1 Tr. zák., o dovolaní obvineného M. P. podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. Slavomíra Jančiara proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
c) Tr. por. dovolanie obvineného M. P. sa odmieta. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z
1 Tr. zák. za dokonaný trestný čin
2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10. februára 2010 v čase okolo 21.00 h v meste W., okres W., na ul. Š. v blízkosti OD H. asi 5 metrov od vstupu do bývalej budovy sklenárstva bez popisného čísla, na trávnatom poraste fyzicky napadol O. Č., nar. XX. XX. XXXX, tým spôsobom, že ho zozadu udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho tento spadol tvárou na zem, kde mu z pravého zadného vrecka nohavíc zobral čiemu koženú peňaženku s obsahom, a to občianskym preukazom, preukazom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platobnou kartou Slovenskej sporiteľne, všetko na meno O. Č., a tiež hotovosťou asi 40,- € a následne z miesta ušiel, čím spôsobil O. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Z. XXXX, zranenia, a to zlomeninu sánky vpravo bez posunu úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní a odcudzením peňaženky s hotovosťou škodu vo výške 48,- €, pričom obvinený M. P. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol aj pre trestný čin lúpeže
1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 na trest odňatia slobody v trvaní tridsať mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do II. NVS. Za to mu súd uložil
1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,§ 47 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/101/2011, zo dňa
1, § 373 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, 4 (štyroch) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodeným, a to: - O. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Z. XXXX, škodu z titulu odcudzenia hotovosti a vybavenia osobného dokladu vo výške 56,50 € a z titulu bolestného vo výške 796,- €, - S. R. A., a. s., O. XX, N., IČO: XX XXX XXX, z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 54,25 €. Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. októbra 2016, sp. zn. 5To/43/2016, rozhodol tak, že
1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám
3 Tr. por. obvineného M. P. uznal za vinného zo zločinu lúpeže
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10. februára 2010 v čase okolo 21.00 h v meste W., okres W., na ul. Š. v blízkosti OD H. asi 5 metrov od vstupu do bývalej budovy sklenárstva bez popisného čísla, na trávnatom poraste fyzicky napadol O. Č.L., nar. XX. XX. XXXX, tým spôsobom, že ho zozadu udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho tento spadol tvárou na zem, kde mu z pravého zadného vrecka nohavíc zobral čiemu koženú peňaženku s obsahom, a to občianskym preukazom, preukazom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platobnou kartou Slovenskej sporiteľne, všetko na meno O. Č., a tiež hotovosťou asi 40,- € a následne z miesta ušiel, čím spôsobil O. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Z. XXXX, zranenia, a to zlomeninu sánky vpravo bez posunu úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní a odcudzením peňaženky s hotovosťou škodu vo výške 48,- €. Za to mu uložil
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen z
2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 Tr. zák.
1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému O. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX, C., škodu vo výške 852,50 € a S. R. A., a. s., O. XX, N., škodu vo výške 54,25 €. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. g) Tr. por. videl obvinený v tom, že poškodený priamo v trestnom oznámení, pár hodín po útoku,
2 Tr. por. pred orgánmi činnými v trestnom konaní v čase vedenia trestného stíhania vo veci (na neznámeho páchateľa) rekogníciu osoby, ktorá ho mala 10. februára 2010 prepadnúť, pričom z predložených fotoalbumov ho mal
záznamu o tomto úkone opoznať ako páchateľa skutku. Následne konkrétne poukázal na odôvodnenia rozhodnutí súdov obidvoch stupňov, a to nasledovne. Okresný súd Zvolen na str. 13 svojho rozsudku k týmto úkonom uviedol: „Pokiaľ obvinený poukazoval na to, že už v trestnom oznámení je uvedené jeho meno, bydlisko, prezývka, hoci sám poškodený tieto osobné údaje o ňom nevedel a podával trestné oznámenie, uvedené je pravdou. Zrejme pri spisovaní úradného záznamu č. l. 665 a tiež aj trestného oznámenia tým, že poškodený osobu označil len prezývkou „Š.“ príslušní policajti, ktorí tieto listiny spisovali, tým, že pod touto prezývkou poznali len obžalovaného, zrejme takto sa do týchto listín jeho osobné údaje dostali.
názoru súdu však uvedené nič nemení na tom, že skutok sa stal a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ho spáchal práve obžalovaný, či už by bol v úradnom zázname a trestnom oznámení označený len prezývkou, pod ktorou všetci dotknutí v tejto trestnej veci rozumejú len osobu obžalovaného, alebo celým svojím menom s uvedením bydliska.“ Okresný súd na str. 11 tohto rozsudku súčasne uviedol: „Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že pri obhliadke na mieste činu poškodenému práve policajti rukou ukázali na neho ako na osobu menom M. P. „Š.“, súd dáva do pozornosti, že najskôr sa konal výsluch poškodeného s rekogníciou dňa 16. februára 2010 v čase od 8.15 do 9.10 hod., kde pri opoznávaní
fotografií poškodený so 100 % určitosťou označil ako páchateľa osobu obžalovaného a až po tejto rekognícii sa konala obhliadka miesta činu so začiatkom od 10.00 hod., v rámci ktorej poškodený opäť osobu, ktorá popri nich prechádzala, opoznal a označil ako páchateľa tejto trestnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, ak policajti pri obhliadke miesta činu poškodenému povedali: „Aha, tam ide M. P.,“ poškodený už sám predtým obžalovaného pri rekognícii opoznal.“ Odvolací, Krajský súd v Banskej Bystrici na str. 5 rozsudku k tomuto uviedol: „Odvolací súd nemá ani najmenšie pochybnosti o tom, že to bol obžalovaný, ktorý kritického dňa fyzicky napadol poškodeného v úmysle odcudziť mu peňaženku. Pri podávaní trestného oznámenia 11. februára 2010 poškodený O. Č. uviedol, že bol napadnutý „Š.“, s ktorým krátko pred činom požíval alkoholické nápoje. Svedkovia - policajti O. Z., O. G. a F. B. zhodne potvrdili, že obžalovaného poznajú ako recidivistu pod prezývkou „Š.“, a preto bolo k jeho prezývke, ktorú používa len obžalovaný, priradené jeho meno a priezvisko. Tým boli aj pre krajský súd dostatočne objasnené okolnosti spisovania trestného oznámenia, ktoré podal poškodený. Tento následne pri výsluchoch v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní opakovane a jednoznačne označil za páchateľa obžalovaného, keď už aj pri rekognícii označil, respektíve ukázal na jeho fotku. I keď v čase činu nepoznal jeho meno a priezvisko, vedel však, že má prezývku „Š.“. Výpovede poškodeného potvrdila aj svedkyňa G. O. - čašníčka, ktorá tiež opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní dokazovala, že poškodený v kritický deň popíjal s obžalovaným, ktorého fotografiu tiež označila vo fotoalbume a toho poznala len pod prezývkou „Š.“. Krajský súd na základe týchto dôkazov považoval identifikáciu obžalovaného ako páchateľa za dostatočnú a tiež s prihliadnutím na jeho postoj, ktorý zaujal od začiatku trestného stíhania.“
názoru obvineného prvostupňový súd, ako aj odvolací súd (ktorý sa v odsudzujúcom rozsudku plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu), založili svoje rozsudky na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, čo súdy aj v odôvodneniach svojich rozhodnutí uznávajú, keď pripúšťajú, že nevedia vysvetliť, ako nižšie uvedené dôkazy - prvotné úkony - v uvedenej trestnej veci mohli obsahovať jeho presné meno, priezvisko, ako aj presné miesto trvalého pobytu, respektíve sa s touto skutočnosťou vysporiadali tak, že sa tieto údaje do uvedených dôkazov (úkonov) zjavne museli dostať takým spôsobom, že ich museli do nich uviesť (naformulovať bez výpovede poškodeného) samotní príslušníci PZ (aj keď to títo zhodne pred súdom popreli). Súčasne
obvineného v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.), nakoľko prvotné úkony, z ktorých súdy vychádzali pri svojich odsudzujúcich rozsudkoch, boli vykonané zo strany orgánov činných v trestnom konaní takým spôsobom, že mu znemožnili dohliadať na ich zákonnosť a úplnosť, a to buď osobne, respektíve prostredníctvom obhajcu, nakoľko boli vykonané (respektíve nevykonané) pred vydaním uznesenia o stíhaní, respektíve vznesení obvinenia voči jeho osobe
1 Tr. por. pre zločin lúpeže (19. marca 2010) v čase, keď nemal vedomosť o tom, že je podozrivý zo spáchania tohto trestného činu. Vykonanie nižšie uvedených úkonov súdmi považuje obvinený za nezákonné, nakoľko ich samotné vykonanie (realizácia) bolo v priamom rozpore s ustanovením § 127 a nasl. Tr. por. a ustanovením § 126 Tr. por.
jeho názoru tieto úkony viedli príslušníci PZ úmyselne takým spôsobom, aby bol od počiatku označený za páchateľa skutku práve on, a to bez snahy zistenia prípadného skutočného páchateľa. Tieto skutočnosti v konaní pred súdmi namietal, pričom poukazoval na nasledovné skutočnosti: 1/ z úradného záznamu z 10. februára 2010 na č. l. 65, spísanom npráp. F. B., s obsahom ktorého súhlasil aj nstržm. A. Y., vyplýva, že títo príslušníci PZ vykonali motorizovaný výjazd v daný deň do pohostinstva Z. na základe telefonického oznámenia čašníčky G. O., oznamujúcej, že neznámy páchateľ mal okradnúť poškodeného.
záznamu mali od poškodeného O. Č. počas výjazdu zistiť, že tento bol napadnutý M. P., prezývaným „Š.“, z W., ul. Š. č. XX, ako aj všetky ďalšie podrobnosti útoku, ako sú následne totožne uvedené aj v trestnom oznámení poškodeného (ktoré bolo spísané na Obvodnom oddelení PZ Detva
jej výpovede poznala iba prezývku „Š.“, a meno „M.“) dozvedel, že osoba ,,s ktorou popíjal v pohostinstve Z., má prezývku „Š.“, pričom nevedel vysvetliť, ako sa jeho presné označenie dostalo do trestného oznámenia. Počas trestného konania súčasne poukazoval na to, že mu nie je zjavné, ako si pri podaní trestného oznámenia mohol poškodený zapamätať jeho presné meno, priezvisko, prezývku a dokonca presnú adresu jeho trvalého pobytu, ale súčasne si nepamätal presné okolnosti priebehu lúpeže (pričom odsúdenie sa opiera o výpovede jediného priameho svedka - poškodeného, ktorý síce na hlavnom pojednávaní pred súdom vypovedal v jeho neprospech, avšak táto jeho výpoveď je v rozpore so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v zápisnici o trestnom oznámení (ktoré poškodený aj na hlavnom pojednávaní označil za pravdivé), a vo výpovediach poškodeného vykonaných počas prípravného konania. Jednotlivé výpovede poškodeného sa líšia nielen v spôsobe prevedenia útoku (pôvodne poškodeným uvádzané 2 údery, následne len jeden úder), v mieste útoku (najskôr uvádzaný útok pred pohostinstvom Z., neskôr až 300 m od pohostinstva), v tom, či poškodený útočníka videl pri útoku, respektíve pri zobratí peňaženky (najskôr ho videl zaútočiť, ako aj zobrať peňaženku, neskôr už tvrdil, že ho videl až 2 minúty pred útokom, pričom tesne pred útokom, počas útoku a po útoku ho už nevidel). 2/ Obvinený zároveň poukázal aj na ďalšie nezákonné postupy príslušníkov PZ v danej trestnej veci, a to konkrétne: Príslušníci PZ kpt. O. Z. a ppor. O. G. následne v danej veci o pár dní neskôr vykonávali operatívne previerky, a to „vyťažovaním osôb pracujúcich v prospech polície, ktorými malo byť následne zistené, že lúpeže sa mal dopustiť práve M. P.“, o čom dňa
fotografie, a to pre potreby ďalšieho pokračovania trestného konania vedného už voči jeho osobe. Orgány činné v trestnom konaní vykonali rekogníciu v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, pričom pri nej bolo porušené jeho právo na obhajobu. O tento nezákonný dôkaz však súdy opreli svoje rozsudky, keď rekogníciu použili ako dôkaz, ktorým bol identifikovaný ako páchateľ predmetného zločinu. 3/ Následne príslušníci PZ kpt. O. Z. a ppor. O. G. vykonali
obvineného vyplýva, že od začiatku boli týmito orgánmi zámerne vykonávané také úkony a bol zvolený taký postup, aby bol účelovo označený za páchateľ predmetného zločinu, a to už pár hodín po útoku na poškodeného, pričom následne boli orgánmi činnými v trestnom konaní vykonané iba také úkony, ktoré mali stotožnenie páchateľa potvrdiť. Súčasne bol týmito orgánmi účelovo zvolený taký postup, aby mu nebola daná možnosť obrany voči týmto úkonom, respektíve ich kontroly.
obvineného dôvodom takéhoto konania príslušníkov PZ bola skutočnosť, že niektorí príslušníci PZ mali záujem, aby bol obvinený a následne súdom odsúdený za predchádzajúce vážne a opakované konflikty s ním. O tieto nezákonné dôkazy, týkajúce sa jeho stotožnenia ako páchateľa zločinu lúpeže, opreli súdy svoje odsudzujúce rozsudky, a to napriek tomu, že počas súdneho konania poukazoval na ich nezákonnosť, pričom preukazoval, že v čase skutku sa nachádzal na inom mieste a dokonca vlastným šetrením zistil a pre účely súdneho konania označil osobu, ktorá mala zločin lúpeže v skutočnosti spáchať (ohľadne čoho boli v konaní pre súdom vykonané aj dôkazy). Pretože vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku, obvinený
3 Tr. por. uplatnil ako dovolací dôvod aj konanie na súde prvého stupňa. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona
1 písm. c), písm. g) Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
jeho názoru neboli vykonané zákonným spôsobom, a vyslovila názor, že orgány činné v trestnom konaní a súdy vykonali vo veci rozsiahle a zákonné dokazovanie, ktorým bolo spoľahlivo preukázané, že páchateľom stíhaného skutku je obvinený M. P.. Navrhla preto, aby najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§119 ods. 4 Tr. por.), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.
4 Tr. por. dôvody
ods. 1 písm.
1 písm.
3 Tr. por. späťvzatie dovolania obvineným vzala na vedomie. Obvinený skutočnosti uvedené v podanom dovolaní namietal najneskôr v podanom odvolaní, a preto uplatnené dovolacie dôvody v podanom dovolaní použiť mohol. V aktuálne podanom dovolaní dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. obvinený oprel o tvrdenie, že nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní mu (prípadne jeho obhajcovi) bola znemožnená účasť na procesných úkonoch a ich kontrole vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, respektíve predtým, ako bolo voči nemu vznesené obvinenie, a na ktorých súdy obidvoch stupňov založili výrok o jeho vine. Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu najvyšší súd zistil nasledovné. Obsah úradného záznamu OOPZ Detva ORP/OBV-DT-2010, ktorý spracoval npráp. F. B. (s obsahom ktorého súhlasil nstrm. A. Y.)
zák., spáchanom 10. februára 2010, poškodeným, ktorým bol O. Č.Č., a výsledkom ktorého bolo zistenie, že ho spáchal M. P., nar. XX. XX. XXXX, W., ul. Š. č. XX. Trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi za zločin lúpeže
1 Tr. zák. začal vyšetrovateľ ORPZ Zvolen uznesením zo
fotografie. Ako svedkyňa bola v ten istý deň vypočutá aj G. O., čašníčka v pohostinstve Z. v W.. Svedkyňa svojou výpoveďou objasnila okolnosti príchodu poškodeného do pohostinstva spolu s ďalšou osobou prezývanou „Š.“, krstným menom M., ich konzumácie alkoholu, platenia, odchodu, návratu poškodeného do pohostinstva, obsah ich rozhovoru a oznámenia celej veci polícii. Zároveň tiež objasnila, kedy poškodenému povedala prezývku osoby, s ktorou prišiel do pohostinstva a konzumoval alkoholické nápoje. Následne bola aj so svedkyňou vykonaná rekognícia
fotografie. V rovnaký deň bola v prítomnosti poškodeného a svedkyne vykonaná aj ohliadka miesta činu bez zistenia upotrebiteľných stôp a obsah zápisnice o vykonaní tohto úkonu netvoria pre posúdenie viny obvineného žiadne relevantné skutočnosti. Obvinenie zo zločinu lúpeže
1 Tr. zák. bolo voči obvinenému vznesené
2 písm. d) Tr. por. vec vyšetrovateľovi vrátila s pokynom na jeho doplnenie. Okrem iného vyslovila názor, že konanie obvineného je potrebné právne posúdiť aj
zák. Na podklade toho vyšetrovateľ obvineného poučil o zmene právnej kvalifikácie stíhaného konania tak, že bude posúdené
zák. a § 47 Tr. zák. Z dôvodu, že obvinený si obhajcu sám nezvolil, bol mu ustanovený obhajca a v jeho prítomnosti bolo zopakované dokazovanie výsluchom obvineného, poškodeného, s ktorým na výslovnú žiadosť obhajcu obvineného bola zopakovaná rekognícia
fotografie, a svedkyne G. O.. V priebehu vyšetrovania
1 Tr. por., 06. apríla 2011 predložil prokurátorovi spis s návrhom na podanie obžaloby, ktorú prokurátor podal na obvineného pre zločin lúpeže
1 Tr. zák. za dokonaný trestný čin
2 Tr. zák. Prvostupňový súd v prítomnosti obvineného, obhajcu obvineného a ich aktívnej účasti na hlavnom pojednávaní vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie výsluchmi obvineného, poškodeného, svedkyne G. O., vykonaním znaleckého dokazovania a vykonaním iných dôkazov (svedkov), vrátane tých, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní navrhol obvinený M. P.Á., a vo veci rozhodol. Na podklade odvolania obvineného M. P. voči rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. V odôvodneniach svojich rozhodnutí sa konajúce súdy v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por., respektíve § 176 ods. 2 Tr. por. vyrovnali so všetkými požiadavkami, kladenými im týmito ustanoveniami tak, aby zodpovedali otázky dokázaných skutočností, dôkazov, o ktoré svoje skutkové zistenia opreli, hodnotenia dôkazov, vrátane tých, ktoré si navzájom odporujú, vyrovnania sa s obhajobou obvineného a právneho posúdenia konania obvineného M. P. a uloženého trestu. Na podklade uvedeného možno preto vysloviť, že všetky dôkazy vykonané po začatí trestného stíhania (vo veci), výsluch obvineného, poškodeného, svedkyne G. O., boli vykonané aj po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia a vykonané bolo aj ďalšie dokazovanie. Následne, po zmene právnej kvalifikácie konania obvineného v prípravnom konaní, bol obvinenému ustanovený obhajca a v jeho prítomnosti bolo znovu vykonané celé dokazovanie, vrátane preštudovania spisu, na ktorom obvinený ani obhajca návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Ak teda v podanom dovolaní k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený dôvodí tým, že jemu i jeho obhajcovi bola nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní znemožnená účasť na vyšetrovacích úkonoch vykonaných pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania (respektíve vydaním uznesenia o vznesení obvinenia), o ktoré súdy obidvoch stupňov opreli výrok o jeho vine, najvyšší súd k tomu uvádza nasledovné. Z predchádzajúcich častí tohto rozhodnutia je zrejmé, že pred začatím trestného stíhania boli spravené len úradný záznam z
fotografie, a obhliadka miesta činu. Výsluchy poškodeného a svedkyne, vrátane ďalších dôkazov, však boli vykonané aj po vznesení obvinenia obvinenému M. P., a to dokonca opakovane aj v prítomnosti obhajcu, ktorý požiadal o opakované vykonanie rekognície v jeho prítomnosti, a boli vykonané (s výnimkou rekognície a obhliadky miesta činu) v ich prítomnosti aj na hlavnom pojednávaní. Za toho stavu možno preto vysloviť, že dôkazy, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, boli vykonané v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu, a preto právo obvineného M. P. na obhajobu zásadným spôsobom v posudzovanom prípade porušené nebolo. K ďalšiemu obvineným uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. najvyšší súd po oboznámení obsahu predloženého spisu zistil nasledovné. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že výrok o vine obvineného M. P. okresný súd založil na opakovaných výpovediach poškodeného O. Č., „...ktorý svojimi výpoveďami opakovane potvrdil, ďalej opakovane pri rekognícii a tiež v rámci obhliadky miesta činu opoznal obžalovaného ako osobu, s ktorou bol v bare a popíjal, ktorá mu pomáhala pri výbere z bankomatu a ktorá za ním išla, keď odišiel z baru, a to s tým, že nevedel, ako sa volá, túto osobu opoznal
popisu tak, ako ju videl...“, „...záverov ohľadom mechanizmu zranenia poškodeného...“, výpoveď čašníčky G. O., ktorá rovnako obžalovaného po mene nepoznala, len po prezývke „Š.“, pri rekognícii ho však s určitosťou
fotografií opoznala ako osobu, ktorá bola v čase skutku s poškodeným, spoločne popíjali a najprv z baru odišiel poškodený a ihneď za ním aj obžalovaný...“ Poškodený O. Č. a svedkyňa G. O. boli po zákonnom poučení vypočutí nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu, na ktorom reprodukovali skutočnosti, ktoré v prevažnej miere vnímali vlastnými zmyslami a v menšej miere vypovedali o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli navzájom. Znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva vykonaným na hlavnom pojednávaní bol potvrdený mechanizmus zranení poškodeného spôsobom, ktorý uvádzal poškodený. Na hlavnom pojednávaní boli po zákonnom poučení vypočutí aj svedkovia (policajti) O. Z., O. G.Á., F. B. a A. Y., ktorí potvrdili, že nositeľom prezývky „Š.“, ktorého takýmto spôsobom ako páchateľa skutku najskôr v trestnom oznámení a neskôr aj vo svojich výpovediach označil poškodený O. Č., je obvinený M. P.. Prezývku obvineného poškodenému tesne po spáchaní skutku povedala G. O.Á., čo svedkyňa potvrdila. Odôvodnená je však dovolacia námietka obvineného o nezákonnom vykonaní rekognície, pretože napriek zákonom určenej povinnosti uvedenej v § 126 ods. 1, ods. 3 Tr. por. pred jej výkonom poškodený neopísal osobu obvineného a k rekognícii nebola pribratá nezúčastnená osoba. Stavu veci tiež zodpovedá tvrdenie obvineného, že poškodený jeho meno a adresu bydliska nepoznal. Poškodený O. Č.L. však už v trestnom oznámení a následne aj v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní za páchateľa skutku označil osobu s prezývkou „Š.“, ktorú mu tesne po skutku povedala svedkyňa G. O.Á., ktorá obvineného pod uvedenou prezývkou poznala už z minulosti, a túto skutočnosť v priebehu trestného stíhania potvrdila. Totožnosť páchateľa skutku nebola zistená len na základe nezákonne vykonanej rekognície
fotografií, ale primárne na základe prezývky obvineného, ktorou poškodený označil páchateľa skutku, a vedomostí na hlavnom pojednávaní vypočutých policajtov o jej nositeľovi, pričom poškodený vo svojich výpovediach opakovane potvrdil, že páchateľom skutku bol obvinený, aj výpovede svedkyne G. O. (ktorých zákonnosť výpovedí v podanom dovolaní obvinený ani nenamietal), a preto výrok o vine obvineného M. P. bol založený na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. „Ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. (o ktoré obvinený taktiež oprel podané dovolanie) nemožno uplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na § 369 Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 Tr. por. dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí však táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 ods. 1 Tr. por. a takto musí by aj v dovolaní označená (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).“ (R 47/2014-1) Pretože za skutkové sa považujú nielen tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj tie, ktoré smerujú proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov, týmito sa dovolací súd nezaoberal. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.