5 Cdo 164/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr.

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p.) a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p.). Za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, navrhovateľ považuje to, že odvolací súd pri opakovaní dokazovania nesprávne posúdil skutkový stav a jednostranne vyhodnotil dôkazy vykonané výplatnou páskou (mzdovým 5 Cdo 164/2008 4 listom) a evidenciou dochádzky na mesiac november

1. Predložený mzdový list vyhodnotil ako pravý, v rozpore s tvrdeniami žalobcu, účtovníčky a svedkov. Z ich svedeckých výpovedí totiž vyplýva, že bolo bežnou praxou v H., že si zamestnanci mzdové listy vyplňovali sami, na konci mesiaca boli schvaľované nadriadeným pracovníkom a následne na základe toho im bola vypočítaná mzda. Toto potvrdila aj svedkyňa D., ktorá bola v tom čase účtovníčkou. Odvolací súd nevzal do úvahy výpovede navrhovateľa a svedkyne M., že si zamestnanec dochádzkový list podpisoval sám a ten bol následne schvaľovaný nadriadeným pracovníkom. Svedkyňa M. sa pamätá, že ona podpisovala dochádzkový list vyhotovený navrhovateľom. Avšak súdu predložený dochádzkový list je podpísaný iba svedkom G., ktorý bol v tom čase konateľom odporcu. Podľa navrhovateľa preto prvostupňový súd, na základe výpovedí navrhovateľa a svedkov, správne vyvodil záver, že predložený dochádzkový list nie je skutočným dochádzkovým listom navrhovateľa, pretože nebol podpísaný ani ním ani svedkyňou M., ktorá bola v tom čase jeho priamou nadriadenou. Odvolací súd sa týmto nezaoberal, len konštatoval, že záver prvostupňového súdu, že dochádzkový list nie je skutočným dochádzkovým listom žalobcu, z ničoho nevyplýva. Vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci vidí navrhovateľ v tom, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľ a svedkyňa M. zhodne vypovedali, že pred nástupom navrhovateľa do práce sa medzi ním, svedkyňou M., svedkom G. a spoločníkom odporcu H. uskutočnil rozhovor, v rámci ktorého sa mali ústne dohodnúť na podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce. Odvolací súd sa týmto vôbec nezaoberal, len konštatoval, že nebolo preukázané, že pracovný pomer vznikol pred dátumom uvedeným v písomnej pracovnej zmluve. Odvolací súd rovnako nezohľadnil ani skutočnosť, že svedok G. vypovedal, že navrhovateľ pracoval u odporcu pred uzatvorením písomnej pracovnej zmluvy, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania. Podľa navrhovateľa odporca si mzdový list a dochádzkový list dodatočne prispôsobil tak, aby to vyhovovalo jeho potrebám a tvrdeniam. Potvrdzuje to aj výpoveď svedkyne D., ktorá vypovedala, že dochádzkové listy si každý zamestnanec vyhotovoval a podpisoval sám a až následne boli schvaľované nadriadeným pracovníkom, spravidla riaditeľom H.. Dochádzkové listy, ktoré predložil odporca, nie sú podpísané navrhovateľom, ale vtedajším konateľom odporcu G.. Na základe uvedeného navrhovateľ mal za to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a „na základe svojho zákonného práva“ hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že návrh je dôvodný a správne rozhodol v jeho prospech. Navrhovateľ tiež navrhol, aby dovolací súd pred rozhodnutím o dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 5 Cdo 164/2008 5 Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 465,- Sk (48,63 €). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc podľa predpisov účinných od
2. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p. k úpravám účinným od
3. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Vzhľadom na niektoré dovolacie námietky navrhovateľa („odvolací súd nesprávne posúdil skutkový stav a jednostranne vyhodnotil dôkazy“ a pod.) považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 2, 3, 4 O.s.p. v znení do
4. októbra 2008, teraz § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní (§ 243a ods. 2, druhá veta O.s.p.). Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní 5 Cdo 164/2008 6 uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Navrhovateľ vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolaní výslovne nenamietal a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. v znení do
5. októbra 2008 a pod. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd síce ustálil iný skutkový stav než súd prvého stupňa keď dospel k záveru, že nebola preukázaná dohoda účastníkov o dni nástupu navrhovateľa do práce 5 Cdo 164/2008 7 s dátumom skorším ako
6. november 2006 a že vznik pracovného pomeru, aj s dohodnutou skúšobnou dobou, je preukázaný až dňom
7. novembra 2006, urobil tak ale v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. v znení do
8. októbra
9. Dokazovanie listinnými dôkazmi, len na základe ktorých dospel k iným skutkovým záverom (výpovede svedkov inak nehodnotil), v potrebnom rozsahu zopakoval sám. Nebolo by možné odvolaciemu súdu dôvodne vytýkať, že s prihliadnutím na obsah spisu inak hodnotil dôkazy vykonané výplatnou páskou (mzdovým listom) a evidenciou dochádzky navrhovateľa za mesiac november
10. Hoci záver o tom, ktoré zo skutkových tvrdení účastníkov majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej so zreteľom na právny dôvod návrhu na začatie konania a ktoré z týchto tvrdení boli aj preukázané, je záverom skutkovým, ktorý dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že tu niet žiadneho dôvodu, pre ktoré by bolo možné spochybniť záver odvolacieho súdu, že medzi účastníkmi dohoda o dni nástupu navrhovateľa do práce s dátumom skorším ako
11. november 2006 preukázaná nebola a že vznik pracovného pomeru, aj s dohodnutou skúšobnou dobou, je preukázaný až dňom
12. novembra
13. K tomu dovolací súd iba poznamenáva, že navrhovateľ vytýka odvolaciemu súdu chyby v ustálení skutkového stavu aj v rozpore s obsahom spisu. Nedôvodne napr. tvrdí, že „odvolací súd takisto nezohľadnil ani skutočnosť, že svedok G. vypovedal, že navrhovateľ pracoval u odporcu pred uzatvorením písomnej pracovnej zmluvy, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania“. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z
14. novembra 2007 taký záver nijak nevyplýva. Na priamu otázku súdu, či navrhovateľ pracoval u odporcu pred tým než bola s ním uzavretá písomná pracovná zmluva, svedok odpovedal, že „možné to je“, na doplňujúcu otázku súdu ale uviedol, že k tomu „jednoznačne sa vyjadriť nevie.“ Navrhovateľ, a aj súd prvého stupňa, necháva bez povšimnutia napr. výpoveď svedka A. S., ktorý na otázku, či vie bližšie časovo určiť obdobie, kedy začal navrhovateľ pracovať u odporcu, odpovedal tak, že „keď nastúpila p. riaditeľka M., tak navrhovateľ nastúpil do práce asi 2 týždne po nej.“ Svedkyňa M. uviedla, že funkciu riaditeľky odporcu vykonávala od
15. novembra 2006 do
16. februára
17. K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov o tom, či a kedy 5 Cdo 164/2008 8 podľa ich názoru pracovný pomer vznikol. Významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma vznik tohto dvojstranného právneho vzťahu spája. Medzi účastníkmi dohoda o dni nástupu do práce s dátumom skorším ako
18. november 2006 preukázaná nebola a vznik pracovného pomeru, aj s dohodnutou skúšobnou dobou, je preukázaný až dňom
19. novembra
20. Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu, či navrhovateľ dôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p.), ako to výslovne uvádza v odôvodnení svojho dovolania. Tu považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že nesprávnym právnym posúdením veci je chyba v aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Obsah dovolacích námietok navrhovateľa, označených ako

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p., ale nasvedčuje tomu, že navrhovateľ v skutočnosti nevytýka odvolaciemu súdu použitie nesprávneho právneho predpisu, ani jeho nesprávnu aplikáciu na danú vec, ale to, čo na inom mieste považuje za (inú) vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu a hodnotení dôkazov; svoje závery o nesprávnom právnom posúdení veci vyvodzuje z iného hodnotenia dôkazov a z toho, že odvolací súd neprihliadol na niektoré, podľa neho významné skutočnosti a zistenia. Napriek uvedenému dovolací súd preskúmal vec aj z hľadiska, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny (náležitý) právny predpis a či ho na danú vec aj správne aplikoval. Dospel k záveru, že odvolaciemu súdu nie je možné dôvodne vytýkať chybu ani pri aplikácii práva. Použitie a výklad ustanovení § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z., na zistený skutkový stav je správny a náležite odôvodnený. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ 5 Cdo 164/2008 9 O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. rozsudkom zamietol. Pokiaľ odporca v dovolaní navrhol, aby pred rozhodnutím o jeho dovolaní bola podľa ustanovenia § 243 O.s.p. odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poznamenáva, že v danej veci také rozhodnutie neprichádzalo do úvahy. Napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, okrem náhrady trov, sa totiž neuložila žiadna povinnosť, splnenia ktorej by sa bolo možné domáhať núteným výkonom rozhodnutia. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 1 465,- Sk za jeden úkon právnej služby (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu v sume uplatnenej v návrhu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden úkon právnej služby, ktorú poskytla odporcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu navrhovateľa z 13. júla 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky je v danej veci v uplatnenej sume 1 465,- Sk (48,63 eur). Dovolací súd o iných zložkách náhrady, keďže ich odporca neuplatnil, nerozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. apríla 2009 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková