1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je len sčasti podané opodstatnene.
1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 27/2008 7 V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch.
je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalobcovi 184 000 Sk titulom náhrady za bolesť, 406 500 Sk titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v jeho zamietajúcej časti vo veci samej, v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa, v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Prípustnosť dovolania žalobcu v časti, smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že návrh na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 406 500 Sk do sumy 1 036 500 Sk zamietol, vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 5 Cdo 27/2008 8 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávny právny záver súdu ohľadom vznesenej námietky premlčania, ktorý mal viesť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), zákon takúto vadu konania spája len s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci, ako to namietal dovolateľ. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej vyhovujúcej časti (nad sumu 406 500 Sk do sumy 1 036 500 Sk), nie je vecne správne.
1 zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto 5 Cdo 27/2008 9 zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl.č. 84/1967 Zb., vyhl.č. 78/1981 Zb., vyhl.č. 47/1995 Z.z. a vyhl.č. 19/1999 Z.z. (ďalej len vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov). Podľa § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a SSU určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za SSU z jedného 5 Cdo 27/2008 10 poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky).
3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Odvolací súd sa pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí citovanými ustanoveniami dôsledne nespravoval a vyvodil vo veci nesprávny právny záver o tom, že dvadsaťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je dostačujúce, zodpovedajúce zákonným podmienkam pre jeho priznanie v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov. S takýmto záverom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je teda prípustné podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. U uvedeného vyplýva, že je na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za SSU je v konkrétnej posudzovanej veci „primerané“. 5 Cdo 27/2008 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že takéto posúdenie súdu a jeho úvaha o „primeranosti“ zvýšenia nie je úplne neobmedzená z dôvodu, že právny predpis tým, že rámcovo stanovil predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru SSU a pre vznik nároku na jeho zvýšenie, stanovil zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať a ktorými je v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií úvaha súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa usmerňovaná. Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie nárokov žalobcu na zvýšenie náhrady v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, z ktorých súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali, sú podľa názoru dovolacieho súdu postačujúce. Vyplýva z nich, že žalobca je v dôsledku trvalých následkov predmetného zranenia podstatne obmedzený z možností na trhu práce, je výrazne obmedzený v celej rade osobných aktivít a ohľadom na utrpenú ujmu na zdraví a jej následky, je obmedzený alebo úplne vylúčený z činností, ktorými sa zaoberal a ktorým sa venoval pred úrazom, v prevádzkovaní dovtedy obľúbených rekreačných športov. Obzvlášť závažná je tá skutočnosť, že k úrazu došlo u žalobcu vo veku 18 rokov. Tieto skutočnosti odvolací súd pri svojom rozhodovaní o „primeranosti“ zvýšenia výšky odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov dostatočne nevyhodnotil a nezohľadnil ani všetky kritériá, určujúce rozsah zvýšenia odškodnenia. Dvadsaťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je preto nepostačujúce z dôvodu, že u žalobcu nepochybne ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa. Dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odvolací súd ani dôsledne skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o primeranosti dvadsaťnásobného zvýšenia SSU ani v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozviedol a bližšie neozrejmil. V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že dôvody uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k zvýšeniu výšky odškodnenia v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky, väčšmi zodpovedajú potrebe presvedčivosti rozhodnutia, vyplývajúcej pre súdy
2 veta druhá O.s.p. 5 Cdo 27/2008 12 Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti, ktorým tento zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol v prevyšujúcej vyhovujúcej časti (nad sumu 406 500 Sk do sumy 1 036 500 Sk), spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.