Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 M Cdo 6/2007 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v H., proti odporcovi S., spol. s r.o., so sídlom v S.,

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky v rozsahu podľa § 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je opodstatnené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 1 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najprv otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní zistená. 1 M Cdo 6/2007 5 Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a to v spojitosti s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b/ ako aj § 35 ods. 1 písm. a/, b/ a § 65 ods. 3 Zákonníka práce. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb.) v znení účinnom v čase okamžitého zrušenia pracovného pomeru (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Podľa § 65 ods. 3 Zákonníka práce, uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c/; odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer

1. a)zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou;
2. b)zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 1 M Cdo 6/2007 6 Predmetom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľke podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce listom z 8. decembra 1998 pre bezdôvodné nenastúpenie do práce od 6. novembra 1998 do 8. decembra 1998, ktoré považoval za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (za zavinenú absenciu). Odporca v predmetnej právnej veci videl teda porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou zvlášť hrubým spôsobom v tom, že navrhovateľka v uvedené dni nedochádzala do zamestnania. Oba nižšie súdy sa správne preto zaoberali otázkou, či takáto neprítomnosť navrhovateľky v zamestnaní bola alebo nebola neospravedlnenou absenciou, ktorú možno považovať za dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka; túto otázku však chybne vyriešili. Podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to v prípade, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Dovolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom nižších súdov, že navrhovateľka bola povinná dostaviť sa na pracovisko a tu sa zdržiavať, a to najmä v tých dňoch, kedy bola vyzvaná na nástup do práce. Za situácie, keď po odvolaní navrhovateľky z vedúcej funkcie pracovný pomer medzi účastníkmi síce trval v zmysle citovaného ustanovenia § 65 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce, ale obsahom tohto pomeru nebola dohoda o druhu práce, nebolo možné, aby odporca ako zamestnávateľ navrhovateľke prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a dával jej na jej vykonávanie pokyny. Na druhej strane ani navrhovateľka nemohla vykonávať pre odporcu ako zamestnávateľa nijakú prácu práve pre chýbajúcu dohodu účastníkov o druhu práce. Jednostranné opatrenie odporcu ako zamestnávateľa, ktorým by navrhovateľke ako zamestnankyni bez jej súhlasu nariadil konať prácu, na ktorej druhu sa účastníci pracovného pomeru nedohodli, by ako neplatný úkon nemohlo navrhovateľku zaväzovať. Len do novely Zákonníka práce, ktorá bola prijatá zákonom č. 231/1992 Zb. a nadobudla účinnosť 29. mája 1992, platilo, že zamestnávateľ so zamestnancom odvolaným z funkcie prerokoval jeho ďalšie pracovné zaradenie, a ak sa nedohodli inak, rozhodol o jeho zaradení na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Vzhľadom na rozpor takejto úpravy s čl. 9 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť podrobený nútenej a povinnej práci (ktorá bola včlenená do nášho právneho poriadku ústavným zákonom bývalej ČSFR č. 23/1991 Zb.) ako aj so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej a povinnej práci, od 29. mája 1992 už Zákonník práce neumožňoval bez súhlasu zamestnanca jeho zaradenie na inú prácu, hoci aj zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, t.j. 1 M Cdo 6/2007 7 zamestnanec už nebol povinný pracovné miesto (druh práce) prijať (bolo na jeho rozhodnutí, či prijme alebo neprijme zamestnávateľom ponúknutú prácu). Uvedený stav, kedy po odvolaní z funkcie zamestnanec nemôže vykonávať pre zamestnávateľa prácu a zamestnávateľ mu nemôže prideľovať prácu, ktorý je vyvolaný tým, že už nejestvuje dovtedy vykonávaný druh práce zodpovedajúci funkcii a iná práca (nový druh práce), ktorú v súlade s § 35 ods. 1 písm. a/, b/ Zákonníka práce zamestnávateľ by zamestnancovi mohol prideľovať a zamestnanec by ju bol povinný osobne podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať v určenom pracovnom čase, nebola účastníkmi pracovnoprávneho pomeru určená (dohodnutá), znamená aj to, že zamestnanec nie je povinný dodržovať pracovný čas. Povinnosť dodržovať určený pracovný čas podľa citovaného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je totiž integrálne spojená s povinnosťou zamestnanca konať pre zamestnávateľa prácu a takúto povinnosť (dodržovať pracovný čas alebo inak povedané, zdržiavať sa počas pracovného času na pracovisku) samú osebe uvedený zamestnanec (navrhovateľka) bez existencie povinnosti pracovať (danej vymedzením druhu práce) nemá. Nebolo preto možné dôvodne požadovať, aby navrhovateľka ako zamestnankyňa bez vymedzenia druhu práce dostavovala sa do zamestnania, len aby dodržiavala určený pracovný čas (bola prítomná na pracovisku). Opačný prístup (názor), ktorý zaujali nižšie súdy, prehliada aj to, že takáto asymetria by nerešpektovala rovnaké postavenie účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a niesla v sebe prvok (znak) nátlaku. Navrhovateľka teda neporušila pracovnú disciplínu tým, že nedochádzala na pracovisko a sa tam nezdržiavala, a to ani na výzvu odporcu (zamestnávateľa). Keďže takéto nezdržiavanie sa navrhovateľky na pracovisku nemôže ísť na jej ťarchu v tom, že by išlo o porušenie pracovnej disciplíny (neospravedlnenú absenciu), chýba tak dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka. Opodstatnene preto generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci nižšími súdmi. Pokiaľ odporca ako zamestnávateľ nemal pre navrhovateľku ako zamestnankyňu prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii, prípadne inú pre ňu vhodnú prácu, resp. ak navrhovateľka takúto ponuku odmietla, bol daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, na základe ktorého mohol jednostranným právnym úkonom odporca skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. 1 M Cdo 6/2007 8 Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Pretože rozsudky nižších súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, keď ustálili danosť dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom ďalšie nároky navrhovateľky, o ktorých súdy tiež zamietavo rozhodli, boli s touto neplatnosťou súvisiace, resp. nadväzujúce, Najvyšší súd Slovenskej republiky oba napadnuté rozsudky zrušil v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie (§ 243b v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ((§ 243i ods.

§ 243dods.

1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. januára 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková