Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 6713010199 Dátum vydania rozhodnutia: 20. februára 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm.
2. c)Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
3. c)Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm.
4. i)Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný ani návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numeratur). Dovolací súd teda nie je oprávnený preskúmavať skutkový stav ako taký ani prehodnocovať rozsah vykonaného dokazovania či dôkazy samotné (okrem ich zákonnosti). Uplatneniu práva na obhajobu spočívajúcom v navrhovaní dôkazov, zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por. ), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, s adekvátnym odôvodnením takéhoto postupu v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por. (R 116/2014). Z vyšetrovacieho spisu najvyšší súd zistil, že obvinený po preštudovaní spisu 28. februára 2013 v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por. navrhol doplniť vyšetrovanie a do trestného konania pribrať znalca z odboru psychológia, za účelom posúdenia hodnovernosti svedka - poškodeného M. W. a stotožniť a vypočuť ako svedka osobu menom M., ktorý mal potvrdiť skutočnosť, že sa obvinený v čase skutku nachádzal vo vinotéke. Vyšetrovateľ návrh na znalecké dokazovanie zamietol ako nedôvodný, pretože poškodený vypovedal v podstatných veciach zhodne, vierohodnosť a pravdivosť jeho výpovede bola nepriamo potvrdená výsluchmi svedkov a ďalšími dôkazmi. Orgány činné v trestnom konaní z rovnakého dôvodu zamietli aj návrh na stotožnenie a vypočutie svedka, obvinený totiž nevedel uviesť bližšie údaje k osobe (M.) a skutočnosť, kde sa v čase bezprostredne pred spáchaním skutku nachádzal bola potvrdená viacerými výpoveďami, nijakým priamym dôkazom nebolo preukázané, že by v čase skutku mal byť na inom mieste (č. l. 282 a nasl.). Obvinený v konaní pred súdom 4. apríla 2013 navrhol doplniť dokazovanie zisťovaním hodnovernosti výpovede poškodeného M. W. a žiadal vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru psychológia, PhDr. Jindřichom Cupákom (č. l. 305). Okresný súd uznesením z 19. júna 2013, sp. zn. 3 T 51/2013, podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, Mgr. Dianiškovú, na účely posúdenia osobnosti, intelektu a hodnovernosti poškodeného M. W.. Predseda senátu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní 23. októbra 2013 vypočul znalkyňu k záverom oboznámeného znaleckého posudku č. 31/2013 zo 6. septembra 2013, pričom konštatovala, že u poškodeného nebol zistený sklon k skresľovaniu výpovedí, kontrola reality je dostatočná, dokáže rozlíšiť realitu od fantázie, mentálna retardácia poškodeného nie je až taká závažná, aby nedokázal uviesť s kým bol a kto mal byť páchateľom skutku. Obvinený na pojednávaní 21. augusta 2013 postupom podľa § 271 ods. 1 Tr. por. poukazoval na rozpory medzi výpoveďami poškodeného a svedkyne Q. a znalkyni navrhol oboznámiť sa s výpoveďou svedkyne. Predseda senátu po vyjadrení prokurátora návrh obhajoby na dokazovanie prehratím záznamu z predchádzajúceho pojednávania 21. augusta 2013 zamietol (R 116/2014). Obvinený mal právo takýto dôkaz navrhnúť, ak však súd dospel k záveru o nepotrebnosti takého dôkazu, nebol povinný návrhu vyhovieť, predovšetkým ak na základe existujúcich vykonaných dôkazov, výpovedí či listinných dôkazov, znaleckých posudkov nenadobudol pochybnosti o správnosti znaleckého dokazovania o hodnovernosti výpovede svedka. Na základe uvedeného možno konštatovať, že naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
5. c)Tr. por. zistené nebolo. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
6. g)Tr. por. je potrebné uviesť, že ho možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno úspešne uplatňovať aj nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ale len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. Z tohto potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm.
7. g)Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
8. g)Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm.
9. d)Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší p. Holandsku, Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie). Nezákonnosť vykonaných dôkazov dovolateľ oprel a neúplnosť znaleckého posudku znalkyne Mgr. Dianiškovej a nezákonnosť výsluchu svedka M., pretože mu bola položená sugestívna otázka, ohľadne prezývky obvineného, ktorú mal poškodený vysloviť po tom, čo bol svedkami M. a P. K. nájdený na mieste činu. So zákonnosťou a úplnosťou znaleckého posudku č. 31/2013, na účely posúdenia vierohodnosti sa najvyšší súd vysporiadal

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. Návrh na znalecké dokazovanie navrhol obvinený, pričom dokazovanie bolo zamerané na posúdenie vierohodnosti poškodeného na podklade posúdenia jeho výpovedí, nie na odstraňovanie rozporov vo výpovediach medzi poškodeným, obvineným a svedkami, konkrétne svedkyňou Q.. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach strán trestného konania či svedkov,v súlade so zásadami kontradiktórnosti, rovnosti strán, ústnosti, verejnosti a bezprostrednosti, podoprenými dôkazmi, je totiž predmetom samotného dokazovania v trestnom konaní. Ako už dovolací súd vyššie konštatoval, znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom, znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní a znalecký posudok bol na hlavnom pojednávaní oboznámený (§ 278 ods. 2 Tr. por.), pričom strany mali možnosť sa k dôkazu vyjadriť (§ 271 ods. 1 Tr. por.), o návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania súd kvalifikovaným spôsobom rozhodol. Najvyšší súd musí prisvedčiť dovolacej argumentácii, podľa ktorej bola svedkovi M. na hlavnom pojednávaní 29. mája 2013 predsedom senátu položená sugestívna otázka, ktorou sa ho v súvislosti s objasňovaním okolností, za ktorých bol po čine nájdený poškodený a čo tvrdil bezprostredne po stretnutí so svedkom, nasledovne „Odznela zo strany poškodeného prezývka R.?" (č. l. 323). V tejto časti sa jedná o dôkaz nezákonný a neúčinný, na ktorý nebolo možné v trestnom konaní prihliadať. Na druhej strane je však nepochybné, že vina obvineného, ako páchateľa trestného činu bola preukázaná výpoveďami poškodeného, ako aj ďalšími nepriamymi dôkazmi, výpoveďou svedkyne O., A., Q., M. a ďalších. Preto možno konštatovať, že ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
2. g)Tr. por. zistený nebol. Ďalším dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 písm.
3. i)Tr. por. je možné uplatniť, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Je nutné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii, dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a preto dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
4. i)Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Dovolací súd primárne zdôrazňuje, že základom správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
5. i)Tr. por. Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu v intenciách nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 23. marca 2004, sp. zn. I. ÚS 4/2004, oprel dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
6. i)Tr. por., a teda založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku o tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi, s následkom nesprávneho právneho posúdenia skutku. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie č. 14, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR (ďalej len „ZSNS a SSR") č. 2/2015, podľa ktorého: I. Znemožnenie uplatnenia práva na obhajobu, ktoré zákon priznáva podozrivej osobe, je subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
7. c)Tr. por., len za predpokladu, že taký postup orgánov činných v trestnom konaní negatívne ovplyvnil vykonávanie procesných úkonov po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, II. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm.
8. c)Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. III. Ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
9. i)Tr. por. Pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len

§ 371ods.

3 Tr. por. S poukazom na uvedené dovolací súd zdôrazňuje, že tvrdené pochybenia v skutkových zisteniach v základnom konaní okresným alebo krajským súdom nezakladajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.

1. i)Tr. por. Nesprávnosti v skutkových zisteniach možno uplatniť výlučne v rámci dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por., v ktorom má minister spravodlivosti právo namietať, že právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, v podstatných okolnostiach nesprávne zisteného alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Nakoľko dovolanie z takéhoto dôvodu ministrom spravodlivosti podané nebolo, najvyšší súd pri viazanosti zisteným skutkovým stavom v zmysle § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. konštatuje, že skutok 1) tak, ako bol súdmi ustálený, napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pretože 18. decembra 2012 vo J., v časti J., poškodeného W. prepadol tak, že k nemu zozadu pristúpil a udrel ho raz päsťou zozadu do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol a ostal kľačať na zemi, kde mu z pravého predného vrecka bundy, ktorú mal poškodený pri sebe, odcudzil finančnú hotovosť vo výške 80,- eur... Je teda nepochybné, že dovolateľ v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák. použil násilie proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
3. i)Tr. por. naplnený nebol. V súvislosti s dovolacími námietkami, uplatnenými v doplneniach dovolania, počnúc podaním doručeným 21. decembra 2017, sa najvyšší súd s poukazom na rozhodnutie č. 96, publikované v ZSNS a SSR č. 10/2018, nezaoberal. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. februára 2014, sp. zn. 5 To 3/2014, obvinený totiž prevzal 20. mája 2014 a obhajkyňa 19. mája 2014, tieto dovolacie námietky tak boli uplatnené po lehote na podanie dovolania podľa § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Najvyšší súd na podklade konštatovaného rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.