jeho názoru prvostupňový súd pochybil, keď dospel k záveru, že postup žalovaného pri vybavovaní sťažnosti žalobcu bol v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, nakoľko žalovaný v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia mal na základe podanej sťažnosti žalobcu zisťovať, či orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, či neboli v činnosti konajúceho zistené nedostatky a škodlivé následky nedostatkov. Poukázal na skutočnosť, že správny orgán, voči ktorému sťažnosť smerovala, nemal dôvod požadovať predloženie v článku I.3 uvedených listín a zmenu v osobe predsedu mal vykonať ihneď. Uviedol, že pokiaľ správny orgán pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity len eviduje a zmeny v nich zaznamenáva na základe oznámení, ktoré zmeny nemajú konštitutívne účinky, potom bol celkom nesprávny jeho postup v čase, keď na základe oznámenia údajného novozvoleného predsedu urbárskeho spoločenstva, zmenu v tomto orgáne nezaevidoval, ale vyžadoval predloženie listín (zápisnice z členskej schôdze, prezenčnú listinu), z ktorých akoby skúmal, či oznámená skutočnosť je pravdivá, a či k zmenám došlo v súlade so stanovami spoločenstva. Taktiež je toho názoru, že pokiaľ oznamovateľ vôbec nie je schopný vierohodne preukázať, že došlo k zmene skutočností, ktoré chce zapísať, potom by správny orgán túto zmenu vyznačiť nemal. Vierohodnosť listín spochybnil doteraz platne zapísaný predseda pozemkového spoločenstva a ním uvedené skutočnosti neboli zo strany oznamovateľa a nového predsedu vyvrátené, a preto postup zo strany správneho orgánu, ktorý napriek tomu zmenu vykonal, žalobca nepovažuje 2 Sžo 255/2008 3 za správny, a teda rovnako ani spôsob vybavenia sťažnosti zo strany žalovaného, ktorý žiadne pochybenie v postupe prvostupňového správneho orgánu nevidel. Taktiež uviedol, že zákonná úprava pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity je
názoru žalobcu nedostatočná a v aplikačnej praxi spôsobuje jednotlivým členom spoločenstiev a spoločenstvám ako takým veľké problémy. Nedostatky by mohli preklenúť správne orgány rozumným výkladom. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec
1 OSP na pojednávaní
2, § 214 ods. 1 OSP a rozhodol
1, 2 OSP tak, že napadnutý rozsudok potvrdil.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
6 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
1 a 2 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, prešetrovanie sťažnosti je činnosť, pri ktorej orgán verejnej správy postupuje tak, aby zistil 2 Sžo 255/2008 4 skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi, účelnosť a hospodárnosť plnenia úloh, osobu, ktorá zodpovedá za zistené nedostatky, ako aj príčiny ich vzniku a škodlivé následky. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej obsahu bez zreteľa na to, kto ju podal a proti komu smeruje.
ods.1-3 citovaného zákona, výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade, že sa zistila opodstatnenosť sťažnosti, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nemožno prešetriť predmet sťažnosti, orgán verejnej správy to bez zbytočného odkladu oznámi sťažovateľovi. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, v oznámení o výsledku prešetrenia sa údaje
odseku 1 uvedú ku každému bodu osobitne. Sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď po jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí. Z administratívneho spisu žalovaného ako i doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bol postup žalovaného pri vybavovaní sťažnosti žalobcu zo dňa
ustanovenia § 10 zákona č. 181/995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách vznik spoločenstva bez právnej subjektivity, ako aj to, kto je splnomocnený v mene takého spoločenstva konať navonok sa len oznamuje lesnému úradu. Ako uviedol krajský súd, žalovaný pri riešení sťažnosti žalobcu postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, keď zisťoval zo správneho spisu prvostupňového správneho orgánu stav veci, pričom nezistil rozpor s právnymi predpismi, najmä zákonom č. 181/1995 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Pokiaľ žalobca
obsahu žaloby vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu – Obvodnému lesnému úradu v Lučenci, že vo veci zmeny v orgánoch pozemkového spoločenstva nevydal riadne rozhodnutie
správneho poriadku, tak súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade (pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) sa o zápisoch zmien údajov v evidencii pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity nevydáva rozhodnutie. Zápisy nových spoločenstiev bez právnej subjektivity, ako aj ďalšie zmeny v údajoch o týchto spoločenstvách sa vykonávajú na základe oznámenia spoločenstva (spoločníkov alebo splnomocneného zástupcu)
2 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, pričom takéto zápisy ani nemajú konštitutívne účinky, ako je to u spoločností s právnou subjektivitou (§ 11 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z.). Príslušný správny orgán vykonané zmeny v evidencii iba oznamuje spoločnosti, čo sa v danom prípade aj stalo, keď listom zo dňa 31. októbra 2007 označeným ako „Zmena vedenia lesnej spoločnosti – potvrdenie“ Obvodný lesný úrad v Lučenci oznámil Urbárskej lesnej a pasienkovej spoločnosti v Š. (na vedomie aj žalobcovi), že do evidencie pozemkových spoločenstiev bola zapísaná osoba splnomocnená konať v mene spoločníkov, a to L. V. Najvyšší súd SR preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ani nebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP v znení zákona č. 384/2008 Z.z. účinnom od 15.10.2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1, 2 OSP potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom 2 Sžo 255/2008 6 a dôvodmi odvolania
1 OSP ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 SP. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaný správny orgán nemá zo zákona právo na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 21. októbra 2009 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.