1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1 písm.a/ O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa ustanovenie § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v citovanom ustanovení. Na vady konania odvolacieho súdu prihliada dovolací súd vždy, aj vtedy, ak to účastník v dovolaní nenamieta (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Žalovaný v dovolaní nenamietal žiadnu vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p. a dovolací súd existenciu takejto vady ani nezistil. 4 Cdo 181/2009 3 V danom prípade je dovolaním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, preto je dovolanie proti nemu procesne prípustné
1 písm.a/ O.s.p. Žalovaný v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Žalobca je ten, kto podal návrh a je aktívne legitimovaný byť účastníkom konania. Žalovaným je ten, koho žalobca v návrhu označil ako žalovaného, čiže je pasívne legitimovaný byť účastníkom konania. Nie je rozhodujúce, či označený žalovaný je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, nakoľko žalobca určuje okruh účastníkov konania na strane žalovaného. Z dispozičnej zásady ovládajúcej zahájenie sporového konania potom vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka môže navrhnúť len žalobca. Bez takéhoto návrhu a súhlasu toho, kto má do konania vstúpiť, takýto prístup ďalšej osoby nie je možný. Keďže žalovaný je v konaní len pasívne legitimovaný a neurčuje okruh účastníkov konania, nie je ani oprávnený podať návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod namietaný žalovaným
2 písm.c/ O.s.p. nie je daný. Keďže v dovolacom konaní neboli zistené ani ďalšie 4 Cdo 181/2009 4 dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného
1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
5 O.s.p. v spojení s § 224 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože takýto návrh nepodala. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.