← Slovensko

vylúčenie vecí z exekúcie

Obsah (8)§ 142§ 224§ 14§ 236§ 238§ 153§ 15§ 15a

Najvyšší súd 2 Cdo 295/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. Z.. P., bývajúcej v N.., zastúpenej JUDr. J. W., advokátom v N,

§ 142ods.

ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky uznesením z

  1. mája 2007 sp. zn. 5 Co 312/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v návrhu navrhovateľka ako účastníkov konania na strane odporcu označila 2 Cdo 295/2009 2 spoločnosť B s.r.o. B., ako aj spoločnosť M. a.s. B. , s ktorou súd prvého stupňa ako s účastníkom konania nekonal ( nedoručil mu návrh ), tým porušil nielen jeho práva, ale nerešpektoval ani vôľu samotnej navrhovateľky ( neboli pochybnosti proti komu podala návrh ) a neodstránil nezrovnalosti v označení sídla odporcov. Preto mu uložil doručiť návrh všetkým účastníkom konania, proti ktorým návrh smeruje ( obom označeným odporcom ) a vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu. Tiež vec prejednávajúcej sudkyni vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou. Okresný súd Nové Zámky ( v poradí druhým ) rozsudkom z
  2. novembra 2007 č. k. 9 C 155/2006 – 207 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
  3. decembra 2007 ( čl. 214 ) zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1/ ( B. s.r.o. ) 5 902 Sk a 14 655,70 Sk a odporcovi 2/ ( M a.s. ) 16 929,50 Sk k rukám právnych zástupcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie predmetného návrhu a nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/ , pretože predmetom ani jedného exekučného konania nebola plynová prípojka postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky ( iba v jednom exekučnom konaní bola predmetom plynová prípojka postavená v roku 1975, patriaca však do vlastníctva povinného t.j. manžela navrhovateľky ). O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí druhým rozhodnutím ) uznesením z

  1. júna 2008 sp. zn. 5 Co 42/2008, 5 Co 43/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu , že nerozhodol o späťvzatí návrhu navrhovateľkou proti odporcovi 2/ ( M a.s. ) . Týmto postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ). Okresný súd Nové Zámky ( v poradí tretím ) rozsudkom z
  2. októbra 2008 č. k. 9 C 155/2006 – 258 zamietol návrh z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 52 229 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( uznesením z
  3. augusta 2008 č. k. 9C155/2006 – 240 konanie proti odporcovi 2/ - M. a.s. B. - zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu trov 2 Cdo 295/2009 3 konania 11 177 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia ). Mal za preukázané, že predmetom žiadneho z exekučných konaní nebola plynová prípojka postavená v roku 2005, patriaca do vlastníctva navrhovateľky , vylúčenia z exekúcie ktorej sa v danom konaní domáhala. Skutočnosti uvedené v návrhu na odročenie pojednávania a týkajúce sa zaujatosti sudkyne voči právnemu zástupcovi navrhovateľky považoval za absolútne právne irelevantné , pretože vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi , ktorý vec prejednáva, môže účastník len v lehote uvedenej v § 15a ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.S.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky ( v poradí tretím ) rozsudkom z 18. marca 2009 sp. zn. 5 Co 41/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1 198,08 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa,

ktorého predmetom žiadneho z exekučných vecí nebola strednotlaková plynová prípojka vyhotovená v roku 2005 , vylúčenia z exekúcie ktorej sa navrhovateľka domáhala. Konštatoval, že v predmetnej veci sa vec prejednávajúca sudkyňa ( Mgr. B. ) necítila byť zaujatá , preto vec ani krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti nepredkladala. Táto sudkyňa bola vylúčená z konania v inej veci, kde vystupoval splnomocnený zástupca navrhovateľky ( JUDr. Ing. M. P., CSc.) ako účastník konania, išlo teda o inú vec, iných účastníkov konania. Skutočnosť, že bola vec prejednávajúca sudkyňa vylúčená vo veci, kde bol zástupca navrhovateľky účastníkom konania, neznamená automaticky jej vylúčenie aj v ostatných veciach, kde vystupuje ako splnomocnený zástupca účastníka konania. Sudkyňa sa cítila zaujatá len vo veci, v ktorej podal na ňu JUDr. Ing. M.P., CSc. trestné oznámenie. Na druhej strane vo veci , vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 4/2006 ( konanie tých istých účastníkov ) , v ktorej bola navrhovateľka zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. M.P., CSc. , z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu nevyplýva, že by navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca voči tejto sudkyni namietali zaujatosť ( navrhovateľka dokonca výslovne uviedla, že námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni nevzniesla), a že by o vylúčení sudkyne bolo rozhodované. Preto nezistil dôvody na vylúčenie sudkyne ani v preskúmavanej veci. Rozhodnutie o trovách konania zmenil z dôvodu opakovaného započítania trov právneho zastúpenia 2 Cdo 295/2009 4 v sume 16 136 Sk ( § 220 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.1 O.s.p.

v spojení s § 142 ods. 1 Os.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. , pretože na prvom stupni rozhodoval vo veci vylúčený sudca. Uviedla, že podmienky na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci uvedené v § 14 ods. 1 O.s.p. ( pre pomer sudcu k veci, k účastníkom konania a k ich zástupcom ) sú alternatívne, t.j. na vylúčenie sudcu stačí ak je splnená čo i len jedna z nich. Ak v danej veci konajúca sudkyňa v inom konaní vyslovila, že sa cíti byť zaujatá voči jednému z účastníkov a predseda súdu následne vec prikázal inému sudcovi, potom táto zaujatosť pretrváva a platí voči tejto konkrétnej osobe bez ohľadu na to, o aké konanie ide a v akom procesnom postavení táto osoba vystupuje. Sudkyňa konajúca vo veci na prvom stupni vyslovila svoju zaujatosť pre jej pomer k osobe JUDr. Ing. M.P., CSc. prvýkrát dňa 3. 3. 2003 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 Er 1244/2001 a druhýkrát dňa 30. 6. 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 E 401/2004, v oboch prípadoch z rovnakého dôvodu, podania trestného oznámenia JUDr.. Ing. M.P., CSc. V danom konaní však mala byť už nezaujatá voči osobe JUDr. Ing. M.P., CSc., aby neskôr , v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.9 C 243/2006 ( začatého 15. 11. 2006 ), sa voči nemu opäť cítila byť zaujatá. Jedným z dôvodov zaujatosti sudkyne v tomto konaní bolo podanie trestného oznámenia.

jej názoru ak sudca raz vysloví, že sa voči určitej osobe cíti byť zaujatý, potom tento jeho pomer zostáva zachovaný aj v ďalších iných konaniach bez ohľadu na to, či dotknutá osoba v nich vystupuje ako účastník konania alebo ako zástupca účastníka , a nemôže tento svoj pomer meniť raz na negatívny, potom pozitívny a naopak,

svojej ľubovôle. V súlade s § 14 ods. 1 O.s.p. odlišnosť konania alebo procesného postavenia osoby je pre nezaujatosť sudcu pre jeho pomer k osobe právne bezvýznamná. Aspoň pochybnosti o nezaujatosti sudkyne prvého stupňa stačia k tomu, aby bola

§ 14ods.

1 O.s.p. vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu , že to, čo patrí do exekúcie , je otázkou právnou a nie skutkovou ( rozhoduje o nej súd a nie súdny znalec ). Zdôraznila skutočnosť uvedenú v odvolaní, že plynová prípojka bola odstránená po prechode vlastníctva a nie, že neexistovala v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa ( o tejto skutočnosti nebolo 2 Cdo 295/2009 5 vykonané žiadne dokazovanie ). Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách konania ( malo byť aplikované ustanovenie § 150 O.s.p. ). Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O.s.p.) , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru , že dovolanie je dôvodné.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3, 4 O.s.p. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom, ktorý má na mysli ustanovenie § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok , vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani

ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky 2 Cdo 295/2009 6

§ 153ods.

3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je

§ 238ods.

1 až 3 O.s.p. prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1. O.s.p. ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písmenách a/ až g/ O.s.p. ( t.j. či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom , či konania súdom nesprávne obsadeným ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až f/ O.s.p. navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci rozhodoval na súde prvého stupňa vylúčený sudca ( § 237 písm. g/ O.s.p.).

§ 14ods.

1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 15ods.

1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí, pridelenie zabezpečí

osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu

§ 14

ods.1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1 O.s.p. Na 2 Cdo 295/2009 7 opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o ich nadriadený súd rozhodol, v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

§ 15aods.

1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov

§ 14ods.

1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účelom citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom či negatívnom ) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania ( ktorý by bol založený na pomere , vykazujúcom znaky vzťahu vedeného pod 2/ . O tom, či je sudca vylúčený , rozhodne nadriadený súd v senáte , ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému senátu ( § 16 ods. 1, 2 O.s.p. ). Ak nadriadený súd rozhodol

ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že konkrétny sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, a tento sudca aj napriek tomu vo veci rozhodoval, išlo nesporne o vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. Tento priamy a ďalej nespochybniteľný dôsledok je prirodzeným prejavom evidentnej väzby tohto ustanovenia k § 16 ods. 1 O.s.p. a je posilnený aj tým, že zákon pre tento prípad - pod sankciou ďalšej vady konania – ukladá postupovať

ustanovenia § 16 ods. 2 O.s.p. Neexistencia žiadneho rozhodnutia (alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ) , nebráni však dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g/ Os.p. samostatne posudzovať otázku, či v konaní vystupoval sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci , prípadne aj inak než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa ( porovnaj R 59/1997 ). 2 Cdo 295/2009 8 V preskúmavanej veci potom nebolo žiadnej procesnej prekážky, ktorá by bránila otázku vylúčenia sudkyne vec prejednávajúcej v prvom stupni posúdiť bez ohľadu na to, že ju prejudiciálne vyriešil už nadriadený ( súčasne inštančný ) súd súdu procesnému ( v odôvodnení svojho rozhodnutia ) , najmä keď okolnosti prípadu a vyjadrenia samotnej sudkyne budili dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti . V opačnom prípade by sa nikdy nemusela odstrániť prekážka pre skutočné uplatnenie ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania ( čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 O.s.p. , ), ak by v konaní konala a rozhodovala sudkyňa, ktorá je vo veci zaujatá. Krajský súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že sa vec prejednávajúca sudkyňa v danej veci zaujatá byť necítila. Toto jeho konštatovanie je ale v rozpore s vyjadrením samotnej sudkyne vyplývajúcim z obsahu spisu. Vo vyjadrení zákonnej sudkyne k vznesenej námietke zaujatosti zástupcu navrhovateľky z 11. 9. 2007 ( čl. 91 ) Mgr. V.B. uviedla : V predmetnej veci sa necítim byť zaujatá, pretože účastníkom konania je navrhovateľka označená MUDr. Z.P. , manželka zástupcu , voči ktorému sa cítim byť zaujatá , teda nie priamo účastník je ten, voči ktorému sa cítim byť zaujatá a preto mám za to, že vznesená námietka zaujatosti zástupcu navrhovateľky je nedôvodná, inak účastníkov konania nepoznám, nemám k veci žiadny pomer, vec som prejednala a rozhodla

svojho najlepšieho svedomia a vedomia, svojho rozhodnutia sa v plnom rozsahu pridržiavam, keď povinnosť vyjadriť sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou v odvolaní ( proti rozsudku zo

  1. 2006 ) vyplývala sudkyni z odôvodnenia uznesenia nadriadeného krajského súdu z
  2. mája 2007 ( ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo
  3. 2006 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie ). Je nepochybné, že zástupcom navrhovateľky v danej veci bol ( do jej právoplatného skončenia ) na základe splnomocnenia z
  4. 2006 ( čl. 20 ) JUDr. Ing M.P., CSc. ( manžel navrhovateľky ), voči osobe ktorého ( ako zástupcovi účastníka ) sa sudkyňa cítila byť zaujatá nielen v danej veci, ale ( ako vyplýva z obsahu spisu aj v inej veci vedenej pod sp. zn. 9 C 243/ 2006 ), pridelenej opatrením predsedu súdu z
  5. 2007 z dôvodu jej vylúčenia na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi v súlade s § 15 ods. 1 O. s. p. ( čl.266 spisu ). Pokiaľ sudkyňa Mgr. V. B. nezaujatosť v danej veci odôvodnila zaujatosťou len voči zástupcovi účastníka konania ( navrhovateľky ), keď voči samotnému účastníkovi konania ( 2 Cdo 295/2009 9 navrhovateľke ) sa zaujatá byť necítila , treba uviesť, že zákonná konštrukcia upravuje v citovanom ustanovení § 14 O.s.p. splnenie tu uvedených predpokladov na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci alternatívne, na vylúčenie stačí existencia čo i len jedného vzťahu uvedenom v tomto ustanovení a to vzťahu sudcu k veci, alebo k účastníkom konania alebo k zástupcom účastníkov. V porovnaní s účastníkmi konania, ktorí majú z dôvodov v tomto ustanovení uvedených právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi , ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ( § 15 a O.s.p. ), sudca má povinnosť oznámiť skutočnosti ( predsedovi súdu ) , pre ktoré je vylúčený ( § 15 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak bola sudkyňa v inej veci vylúčená z prejednávania a rozhodovania pre jej vzťah k zástupcovi navrhovateľky, mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania aj v predmetnej pre vzťah k tomu istému zástupcovi navrhovateľky , voči ktorému napokon svoju zaujatosť aj ( v danej veci ) deklarovala. Dovolací súd preto dospel k záveru, že vo veci na súde prvého stupňa konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa, ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací súd ( vychádzajúc z iného právneho záveru ). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu konania v zmysle § 237 písm. g/ O. s.p. rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 243b O.s.p. ), pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  6. novembra 2010 Za správnosť: JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. Hrčková Marta predsedníčka senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.