Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/77/2019 Identifikačné číslo spisu: 5114227548 Dátum vydania rozhodnutia:
- apríla 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5114227548.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne X., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Vladimírou Trvalovou, advokátkou v Bratislave, Trojičné námestie 7, proti žalovanému Q. bývajúcemu P., zastúpenému JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom v Žiline, Mydlárska 19, o vydanie dedičstva, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 40 C 34/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- októbra 2018, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Žilina uznesením z
- apríla 2018 č. k. 40 C 34/2014-343 žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania podľa § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za tieto považoval špekulatívne konanie žalobkyne v priebehu samotného konania a aj v čase, ktoré mu predchádzalo. Nepreukázala totiž, že by žalovaný o nej ako o zákonnej dedičke vedel. Vo svojej výzve, v rozpore s ustanoveniami OSP, nežiadala vydanie dedičstva, ale peňažnú náhradu, i keď nepreukázala, že by vydanie majetku in natura nebolo možné. Zo špekulatívnych dôvodov nepristúpila k mimosúdnej dohode, na základe ktorej by došlo k vydaniu dedičstva podľa dedičských podielov, čím by došlo k zmiernemu riešeniu sporu medzi stranami. Všetky tieto okolnosti považoval za také, ktoré odôvodňujú nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán.
- Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z
- októbra 2018 sp. zn. 9 Co 241/2018 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Takto rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. V dovolaní poukázala na predmet konania, rozhodnutia súdov nižších inštancií vo veci samej s tým, že rozsudok (správne zrejme uznesenie) krajského súdu považuje za nesprávny, nakoľko trpí vadou podľa § 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ až n/ CSP a následne rozviedla dôvody tejto nesprávnosti. Namietala tiež, z uvedených dôvodov, vady konania podľa § 420 písm. e/ a f/ CSP. Navrhla s poukazom na ustanovenia § 420 písm. e/, f/ a § 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ až n/ CSP dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Žalovaný navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávneným subjektom zastúpeným v súlade s § 429 ods. 2 CSP, sa následne zaoberal aj ďalšími podmienkami prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
- Žalobkyňa podané dovolanie odôvodnila § 420 písm. e/ a f/ CSP ako aj § 421ods. 2 CSP.
- Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
- V prípade, že dovolateľ podá dovolanie z dôvodu vady zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
- Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
- V danom prípade dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e/ a f/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (e) a ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (f ). Dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov (prvoinštančného) konania a o priznaní náhrady trov odvolacieho konania.
- Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím súdu vo veci samej (o veci vymedzenej žalobou/návrhom) a ani konečným rozhodnutím vo veci samej (k tomu pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1354 a 1355).
- Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania z § 420 CSP nevyplýva. Zmysel ustanovenia a motivácia zákonodarcu obmedziť prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia sa dá jednoznačne vyvodiť z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku: „Predkladateľ obmedzuje možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.). Dôvodom je dôsledné a koncepčné uplatňovanie princípu mimoriadnosti opravných prostriedkov v tom zmysle, že na ich uplatnenie nie je právny nárok a navrhovateľ musí splniť prísnejšie podmienky prípustnosti“. Dovolací súd teda v tomto prípade nemohol preskúmavať napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania a trov odvolacieho konania a prípadné konštatovanie nesprávneho posúdenia otázky náhrady trov odvolacieho konania zo strany dovolacieho súdu by bolo v rozpore so základnou zásadou vyplývajúcou z Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prípadný prieskum zo strany najvyššieho súdu by bol postupom contra legem.
- Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. V danom prípade odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ CSP).
- So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej procesnej nesprávnosti alebo k nesprávnemu rozhodnutiu.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
🔗 Na úradný zdroj
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.