2 písm. d/ a f/ OSP na podanie odvolania. Žalobca v samotnom daňovom konaní predložil všetky zákonom vyžadované doklady (§ 29 ods. 4). Z týchto dokladov tak správcovi dane, či žalovanému, ako to napokon vyplýva z odôvodnení ich rozhodnutí, nebola sporná výška samotného daňového nákladu súvisiaca s obstaraním pohľadávky a výnos plynúci z jej následného vymoženia, ale iba žalovanému predtým aj správcovi dane, nebolo zrejmé, či k odkúpeniu pohľadávky voči spoločnosti K., s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom postupník) došlo práve v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Úlohou tak správcu dane, či žalovaného bolo teda vychádzať z listinných dôkazov založených v administratívnom spise a tieto dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona, čím by nepochybne bola naplnená otázka skúmania prvotnosti operácie, ako na to správne poukázal 1. stupňový súd. Čo môže byť preukaznejším dôkazom o splnení záväzku sprostredkovateľa, keď sa dňa 15.01.2004 uzatvorí zmluva o odkúpení (postúpení) pohľadávky voči spoločnosti K., s.r.o. (dlžník) medzi postupcom (C. H. S.) a postupníkom (žalobca), za ktorú žalobca postupcovi zaplatí 1 USD a následne si žalobca ako veriteľ voči dlžníkovi uspokojí svoji pohľadávku výnosom vo výške 42 000 000,- Sk (nadobudnutím jeho majetku). Nevykonanie dôkazu spočívajúce v neoznámení mien advokátov zastupujúcich iného účastníka zmluvného vzťahu, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako pasivitu, či nezvládnutie dôkaznej povinnosti podľa § 29 ods. 8 zákona, nakoľko obsah administratívneho spisu a v ňom zhromaždené listinné dôkazy 3 Sžf 40/2009 4 boli dostatočnými na preukázanie oprávnenosti daňového výdavku vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní a k veci sa vzťahujúcich účtovných záznamov (napr. účtovnej závierky alebo iných účtovných záznamov – § 4 ods. 6 zák. č. 431/2002 Z.z.). Navrhoval, aby najvyšší súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/7007-35957/2008/999523-r zo dňa 18.04.2008 a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.03.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že správca dane iba v prípade pochybnosti vykoná dokazovanie. Keďže v uvedenom prípade bolo sporné neuznanie faktúry číslo 041220 zo dňa 02.11.2004 od zahraničnej spoločnosti W. L., P. H., A. S., L., W. z dôvodu nepreukázateľnosti, vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého okrem žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií spísal so žalobcom zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých žiadal od žalobcu vysvetlenie všetkých okolností súvisiacich so sprostredkovaním a v ktorých požadoval od žalobcu aj uvedenie mien a adries „bratislavských právnikov“, ktorých vyjadrenia, resp. predloženie listinných dôkazov mali pomôcť pri objasňovaní rozhodujúcich skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p.
1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu boli v súlade so zákonom . Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe. 3 Sžf 40/2009 5 Najvyšší súd v zmysle s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.
1, 2 O.s.p. potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i odôvodnenia rozsudku, ktoré najvyšší súd nepovažuje za potrebné doplniť ani pozmeniť. Skrátené odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
1, prvá veta O.s.p. spočíva v poukázaní na rozhodujúce dôvody súdu prvého stupňa , ktorý argumentačne vyčerpal predmet sporu. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Medzi účastníkmi konania bol sporná skutková okolnosť, a to či k odkúpeniu pohľadávky voči spoločnosti K. s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom postupník) došlo práve v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Ohľadne vecnej súvislosti medzi sprostredkovaním a odkúpením pohľadávky má daňový subjekt dôkazné bremeno, ktoré podľa obsahu administratívneho spisu neuniesol. Žalobca ako daňový subjekt uskutočňujúci daňovú transakciu tohto typu si musí byť vedomý, že na jej preukázanie je potrebné v priebehu sprostredkovania zabezpečovať dôkazy tak, aby o ju mohol daňovým orgánom preukázať. Najvyšší súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie uskutočneným súdom prvého stupňa a v celom rozsahu naň odkazuje. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods.1, prvá veta O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 23. apríla 2009 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.