1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o odvolaní z 15.02.2017 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo 17.01.2017 vydaným v disciplinárnom konaní č. 1891040-1/2017-DT s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Žalobcovi náhradu trov konania správny súd nepriznal. 2. V odôvodnení uznesenia sa správny súd zaoberal otázkou postavenia žalovaného. Konštatoval, že zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“) upravuje postavenie žalovaného ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť
a/ až t/ zákona o ZVJS. Žalovaný plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre žalovaného úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy upravujú postavenie ZVJS, ktorého je žalovaný súčasťou, ako orgánu štátnej správy. ZVJS, ako aj žalovaný, je primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie ZVJS, ako aj žalovaného, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v § 4 písm. t/ zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver § 4 zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť ZVJS, ako aj žalovaného, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností
a/ až s/ zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy
t/ zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. Žalovaný pri rozhodovaní o disciplinárnom previnení žalobcu konal
ôsmej časti, konkrétne
zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VTOS“), pričom podstata a charakter konania žalovaného je vyjadrená aj v pomenovaní ôsmej časti zákonodarcom, ako „Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu“. Žalovaný pri rozhodovaní
ôsmej časti zákona o VTOS vykonával pôsobnosť
a/ až s/ zákona o ZVJS v spojení s § 97a a nasl. zákona o VTOS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto napadnuté rozhodnutia žalovaného nemôžu byť
správneho súdu predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 3. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli výsledkom rozhodovacieho procesu v rámci pôsobnosti žalovaného
zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“), konkrétne žalovaný rozhodoval
2 zákona o VTOS a § 62 ods. 2 Poriadku, na úseku verejného práva trestnoprávneho charakteru, v ktorom žalovaný mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a rozhodovanie žalovaného ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z § 6 ods. 1 a 2 zákona o VTOS. Žalovaný teda rozhodoval
zákona o VTOS vec súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení žalovaného. 4. Ďalej správny súd poukázal na to, že zákonodarca novelou č. 370/2013 Z.z. zákona o VTOS s účinnosťou od 01.01.2014 výslovne vylúčil rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu z preskúmavania súdom. Súčasne upravil výnimku z pravidla nepreskúmateľnosti rozhodnutí ZVJS o disciplinárnych odmenách a trestoch v konaní
zákona o VTOS, týkajúcu sa rozhodnutia ZVJS o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Pri nahliadaní na právnu normu § 97a a nasl. zákona o VTOS, novelizovaného zákonom č. 370/2013 Z.z., historickým výkladom za použitia dôvodovej správy je
správneho súdu zrejmé, že zákonodarca prijal novú právnu úpravu z dôvodu, že „vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku“ (dôvodová správa k zákonu č. 370/2013 Z.z.). Zákonodarca uvedenou novelou vylúčil podporné použitie Správneho poriadku pre konania súvisiace s výkonom trestu (disciplinárne konania) z dôvodu, že ZVJS, ako aj žalovaného, nepovažuje za správny orgán a rozhodovanie ZVJS v disciplinárnom konaní nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy. 5.
správneho súdu rozhodnutiami žalovaného bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. V tejto súvislosti však poukázal správny súd na to, že dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (aj žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry
1 písm. b/ v spojení s § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný
3 písm. a/ zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v zariadení žalovaného a
3 písm. c/ zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia žalovaného ako orgánu vykonávajúceho správu v zariadení, v ktorom sa nachádza žalobca, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 6. Z vyššie uvedených skutočností, vrátane zákonom zvereného prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného prokuratúre, je
správneho súdu zrejmé, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú výsledkom rozhodovacej činnosti
Zákona o VTOS na úseku trestného práva, a nie záverom rozhodovacej činnosti v rámci výkonu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané vo vykonávacom konaní, ako poslednom štádiu trestného konania,
zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému poriadku. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ZVJS, ako aj žalovaný nemajú postavenie orgánu verejnej správy (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 278/2017 z 24.05.2017). 7. Rozhodovanie žalovaného
zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestného poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody. Zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie rozhodnutí žalovaného ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017). Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú rozhodnutiami „zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na napĺňanie účelu trestu, ktoré nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. ... Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 715/2016 z 18.10.2016). 8. Správny súd tiež skonštatoval, že právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva, ako tvrdí žalobca. Právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadení žalovaného je daná zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a § 96 zákona o VTOS. Prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného môže žalobca svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi
zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. 9. Pokiaľ teda žalobca napadol rozhodnutia žalovaného, ktorý nerozhodoval ako správny orgán na úseku verejného práva správneho, ale ako ozbrojený zbor na úseku verejného práva trestného, takéto rozhodnutia žalovaného nie je možné
správneho súdu preskúmať v správnom súdnictve pre nedostatok právomoci správneho súdu
10. Na základe uvedeného správny súd rozhodol
1 SSP o zastavení konania a vec postúpil orgánu oprávnenému vo veci konať, a to Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici
1 zákona o prokuratúre.
článku 6 Dohovoru“. (Ezech a Connors proti Spojenému kráľovstvu, č. 39665/98 a 40086/
Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00, I. ÚS 5/02). Základné právo na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy zo strany súdov ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca jeho popretie (IV. ÚS 403/2010).
žalobcu nebolo sporné, že žalované rozhodnutia sa dotýkajú občianskych práv a záväzkov sťažovateľa na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Pokiaľ správny súd dospel k záveru o nedostatku právomoci na prejednanie veci (čo je v súlade s arbitrárnou judikatúrou Ústavného súdu, ktorá je v rozpore s právnymi názormi vlády Slovenskej republiky a judikatúrou ESĽP), bol
žalobcu povinný vec postúpiť civilnému súdu, keďže sťažovateľove právo na prístup k súdu je vzhľadom na dotknutie jeho právnej sféry žalovanými rozhodnutiami nespochybniteľné a neodňateľné. 21. Správny súd nebol
žalobcu oprávnený fakticky odňať sťažovateľovi právo na prístup k súdu. Vzhľadom na uvedené zastával žalobca názor, že správny súd bol príslušný na prejednanie veci, a ak aj nie, sťažovateľove právo na prístup k súdu (dané práve dotknutím jeho právnej sféry) bolo nesporné, a teda správny súd nemal konanie zastaviť a vec postúpiť krajskej prokuratúre ako nesúdnemu orgánu, ale mal vec postúpiť civilnému súdu, pretože len tak možno zachovať žalobcom uplatnené právo na prístup k súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru s účinkami podanej žaloby. Zastavením konania preto došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a to v samotnej jeho podstate, v práve na prístup k súdu.
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 24. Žalovaný ako orgán oprávnený
2 zákona o VTOS a § 62 ods. 2 Poriadku v disciplinárnom konaní č. 1891040-1/2017-DT rozhodnutím zo 17.01.2017 uznal žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, a to za porušenie § 39 písm. b/ zákona o VTOS a § 6 písm. b/ Ústavného poriadku pre odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, za čo žalobcovi uložil disciplinárny trest pokarhanie
3 písm. a/ zákona o VTOS. Žalovaný ako odvolací orgán
7 písm. a/ zákona o VTOS rozhodnutím z 15.02.2017
9 písm. b/ zákona o VTOS odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo 17.01.2017 potvrdil. 25.
1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26.
a/, b/, c/, d/ a e/ SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 27.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28.
SSP správne súdy nepreskúmavajú
1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 30.
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 31.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 32.
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 33.
zákona o VTOS tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. 34.
b/ zákona o VTOS odsúdený je povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. 35.
1 zákona o VTOS odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. 36.
2 zákona o VTOS disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu
tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku
osobitných predpisov. 37.
3 písm. a/ zákona o VTOS za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: pokarhanie. 38.
zákona o VTOS dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
osobitného predpisu. 39.
1 písm. b/ zákona o VTOS ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci disciplinárneho previnenia. 40.
2 zákona o VTOS v konaní
1 písm. a/ a b/ (ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg. 41.
7 písm. a/ zákona o VTOS odvolacím orgánom je v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia. 42.
1 zákona o VTOS rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 43.
zákona o prokuratúre prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. 44.
1 a 2 zákona o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu. 45.
1 písm. a/ zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 46.
3 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný
1 zákona o prokuratúre na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
zákona o VTOS považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného o uložení disciplinárneho trestu vydávané
zákona o VTOS nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov
Správneho súdneho poriadku.
ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu
1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.
1 SSP zastavil a vec postúpil miestne príslušnej krajskej prokuratúre (§ 47 ods. 1 zákona o prokuratúre). 55. Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa
56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.