zák.). 1 M Cdo 8/2007 8 Subjektmi záväzkového právneho vzťahu (a to na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka) sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, ktorý má v občianskoprávnych vzťahov postavenie právnickej osoby (
zák.). Zákonodarca pojmom pohľadávka vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Záväzkové právne vzťahy, ako z uvedeného vyplýva, sú aj zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi poškodeným a škodcom; v takomto prípade poškodeného treba považovať za veriteľa a škodcu za dlžníka. Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., resp. ani z iného ustanovenia tohto zákona nie je možno vyvodiť zákaz alebo obmedzenie prevodu nároku na náhradu predmetnej majetkovej škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako to tvrdí dovolateľ. Uvedený zákon svojou úpravou totiž nevylučuje, aby tí, ktorí majú takýto nárok na náhradu škody, tento svoj nárok previedli na iné subjekty. Pokiaľ by zákonodarca sledoval zámer vylúčiť možnosť prevodu nároku na náhradu škody podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., musel by to výslovne v tomto zákone uviesť, čo sa nestalo. Analogické použitie § 2 cit. zákona tu nie je opodstatnené (podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím štátu – prvá časť zákona sú od podmienok nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom – druhá časť zákona upravené odlišne vrátane povinnosti obligatórneho predbežného prerokovania nároku); tam, kde bolo potrebné, aby sa obdobne uplatnili predošlé ustanovenia zákona, zákonodarca to jasne vyjadril (
2 cit. zák.). Samotným neupravením (absenciou úpravy) v zákone č. 58/1969 Zb. ohľadom prevodu (ale aj prechodu) nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno presvedčivo argumentovať, že možnosť takéhoto prevodu daná nie je, resp. že je vylúčená, ako to robí dovolateľ. Prehliada totiž - okrem doposiaľ uvedeného - aj spomenutú už úpravu § 20 tohto zákona, podľa ktorej pokiaľ nie je stanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Vzhľadom na chýbajúcu úpravu prevodu nároku z tohto zodpovednostného právneho vzťahu v zákone č. 58/1969 Zb. treba len posúdiť, či postúpenie uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody podľa § 18 ods. 1 cit. zák. nevylučuje alebo neobmedzuje úprava v Občianskom zákonníku. 1 M Cdo 8/2007 9 Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Podľa § 525 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku: a/ ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b/ ktorej obsah by sa zmenil zmenou veriteľa, c/ ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (exekúciou), d/ postúpenie ktorej odporuje dohode veriteľa s dlžníkom. Z uvedených vymedzení, kedy postúpiť pohľadávku nemožno, vyplýva, že postúpeniu predmetnej pohľadávky na náhradu majetkovej škody nebránila ani jedna z označených skutočností a preto pohľadávku postúpiť bolo možno. Dovolací súd v tejto spojitosti osobitne upozorňuje, že smrťou veriteľa zanikne právo, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (
2 Obč. zák.); v danom prípade však o takéto právo nejde. Predmetom postúpenia bola konkrétna (identifikovateľná) jestvujúca pohľadávka (nárok) na náhradu majetkovej škody proti štátu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nie nárok na náhradu osobnej – nemajetkovej ujmy, kde nie je naturálna reštitúcia možná a peňažné plnenie predstavuje určitú materiálnu satisfakciu vo vzťahu k takejto ujme. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku tu o osobnostnom práve poškodeného (práve neoddeliteľne spojenom s osobnosťou fyzickej osoby) vôbec hovoriť nemožno. Uplatnené právo (nárok) má povahu práva, u ktorého je možný prechod ako aj prevod (cesia). Okolnosť, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoužíva pojmy ako „dlžník“ a „veriteľ“, čo zdôrazňuje dovolateľ, vonkoncom ešte neznamená, že štát by v zodpovednostnom právnom vzťahu podľa tohto zákona nemal byť posudzovaný v pozícii zodpovedajúceho subjektu, t.j. ako dlžník zo záväzkového právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti rozsudkom oboch 1 M Cdo 8/2007 10 nižších súdov, ktoré nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), zamietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania, lebo v konaní o mimoriadnom dovolaní nepodal návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 v spojení s§ 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.