Krajský súd dospel k záveru, že, že žalovaný správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia rozhodol v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca doplnil dôvody odvolania podaním zo dňa 11.2.
222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Táto zákonom stanovená podmienka v predmetnom obchodnom prípade nebola splnená, nakoľko žalobca nedodával tovary a služby v zmysle § 28 až § 41 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Žalobca nie je platiteľom, ktorý prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane, bez možnosti odpočítania dane. Zákon č. 222/2004 Z.z o DPH v znení neskorších predpisov v § 10 ods. l jednoznačne stanovuje, že len keď je nadobúdateľom osoba, ktorá prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane, ide pri predaji podniku alebo časti podniku o dodanie tovaru a služby, ktoré je predmetom dane, a v tomto prípade je aktuálna aplikácia § 22 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Podľa § 49 ods. l citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže podľa § 10 ods. l citovaného zákona v tomto konkrétnom prípade nevznikla daňová povinnosť, žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň. Žalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 282/2007-21 zo dňa 20.11.2008 ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších zmien a doplnkov za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,
až § 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,
3 Sžf 34/2009 4 Podľa § 22 ods. 7 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho. Najvyšší súd dospel k záveru, že ust. § 22 ods. 7 zákona o DPH, upravujúce základ dane pri dodaní tovaru a služby sa vzťahuje iba na prípady, kedy došlo v zmysle zákona o DPH k dodaniu tovaru a služby v súlade s týmto zákonom. Vo všeobecnosti platí, že predaj podniku sa v zmysle § 10 ods. 1, prvá veta zák.č. 222/2004 Z.z. nepovažuje za dodanie tovaru a služby. Preto sa ust.§ 22 ods. 7 zákona o DPH vzťahuje iba na výnimky z tohto pravidla, kedy sa predaj podniku považuje za dodanie tovaru a služby. Ide o prípady, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,
Je nespornou skutkovou okolnosťou, že žalobca ako nadobúdateľ podniku nedodáva výlučne alebo prevažne tovary a služby,
Najvyšší súd preto konštatuje, že ust. § 22 ods. 7 zák.č. 222/2004 Z.z. upravuje zistenie základu dane pri dodaní tovaru a služby, ale nevymedzuje čo sa rozumie dodaním tovaru a služby. Toto ustanovenie nie je samostatne aplikovateľné bez spojenia s ustanoveniami zákona o DPH, ktoré pojmovo vymedzujú dodanie tovaru a služby. Predpokladom jeho aplikácie je zistenie, že došlo k dodaniu tovaru alebo služby, čo pri zmluve o predaji podniku je upravené iba vo forme výnimky tak, že ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,
Žalovaný správy orgán správne vyložil a aplikoval ust. § 10 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 17. septembra 2009 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.