názoru súdu prvého stupňa, s poukazom na § 61 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. mu bol zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy. I keď v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. 7 C 1919/98 si výslovne žalobca nárok na náhradu mzdy neuplatnil, avšak z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že sa domáha vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní, ďalší súvisiaci nárok je i nárok na náhradu mzdy, ktorý bol tak uplatnený včas, po dobu uvedeného konania o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru premlčacia doba neplynula. Toto konanie bolo právoplatne skončené 9. augusta 2005. Pokiaľ si žalobca samostatným žalobným návrhom uplatnil na súde 6. februára 2006 svoj nárok na náhradu mzdy vyplývajúci z ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce, urobil tak v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, z toho dôvodu námietka premlčania nároku žalobcu vznesená žalovanou je nedôvodná. O výške priznaného úroku z omeškania rozhodol
87/95 Z.z., o trovách konania rozhodol
1 O.s.p. a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. júna 2007 sp.zn. 5 Co 254/2006 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 19 641,-- Sk (651,96 EUR) do troch dní 1 Cdo 101/2007 3 na (bližšie nešpecifikovaný) účet advokáta JUDr. P. Š. a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Súčasne odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu označil otázku začiatku plynutia premlčacej doby pre účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Sám odvolací súd sa pri riešení tejto otázky stotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom, že začiatok plynutia premlčacej doby pre účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je odo dňa podania návrhu na súd o neplatnosť skočenia pracovného pomeru a trvania zamestnanca na ďalšom zamestnávaní zo strany zamestnávateľa, pričom nárok na náhradu mzdy je ďalší súvisiaci nárok. Počas konania súdu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru premlčacia lehota neplynie, začína opätovne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Poukázala na to, že žalobca sa mohol či už návrhom v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru alebo aj samostatnou žalobou domáhať náhrady mzdy, pričom toto právo mohol uplatniť prvýkrát s ohľadom na dikciu § 61 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. od
3 O.s.p. prípustné je. V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), a to práve len v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade predmetom posudzovania súdom iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.)]. 1 Cdo 101/2007 5 Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uplatnením dovolacieho dôvodu
2 písm.c/ O.s.p. možno odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) týkajúca sa začiatku plynutia premlčacej doby pre účel uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skočenia pracovného pomeru.
1 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 1. apríla 2002) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
1 Zákonníka práce nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať. Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne 1 Cdo 101/2007 6 priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia (§ 261 ods. 3 Zákonníka práce).
1 Zákonníka práce lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
1 Zákonníka práce ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky. Z citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že nárok zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nemôže vzniknúť skôr, ako zamestnanec (po tom, čo s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe) oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Takéto oznámenie sa môže samozrejme vzťahovať iba na zamestnávanie v dobe po dni, kedy by
rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť; najneskôr možno takéto oznámenie urobiť do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Pritom nárok na náhradu mzdy
1 Zákonníka práce môže byť prvýkrát uplatnený (§ 262 ods. 1 Zákonníka práce) až po tom, ako sa táto náhrada stane splatnou. Nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže byť úspešne uplatnený nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru (pričom však nemožno o jeho priznaní rozhodnúť skôr, ako bolo právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť, je neplatný), ale aj neskôr s rizikom jeho možného premlčania, ak by bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je totiž rozhodné, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz (§ 262 ods. 1 Zákonníka práce), na čo stačí splniť podmienky
1 Zákonníka práce, avšak pre rozhodnutie súdu o priznaní takéhoto nároku na náhradu mzdy je potrebné, aby bola zodpovedaná aj otázka platnosti rozväzovacieho právneho úkonu. Teda, právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže byť uplatnené za predpokladu, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a že tiež spochybnil žalobou
ustanovenia § 64 Zákonníka práce platnosť rozväzovacieho právneho úkonu. Premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu mzdy začína plynúť bez ohľadu na to, či v tom čase už bolo v konaní
Zákonníka práce 1 Cdo 101/2007 7 o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu rozhodnuté. Z uvedeného tak vyplýva, že keď v prejednávanej veci pri riešení otázky začiatku plynutia premlčacej doby pre účely uplatnenia si nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (pre ktorú otázku pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie) odvolací súd prijal záver (uvedený už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), t.j. podmienil žalobu o náhradu mzdy právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru s tým, že počas tohto konania premlčacia doba na uplatnenie (súvisiaceho) nároku na náhradu mzdy neplynie a začína opätovne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Okrem toho treba dať za pravdu námietkam žalovanej v dovolaní, že odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej v odvolaní, týkajúcimi sa nemožnosti priznania náhrady mzdy žalobcovi počas obdobia jeho vykonávania činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, v dôsledku čoho pre nedostatok, resp. neexistenciu dôvodov v tejto súvislosti je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Jedná sa tak o vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. septembra 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.