uvedený druh roľa parifikovaná. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia - v čase prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Krajský súd sa preto dôvodne stotožnil so stanoviskom odporcu, že ak predmetný pozemok bol zapísaný ako parifikát (pôda vyňatá z pôdohospodárskeho obrábania a slúži napr. na ťažbu piesku, štrku, kameňa, tehliarskej hliny) v čase prechodu na štát, jedná sa o pozemok, ktorý nepatril do pôdohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, keďže bol vyňatý z pôdohospodárskeho alebo lesného využívania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v jednotlivých Výmeroch pre prídelcov 8 Sžo 174/2008 13 boli tieto pozemky označené ako stavebné a následne zastavané. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odporca totiž v rozhodnutí uviedol, na základe akých podkladov rozhodol, ktoré považoval za rozhodujúce a prečo na navrhovateľom predložené doklady neprihliadol. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na správne zistený skutkový stav a z toho vyvodený správny právny záver odporcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu stotožňuje, a v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje. K odvolacej námietke navrhovateľa, že sa krajský súd nezaoberal dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo pozemkov (zápisnicou o odovzdaní a prevzatí ako aj listom Miestnej roľníckej komisie preukazuje vlastníctvo Pastvinárskeho družstva, na ktoré sa odvolával v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu), považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
V. časti (jej 3. hlavy) OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je ani jeho úlohou vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 250i OSP. Preto, ak navrhovateľ tvrdil, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na získanie rozhodujúcich skutočností, považoval odvolací súd túto námietku za nedôvodnú. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj so záverom krajského súdu, k námietke navrhovateľa, že odporca mal v prípade zistenia druhu pozemku parifikát postupovať
reštitučného zákona, keď uviedol, že takáto námietka je nedôvodná, nakoľko predpokladom pre postup
a/ - h/ zákona je preukázanie skutočnosti, že v čase prechodu na štát alebo inú právnickú osobu pozemok patril do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo v danom prípade nebolo ani
odvolacieho súdu splnené. Preto, ak krajský súd konštatoval, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne
1 OSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
l OSP v spojení s § 250k ods. 1 vety druhej OSP. 8 Sžo 174/2008 14 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 246c OSP). V Bratislave dňa 4. augusta 2009 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.