Najvyšší súd 4 Cdo 265/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, so sídlom v Košiciach

§ 237písm.f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V posudzovanej veci dovolateľ namietal nemožnosť podať odvolanie (konať pred súdom) proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II z

1. júna 2005 č.k. Er 5922/00-24 z toho dôvodu, že mu predmetné rozhodnutie nebolo doručené. Táto námietka však nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd riadne uznesenie dovolateľovi doručil
2. februára 2006 (viď. doručenka pripojená k č.l. 25 spisu). Dovolateľ tak mal možnosť namietať, že naňho neprešli práva a povinnosti pôvodne oprávneného a teda, že nie je v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že v dovolacom konaní je táto tzv. vecná legitimácia účastníka z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 písm.f/ O.s.p. prípustné nie je. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že ako dovolací dôvod dovolateľ uplatňuje § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Dovolací súd poukazuje na to, že inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), je len procesná vada, ktorá na rozdiel od vád uvedených v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a právne významnou (relevantnou) je len vtedy, ak by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, 4 Cdo 265/2009 5 sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd preto z tohto aspektu napadnuté rozhodnutie neposudzoval. Keďže v prejednávanej veci dovolanie smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie)

§ 243bods.

5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2009 JUDr. Eva Sakalová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová