3 M Cdo 24/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudcov JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Mariá

§ 142ods.

1 O.s.p.). Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon a že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že ak odcudzí tretia osoba zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Zamestnanec sa však 3 M Cdo 24/2008 -3- v takom prípade zbaví svojej zodpovednosti za schodok, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, napríklad preto, že páchateľ preukázateľne vytvoril takú situáciu, ktorá hmotne zodpovednému zamestnancovi bránila so zverenými hodnotami hospodáriť a tieto hodnoty opatrovať. V predmetnej veci odcudzením karty vznikla situácia, ktorá žalovanému ako hmotne zodpovednému zamestnancovi bránila disponovať so zverenou kreditnou kartou. Žalovaný sa nedopustil porušenia svojich pracovných povinností v čase, keď došlo k odcudzeniu kreditnej karty – ponechávanie dokladov od motorového vozidla a tiež kreditnej karty v neuzamknutom motorovom vozidle v uzamknutej garáži nachádzajúcej sa v areáli žalobkyne bolo zaužívané aj inými vodičmi žalobkyne. Žalobkyňa tento stav tolerovala. Nevytvorila riadne pracovné podmienky pre žalovaného ako hmotne zodpovedného zamestnanca a tým nesplnila jeden z predpokladov náhrady škody z titulu dohody o hmotnej zodpovednosti. Na jej pracovisku bolo obvyklé a zaužívané odovzdávanie kreditných kariet medzi zamestnancami bez toho, aby o tom zamestnávateľ vedel. Žalobkyňa ani nekontrolovala stav čerpania pohonných hmôt kreditnými kartami. Už tieto skutočnosti sú postačujúce na to, aby sa žalovaný celkom zbavil zodpovednosti za vzniknutý schodok. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že naplnenie všetkých predpokladov vzniku hmotnej zodpovednosti zamestnanca v zmysle § 182 Zákonníka práce bolo v súdnom konaní riadne preukázané. Poprela, že sa na jej pracovisku neviedla evidencia obehu kreditných kariet. Na evidenciu kariet slúžilo tlačivo „Evidencia obehu kreditnej karty a nakúpeného množstva PHM za mesiac“. V prípade, že kreditná karta opustila dispečing žalobcu, hmotnú zodpovednosť za ňu preberal vodič, ktorý ju prevzal; toto prevzatie sa potvrdzovalo písomným záznamom do predmetného tlačiva. Ak kreditnú kartu po prevzatí vodič odovzdal (požičal) inému vodičovi, konal na vlastné riziko a dispečer túto skutočnosť nemal možnosť ovplyvniť. V predmetnom tlačive za mesiac júl 2002 sa nachádza záznam, v zmysle ktorého žalovaný prevzal kreditnú kartu č. X. dňa 19. júla 2002 o 7.20 hod., čo aj potvrdil svojim podpisom; tým na neho prešla hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty. V kolónke vrátenie kreditnej karty sa ale jeho podpis nenachádza. Skutočnosť, že kreditnú kartu „vrátil“ tým, že ju zanechal vo vozidle iného vodiča, nie je v dôsledku toho potvrdená podpisom na predpísanom tlačive; v konaní sa táto skutočnosť nepreukázala. Žalovaný potvrdil, že kreditnú kartu stratil po týždni tankovania do osobného auta Škoda 136 PICK UP. Stratu údajne zistil 1. septembra 2002, ale nahlásil ju až 9. januára 2003 po predchádzajúcom 3 M Cdo 24/2008 -4- upozornení iným zamestnancom žalobkyne. Ak žalovaný nepreukázal vrátenie kreditnej karty, bol z hľadiska posudzovania zodpovednosti za škodu naďalej považovaný za jej držiteľa a hmotne zodpovedal za túto zverenú hodnotu. Stratu kreditnej karty bol povinný okamžite nahlásiť za účelom jej následného zablokovania proti ďalšiemu zneužitiu. Pritom z predchádzajúceho pracovného zaradenia (ako dispečer) mal dostatočné vedomosti o obehu kreditných kariet a potrebe jeho evidencie. So zreteľom na to žalobkyňa žiadala mimoriadne dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce). Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca; pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ 3 M Cdo 24/2008 -5- nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok vznikol napríklad živelnou udalosťou alebo že schodok vznikol zavinením iných osôb). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená – v takom prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný so žalobkyňou uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti žalovaného (viď č.l. 4 spisu) a že v žalobkyňou vedenej evidencii („Evidencia obehu kreditnej karty a nakupovaného množstva PHM za mesiac“) žalovaný pod poradovým číslom 411 potvrdil svojím podpisom

1. júla 2002 prevzatie kreditnej karty č. X. (viď č.l. 8 spisu). Rovnako nebolo sporné, že ako bývalý dispečer na pracovisku žalobkyne, ktorý odovzdával vodičom kreditné karty a karty od nich preberal, mal vedomosť o správnom obehu kreditných kariet. Na súdnom pojednávaní (viď č.l. 36 spisu) uviedol, že „v piatok, keď som skončil, všetky doklady aj s kreditkou som nechal v aute, ktorú skutočnosť som oznámil aj R., u ktorého som si overil, či nastúpi do práce. Keď mi povedal, že nastupuje, nechal som v aute všetky doklady, kreditku, knihu jázd a pod.“. O takomto „vrátení“ kreditnej karty č. X. nebol vykonaný záznamu v „Evidencii obehu kreditnej karty a nakupovaného množstva PHM za mesiac“. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa spísala so žalovaným
2. januára 2003 záznam o strate kreditnej karty; žalovaný sa pri tom vyjadril, že kartu mal v aute asi týždeň, po týždni ju „stratil v aute“; samotnú stratu zistil
3. septembra 2002, stratu ale nahlásil
4. januára 2002 (viď č.l. 15 spisu). Pokiaľ sú vyššie uvedené tvrdenia žalovaného v súlade so skutočnosťou, k odcudzeniu karty mohlo dôjsť len v časovom úseku nasledujúcom po zanechaní kreditnej karty (spolu s ďalšími dokladmi) pre R. v neuzamknutom vozidle. Ak k jej odcudzeniu skutočne došlo (odcudzením by páchateľ zabránil žalovanému disponovať so zverenou kreditnou kartou), nemožno prehliadnuť, že žalovaný sa už skôr – pred odcudzením – sám dočasne zbavil možnosti disponovať s kreditnou kartou tým, že nezachoval riadny postup pri vracaní kreditnej karty, ale ju ponechal vo vozidle. Žalovaný teda svojím konaním umožnil konanie páchateľa smerujúce k odcudzeniu kreditnej karty. Na tom nemôže nič zmeniť okolnosť, že ponechávanie kreditných kariet a iných dokladov v neuzamknutých motorových vozidlách 3 M Cdo 24/2008 -6- nachádzajúcich sa v uzamknutej garáži bolo medzi vodičmi na pracovisku žalobkyne zaužívané. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu preto nie je opodstatnená námietka generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že žalovaný z týchto dôvodov nezodpovedá za vzniknutý schodok. Na adresu žalobkyne sa v mimoriadnom dovolaní uvádza, že nevytvorila riadne pracovné podmienky pre žalovaného ako hmotne zodpovedného zamestnanca a tým nesplnila jeden z predpokladov náhrady škody z titulu dohody o hmotnej zodpovednosti. Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukazuje na to, že na jej pracovisku bolo bežné (obvyklé) a zaužívané odovzdávanie kreditných kariet medzi zamestnancami bez toho, aby o tom zamestnávateľ vedel; žalobkyňa ani nekontrolovala stav čerpania pohonných hmôt kreditnými kartami, hoci túto povinnosť mala. Vo vzťahu k týmto námietkam dovolací súd zdôrazňuje, že nie každé nevytvorenie riadnych pracovných podmienok je skutočnosťou, ktorá vedie k zbaveniu sa hmotne zodpovedného zamestnanca zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách – právne relevantné je len také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré má negatívny dopad na možnosti zamestnanca hospodáriť so zverenými hodnotami. Pokiaľ zamestnanec (žalovaný), ktorému zamestnávateľ (žalobkyňa) za účelom čerpania pohonných hmôt na prevádzku motorového vozidla zamestnávateľa zveril kreditnú kartu, mal v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a sám svojim vlastným konaním zabrániť vzniku schodku (čo v danom prípade znamenalo ponechať si pri sebe jemu zverenú kreditnú kartu až do jej riadneho vrátenia tomu, od koho ju prevzal), nemožno v skutočnosti, že zamestnávateľ toleroval niektoré nedôslednosti evidencie odovzdávanie kreditných kariet medzi vodičmi a že neviedol dostatočnú evidenciu čerpania pohonných hmôt kreditnými kartami vydanými vodičom motorových vozidiel, vidieť také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré by zbavovalo žalovaného zamestnanca zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky sa nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok; mimoriadne dovolanie preto dovolací súd zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

1 O.s.p.). Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 140a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd žalovanému, 3 M Cdo 24/2008 -7- ktorý podal podnet, neuložil povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní, lebo v konaní o mimoriadnom dovolaní nebol podaný návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková