1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. I. sa odmieta . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 4. marca 2015, sp. zn. 1 T 179/2011 boli obvinení J. I. spolu s M. I. uznaní za vinných v bodoch I./ a II./ z pokračovacieho zločinu vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že I./ dňa
2 Tr. zák. pri použití § 38 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, a to pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2 T 77/2011 z 4. júla 2011 vo výroku o treste u obvineného M. I. a rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2 T 19/2013 z 6. marca 2013 vo výroku o treste u obvineného J. I..
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného M. I. zaradil pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného J. I. zaradil pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
4 Tr. zák. súd obvinenému M. I. uložil aj protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
1 písm. a/ Tr. zák. súd u obvineného J. I. uložil aj trest prepadnutia veci: 1 ks noža v prospech štátu. Proti tomuto rozsudku zahlásili obvinení J. I. a M. I. priamo na hlavnom pojednávaní odvolania (č.l. 420), ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov (č.l. 429-430, 444-448). Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí 18. októbra 2016 uznesením, sp. zn. 6 To 45/2015 (č.l. 518), ktorým
por. odvolania obvinených J. I., nar. XX.XX.XXXX a M. I., nar. XX.XX.XXXX zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol, že od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie skutku a jeho výpoveď bola potvrdená aj svedkami, ktorí bez pochybností vypovedali v jeho prospech. Obvinený spochybňoval výpoveď poškodeného, ako aj ním navrhnutých svedkov, ktorí taktiež vypovedali v jeho prospech. Súdy
obvineného prihliadli iba na výpoveď poškodeného, napriek tomu, že žiadny iný dôkaz nebol zabezpečený, pričom išlo iba o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom súdy sa nevysporiadali s jeho výpoveďou a nevysvetlili, prečo uverili iba poškodenému. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. obvinený namietal, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby s poukazom na § 34 ods. 2 Tr. zák. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol, že jeho konanie nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného zločinu, prípadne ak poškodený pociťoval obavu o zdravie z jeho konania, tak prichádza do úvahy prekvalifikovanie skutku na trestný čin
1 Tr. zák. Záverom dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom rozhodol, že rozsudkom (správne uznesením) Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6 To 45/2015 z
1 písm. c/ Tr. por. prokurátor uviedol, že za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10, 11 Tr. por., ako aj vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. Súd totiž rozhoduje sám o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. okresný prokurátor uviedol, že zo skutkov obsiahnutých v odsudzujúcom rozsudku jednoznačne vyplýva, že obvinení naplnili znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/, § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a preto nedošlo pri aplikácii hmotnoprávnych ustanovení k žiadnemu pochybeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, ktorí na vyjadrenie prokurátora do konania neverejného zasadnutia nereagovali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako “ďalšie” odvolanie. V posudzovanej veci ako prvý obvinený uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom dňa 18. marca 2011 vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako zločin vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. (v bode II.) a zločin vydierania spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. (v bode I), pričom nešlo o prípad povinnej obhajoby. Neskôr bol obvinenému dňa 31. augusta 2011 ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Pongrácz, ktorý obvineného následne zastupoval a zúčastňoval sa úkonov trestného konania, podával návrhy na doplnenie dokazovania, ďalej ho zastupoval a zúčastňoval sa spolu s ním hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí, kde mali možnosť využívať svoje procesné práva, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom, teda k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu v prípade obvineného nedošlo. Vzhľadom k námietkam ohľadne spochybňovania výpovede poškodeného je potrebné uviesť, že právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. (R 7/2011) Zo spisového materiálu vyplýva, že obhajoba obvineného bola po celý čas trestného konania riadne zabezpečená, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, obvinený namietal, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mu mal byť uložený trest mimo sadzby. Vzhľadom k námietkam je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto nie sú spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod, nakoľko v danom prípade možno podať dovolanie len na základe jedného z dôvodov, a to, že obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bez uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, pričom okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď obvinenému uložil nepodmienečný trest v zmysle napadnutého rozsudku. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obvinený spáchal v bodoch I./ a II./ pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a okresný súd obvinenému uložil súhrnný trest správne a v súlade so zákonom po zohľadnení všetkých kritérií v súlade s § 34 Tr. zák., ako aj osoby obvineného a jeho predchádzajúcich odsúdení, nakoľko trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom ustanovenej zvýšenej trestnej sadzby, a to bližšie k dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, aj napriek tomu, že obvinený bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. Napokon dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného. K namietaniu nepreukázania subjektívnej stránky obvineného je potrebné poukázať na stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 39/2010 v zmysle ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o vierohodnosti vykonaných dôkazov, pričom sa stotožnil s názorom okresného aj krajského súdu, ako aj s názorom prokurátora, pretože námietky obvineného nie sú spôsobilé naplniť ani uvedený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného, posúdeného v bodoch I./ a II./ ako pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna, pričom zmena právnej kvalifikácie nie je prípustná.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, h/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. I.
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.