Najvyšší súd 2 M Cdo 15/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Slovenskej republiky – Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému J. M., bývajúcemu v D., o vymoženie 16,60 € (500,-- Sk) a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6 Er 192/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z
- januára 2009, sp. zn. 10 CoE 103/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
- januára 2009, sp. zn. 10 CoE 103/2008 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín uznesením z
- mája 2008, č.k. 6 Er 192/2006-13 v spojení s opravným uznesením z
- júna 2008, č.k. 6 Er 192/2006-21 vyhlásil exekúciu na vymoţenie pohľadávky oprávnenej priznanej voči povinnému blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa
- decembra 2003 vo výške 500,-- Sk a trov exekúcie (ktorá sa začala vydaním poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Dolný Kubín pod č. X. zo dňa
- marca 2006), za neprípustnú a zastavil ju. Povinnému súd uloţil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 2 317,-- Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súdny exekútor podaním zo dňa
- decembra 2007, doručeným súdu dňa
- januára 2008 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu preklúzie, pretoţe podľa § 88 ods. l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "ZoP''), rozhodnutie o uloţení pokuty za priestupok moţno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Lehota uvedená v citovanom ustanovení ZoP je prekluzívna. V jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. V danom prípade 2 2 M Cdo 15/2009 súd zistil, ţe uvedený exekučný titul – blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa
- decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa
- decembra 2003, ale výkon práva z neho vyplývajúceho nebol v trojročnej prekluzívnej lehote skončený. Z dôvodu, ţe došlo k preklúzii práva vyplývajúceho z exekučného titulu, súdny exekútor nemohol v exekučnom konaní pokračovať a pohľadávku oprávnenej uspokojiť. Súd preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ju v celom rozsahu zastavil. Na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Súd tak rozhodol vzhľadom na skutočnosť, ţe oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a predmetný návrh bol dôvodný. Oprávnená teda nemá zavinenie na tom, ţe právo z exekučného titulu sa prekludovalo a teda nemôţe znášať trovy exekúcie. Krajský súd v Ţiline na odvolanie povinného uznesením z
- januára 2009, sp. zn. 10 CoE 103/2008 uznesenie prvostupňového súdu vo výrokoch o trovách exekúcie zmenil tak, ţe oprávnenej uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,01 € (2 079,-- Sk), do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšnej časti zostalo uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe k vymoţeniu pohľadávky oprávnenej v exekučnom konaní nedošlo a exekúcia bola zastavená. Súdnemu exekútorovi napriek tejto skutočnosti vznikli trovy exekúcie. Vzhľadom k tomu, ţe oprávnená nebola v exekučnom konaní (exekúcii) uspokojená, moţno skonštatovať jej celkový neúspech v konaní, a to bez ohľadu na kogentnosť právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch týkajúcej sa lehôt na moţné vykonanie rozhodnutí o uloţení pokuty a nemoţnosť pokračovať v exekúcii z dôvodu uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty. Vzhľadom na uvedené moţno zároveň konštatovať, ţe oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. V preskúmavanom prípade nemoţno tieţ neprihliadať na skutočnosť, ţe hoci blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa
- decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa
- decembra 2003, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie aţ dňa
- februára 2006, teda po viac ako dvoch rokoch. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu (zrejme omylom uvedené aj prvostupňové rozhodnutie, nakoľko ho generálny prokurátor SR v ďalšom texte povaţuje za správne) podal na podnet oprávnenej generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal napadnuté rozhodnutie/a zrušiť. Uviedol, ţe súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekučného konania v súlade so zákonom, keď na ich zaplatenie zaviazal povinného. 3 2 M Cdo 15/2009 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe zastavenie exekúcie nezavinil povinný, preto zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnená. Súd nevzal do úvahy ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza zásadne povinný. Súd sa neriadil ustanoveniami § 1, § 2, § 3, O.s.p. a § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd môţe uloţiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Pouţitie predmetného ustanovenia zákona prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov a to, ţe exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávnenej a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávnenej a zastavením exekúcie. Zo spisu je zrejmé, ţe v predmetnej veci nebol splnený ţiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod pre pouţitie vyššie uvedenej výnimky. Oprávnená sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţnila. Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí 4 2 M Cdo 15/2009 do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. (v znení do 14.10.2008, t.j. v čase podania odvolania) ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania, prípadne ich aj vyzvať na vyjadrenie má za následok vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe 5 2 M Cdo 15/2009 sa účastníkovi konania odníma moţnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Odvolací súd bol povinný doručiť kaţdé odvolanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe povinný podal odvolanie
- júna 2008 a to v časti výroku o trovách exekúcie. Okresný súd doručoval odvolanie súdnemu exekútorovi, nie však aj oprávnenému (č.l. 20 spisu). Vec bola predloţená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní povinného dňa
- septembra
- Uvedeným postupom odvolacieho súdu bola oprávnenej odňatá moţnosť vyjadriť sa k odvolaniu povinného (nemala ani vedomosť o jeho podaní), čím odvolací súd zaťaţil svoje konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe oprávnená túto skutočnosť sama namietala vo svojom podnete na podanie mimoriadneho dovolania. S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia, ani námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 6 2 M Cdo 15/2009