ktorého odporca 3/ má právo na náhradu trov pôvodného celého konania ako aj dovolacieho konania a opätovného odvolacieho konania. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie otázky náhrady trov celého konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a žiadal priznať trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Napriek tomu, že odvolací súd rozhodol vo forme rozsudku, dovolanie odporcu 3/ smeruje proti tej časti rozhodnutia, v ktorom rozhodol o trovách konania. O trovách konania rozhoduje súd vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), preto treba prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania posudzovať
zákonných ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.
1 písm. a/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. Hoci súd prvého stupňa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, citované zákonné ustanovenie 1 Cdo 34/2008 3 prípustnosť podaného dovolania založiť nemôže.
3 O.s.p. totiž ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie odporcu 3/ tak smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde je dovolanie vylúčené (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania vymenované v citovanom § 237 O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že v danom prípade prípustnosť dovolania odporcu 3/ nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Odporca 3/ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.). K tejto námietke je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia odporcu 3/ boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto aspektu nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu. 1 Cdo 34/2008 4 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu 3/ odmietol
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi 3/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ k tomu, že právny zástupca navrhovateľa zastupoval tohto účastníka už v konaní pred oboma nižšími stupňami súdov. Navrhovateľovi priznal preto náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia z 20. marca 2008 k dovolaniu, pričom odmenu advokáta určil vo výške jednej polovice (§ 14 ods. 2 písm. c/, ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“) zo základnej sadzby tarifnej odmeny 101,24 € = 3 050 Sk (určenej
1 vyhlášky z tarifnej hodnoty veci, t.j. z dovolateľom požadovanej náhrady prvostupňového a odvolacieho konania spolu v sume 2 528,94 € = 76 187 Sk). K tejto odmene 50,62 € (1 525 Sk) priznal dovolací súd
3 vyhlášky DPH 9,62 € (289,75 Sk) a
3 vyhlášky aj režijný paušál 6,30 € (190 Sk), spolu teda náhradu trov dovolacieho konania vo výške 66,54 € (2 004,75 Sk). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.