Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/236/2018 Identifikačné číslo spisu: 7792899014 Dátum vydania rozhodnutia: 27. februára 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Gandžala Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 240ods.

1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 470 ods.

§ 241ods.

1 druhá veta O.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 470 ods.

§ 240ods.

1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

1. Podľa procesnoprávnej úpravy účinnej do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
3. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nie je uznesením, proti ktorému bolo dovolanie v zmysle § 239 O.s.p. prípustné. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. explicitne nenamietala a existencia týchto vád konania nebola v dovolacom konaní zistená. Dovolací súd však zdôrazňuje, že tento záver dovolacieho súdu vychádza zo skutočnosti, že dovolací súd vychádzal z neúplného spisu (absencia základného spisu) a nemal objektívnu možnosť skúmať eventuálnu vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., ktorá by implicitne vyplývala z argumentácie dovolateľky.
4. Dovolateľka v dovolaní namietala, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tejto procesnej vady sa dopustil odvolací súd tým, že dovolaním napadnutým uznesením jej odvolanie, ktoré podala dňa
5. februára 2012 proti rozsudku prvej inštancie z
6. novembra 1994 č.k. 8C/959/1992-39 podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. S jej argumentáciou uvedenou v odvolaní, že hoci v uvedenom rozsudku figuruje ako účastníčka (strana sporu) na strane žalobcov, reálne nikdy nebola účastníčkou tohto konania, predmetný rozsudok jej nebol doručený a o existencii uvedeného rozsudku sa dozvedela až v marci 2011 pri návšteve katastra nehnuteľností, sa odvolací súd vysporiadal tak, že bez toho, aby mal k dispozícii originál prvopisu rozsudku súdu prvej inštancie s uvedením dňa jeho právoplatnosti, s pripojením čitateľným podpisom relevantnej osoby potvrdzujúcu túto skutočnosť, vychádzal len z pripojenej neoverenej fotokópie rozsudku prvoinštančného súdu a z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nachádzajúcej sa na fotokópii tohto rozsudku, a na základe toho dospel k záveru, že keďže z uvedenej doložky vyplýva, že predmetný rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť dňa
7. marca 1995, predpokladá sa, že tento rozsudok bol riadne doručený všetkým účastníkom konania teda i dovolateľke (v odvolacom konaní - odvolateľke). Zároveň konštatoval, že správnosť tohto záveru nie je spôsobilé spochybniť iba samotné tvrdenie dovolateľky (v odvolacom konaní odvolateľky), že nemala vedomosť o súdnom konaní a že rozsudok prvoinštančného súdu jej nebol doručený. S jej argumentáciou, že reálne nikdy nebola účastníčkou predmetného konania sa odvolací súd vysporiadal strohým konštatovaním, že skutočnosť, že bola účastníčkou predmetného konania na prvoinštančnom súde „vyplýva z úvodnej časti“ predmetného rozsudku.
8. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa vysporiadal s podstatnou procesnou námietkou dovolateľky (v odvolacom konaní odvolateľky), že reálne nebola účastníčkou predmetného prvoinštančného konania, resp., že nemala vôbec vedomosť o predmetnom konaní, všeobecným formálnym konštatovaním, že v záhlaví predmetného prvoinštančného rozsudku bola označená ako žalobkyňa (konkrétne - žalobkyňa 12/), bez toho, aby mal akýmkoľvek vierohodným spôsobom objektívne preukázané, že skutočne bola účastníčkou predmetného prvoinštančného konania, a že mala vedomosť o tomto konaní, resp., aby mal objektívne preukázané, že toto jej tvrdenie je nepravdivé. Uvedený záver odvolacieho súdu týkajúci sa tohto zásadného procesnoprávneho aspektu je teda výslovne formalisticky a vo svojej podstate arbitrárny. Rovnako možno charakterizovať i jeho záver, že z doložky právoplatnosti vyplýva, že predmetný rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť dňa
9. marca 1995, a preto sa „predpokladá“, že tento rozsudok bol riadne doručený všetkým účastníkom konania, teda i dovolateľke (v odvolacom konaní - odvolateľke). Odvolací súd totiž vyslovil tento názor, resp. skôr domnienku na základe neoverenej fotokópie predmetného rozsudku prvoinštančného súdu.
10. Dovolací súd ďalej konštatuje, že i argumentácia odvolacieho súdu v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia ohľadom reálnej nemožnosti rekonštrukcie spisu, v ktorej poukazuje na obdobie od rozhodnutia prvoinštančného súdu je všeobecná, a preto jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že potreba rekonštrukcie spisu nastala až za účinnosti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“), ktorá v ustanovení § 198 presne definuje postup súdu pri rekonštrukcii súdneho spisu, a to i za súčinnosti účastníkov konania (strán sporu) alebo ich zástupcov, prípadne tretích osôb (§ 198 ods. 3 vyhlášky), a dokonca dáva súdu možnosť vypočuť účastníkov konania (strany sporu), svedkov, znalcov, prípadne má možnosť vykonať iné osvedčenia (§ 198 ods. 3 vyhlášky).
11. V tomto prípade odvolací súd pristúpil k odmietnutiu odvolania dovolateľky (v odvolacom konaní odvolateľky) formalisticky a arbitrárne, bez toho, aby vzhľadom na absenciu základného spisu mal na takýto postup dostatok relevantných objektívnych podkladov. Týmto postupom odňal dovolateľke možnosť konať pred súdom, čo bol relevantný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
12. Z uvedených dôvodov dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
14. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.