Obsah (19)

§ 67§ 14§ 59§ 28§ 20§ 104a§ 452§ 47§ 104c§ 104e§ 1§ 2§ 13§ 6§ 82§ 461§ 440§ 167§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžk/10/2018 Identifikačné číslo spisu: 5017200092 Dátum vydania rozhodnutia: 27. marca 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 67písm.

e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na základe žiadosti ďalšieho účastníka 1/, v súlade s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 4230/2014-2.3 zo dňa 12.02.2014, v súlade s rozhodnutím ministerstva č. 6914/2014-2.3 zo dňa 08.09.2014, v súlade s rozhodnutím ministerstva č. 2798/2016-2.3 zo dňa 01.04.2016, a v súlade s § 81 až § 86 zákona a § 46 a § 47 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že po A. vydal súhlas vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi 1/

§ 14ods.

2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c), na výstavbu približovacej lesnej cesty „Sviniarka“ v celkovej dĺžke 2080 m na parcelách C-KN č. 1288 a 1291 v katastrálnom území R., O. G., M. V. R., v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č. 358, 356, 355, 354, 353, 352, 351 a 350b - hospodárske lesy, na území Národného parku Veľká Fatra s 3. stupňom ochrany

zákona a predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na stavby „Trvalá približovacia cesta Sviniarka“ (zákazkové číslo 10/2012, spracovateľ Ing. W. L., PROLES - projekty a inžiniering v lesníctve a stavebníctve), navrhovaná v zmysle STN 73 6108 Lesná dopravná sieť, v kategórii trvalá približovacia cesta, šírka vozovky alebo pláne 4,0 m, pozdĺžny sklo do 20%, bez spevnenia vozovky alebo pláne. V súlade s § 82 ods. 12 zákona určil podmienky vykonávania činnosti, ktoré špecifikoval v bodoch 1 až 5. Ďalej vo výrokovej časti uviedol, že rozhodnutie platí do vydania kolaudačného rozhodnutia na stavebný objekt a prevádzkové súbory, ktoré sú obsahom projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Toto rozhodnutie nenahrádza súhlasy vydávané

osobitných právnych predpisov. Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona zostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. V prípade dôvodov uvedených v § 89 ods. 1 zákona, môže tunajší orgán ochrany prírody na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 8131/2016-6.3 zo dňa 29.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a to tak, že

§ 59ods.

2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia vo veci, z ktorých posledným rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.06.2014 žalovaný rozhodnutie okresného úradu zo dňa 20.07.2015, ktorým bol daný súhlas na výstavbu lesnej cesty Sviniarka zrušil a vec vrátil na nové prejednanie, pričom žalovaný zaviazal okresný úrad odstrániť nedostatky rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a pri vedení nového prejednania a vydania rozhodnutia sa dôsledne riadiť relevantnými ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný zastal názor, že pre vydanie súhlasu na výstavbu predmetnej lesnej cesty nie je potrebné posúdenie, či program starostlivosti o lesy vzťahujúci sa na dotknuté územie je možné považovať za dokumentáciu ochrany prírody a krajiny

zákona č. 543/2002 Z. z. alebo nie. Dotknuté porasty sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov bez ohľadu na to, či dotknutý program starostlivosti o lesy je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny alebo nie. Poukázal na to, že nakoľko ide o hospodárske lesy, zastal názor, že nejde o porasty neprístupné pre lesnú techniku, ktorá sa dokáže do porastov dostať aj bez vytvorenej lesnej cesty, avšak za cenu výrazného zásahu do okolitého prostredia. Práve skrátením približovacích vzdialeností sa dotknuté porasty sprístupnia takým spôsobom, ktorý bude v konečnom dôsledku znamenať menšie zaťaženie okolitého prírodného prostredia pri vykonávaní hospodárskych zásahov. Prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami, čo do poukazu žalobcu na príslušnosť dotknutého územia k európskej sústave chránených území NATURA 2000, najmä existenciu Chráneného vtáčie územia Veľká Fatra a na možné negatívne vplyvy na vtáctvo, a to v prvostupňovom rozhodnutí na strane 6 rozhodnutia. Právna úvaha prvostupňového správneho orgánu pokračuje na strane 7 prvostupňového rozhodnutia, kde bolo skonštatované, že sa jedná o územie NATURA 2000 a zámer bol tiež predmetom konania na úrade

§ 28

zákona a na základe podkladov ŠOP SR bolo vydané odborné stanovisko,

§ 28ods.

4 zákona č. 543/2002 Z. z., kde bolo konštatované, že činnosť nebude mať významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území. Na základe podnetu žalobcu žalovaný vydal

§ 20ods.

6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“) rozhodnutie zo dňa 19.07.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť a to lesná cesta Sviniarka sa nebude posudzovať

zákona o EIA. V odôvodnení sa tiež konštatuje, že jednotlivé odborné stanoviská nepotvrdzujú uvádzaný rozpor s cieľmi ochrany národného parku a území sústavy NATURA

1. Navrhovaná cesta nie je prekážkou pre uvádzané manažmentové opatrenia. Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty, ako je približovanie koňmi a lanovkami je efektívne na kratšie vzdialenosti. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, či nepoukázal na žiadne nedostatky, pre ktoré by žalovaný musel prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. II. Konanie na krajskom súde
2. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov: - nie je pravdou tvrdenie, že by rozhodnutie Štátnej ochrany prírody viedlo k intenzívnemu obhospodarovaniu prirodzených biotopov. Jednak na dotknutej lokalite sa prirodzené biotopy (európskeho významu) takmer nevyskytujú, prípadne len sporadicky a mozaikovite a jednak, čo je predovšetkým podstatné - rovnako intenzívne obhospodarovanie by tu prebiehalo resp. už prebieha a bude prebiehať bez ohľadu na to, či cesta vybudovaná bude alebo nebude. Rozdielne je len to, do akej miery bude poškodené prostredie pri variante s cestou alebo bez nej. Súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že

pozorovaní Štátnej ochrany prírody poškodenie by bolo vyššie pri neexistencii cesty a vytváraní ad hoc chaotických liniek, pričom zdôraznil, že takýto spôsob približovania nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Naopak, uvážene naprojektovaná trasa cesty umožňujúca jemnejšie zásahy pri obnove lesa prinajmenšom vytvára lepšie predpoklady pre zlepšenie stavu, prípadne až znovuobnovenie danému prostrediu prislúchajúcich biotopov v minulosti silne narušených, až zlikvidovaných razantnou zmenou drevinového zloženia a veľkoplošnými holorubmi, - prvostupňový orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých pokladov pri rozhodovaní vychádzali. Práve vyhodnotenie priebehu konania a myšlienkový postup sú uvedené v rozhodnutiach oboch stupňov, pričom obe obsahujú náležitostí vyžadované v ust. § 47 Správneho poriadku, - aj

názoru súdu program starostlivosti o lesy predstavoval iba jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia, ktorý rozhodne nebol jediným z podkladov v predmetnom konaní. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné nahradiť skutkové a právne závery prvostupňového správneho orgánu resp. žalovaného a opätovne vyhodnotiť súlad záujmov ochrany prírody a dôsledkov činnosti s výstavbou lesnej cesty nad rámec posúdenia uskutočneného okresným úradom a aj žalovaným, - program starostlivosti o lesy na lesný celok Blatnica bol schválený Krajským lesným úradom v Žiline zo dňa 30.08.2010, rozhodnutím pod č. 2010/00619-3/Sch a

názoru súdu je tento program starostlivosti

§ 104aods.

4 zákona č. 543/2002 Z. z. programom starostlivosti o lesy

zákona č. 543/2002 Z. z. Je nesporné, že dotknuté porasty sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov bez ohľadu na to, či dotknutý program starostlivosti o lesy je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny alebo nie. Skrátením približovacích vzdialeností sa dotknuté porasty sprístupnia takým spôsobom, ktorý bude v konečnom dôsledku znamenať menšie zaťaženie okolitého prírodného prostredia pri vykonávaní hospodárskych zásahov, - v dotknutej lokalite nebol zistený výskyt žiadneho hniezdneho stromu, ktorý by určil obvodný úrad životného prostredia, - rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky odpovede na námietky žalobcu v rámci správneho konania Súd poukazuje na to, že tieto sa niesli v celom konaní od samého začiatku, pričom odpovede na námietky žalobcu sa jednoznačne nachádzajú v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, preto správne žalovaný na proces vysporiadania sa s týmito námietkami odkazoval v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, aby zbytočne neopakoval rozhodnutie resp. odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, - boli splnené podmienky na udelenie súhlasu vo vzťahu k žiadateľovi - ďalšiemu účastníkovi 1/ s poukazom na § 13 ods. 2 písm. c) v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. III. Obsah kasačnej sťažnosti/vyjadrenia A) 4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že : - nesprávnym právnym posúdením veci je právny názor krajského súdu,

ktorého: · ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zakladá na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré nevychádzajú z podkladov rozhodnutia, nie je povinnosťou odvolacieho orgánu zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie, alebo odôvodniť rozhodnutie, ktorým je potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 S.s.p.; · pri posudzovaní dôvodnosti výnimiek zo zákazov a súhlasov

zákona č. 543/2002 Z. z. je funkcia lesov

zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) nadradená nad ustanovenia predmetného zákona o územnej ochrane; · pri posudzovaní odôvodnenosti výnimiek zo zákazov a súhlasov

zákona č. 543/2002 Z. z. môžu orgány ochrany prírody vyvodiť túto dôvodnosť z úvahy, že bez udelenia výnimiek a súhlasov dochádzalo k poškodzovaniu záujmov ochrany prírody vo väčšom rozsahu, aj keď činnosť, dôsledkom ktorej by takéto poškodzovanie bolo, by bola v rozpore s ustanoveniami zákona. - domnienka krajského súdu o tom, že program starostlivosti o lesy v predmetnej veci je dokumentom ochrany prírody, nie je ničím podložená, - námietky týkajúce sa skutočnosti, že pri akejkoľvek činnosti je každý, vrátane žiadateľa, povinný postupovať tak, aby dodržiaval svoje povinnosti, uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a že žiadateľa nič neoprávňuje svojou činnosťou pri hospodárení v lesoch bez výstavby lesnej cesty porušovať zákazy, uvedené v ustanovení § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. č. 543/2002 Z. z., súd neakceptoval.

1. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. B)
2. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľ nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, ani na procesné pochybenia v konaní súdu, ani správneho orgánu. Jeho sťažnostné dôvody sú čisto formálneho charakteru a žalovaný, ako aj prvostupňový orgán sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti vysporiadali už v predchádzajúcich správnych konaniach prvého a druhého stupňa a náležite aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 22.11.
3. Záver krajského súdu uvedený v bode 51 na str. 21 rozsudku o tom, že správne súdy vo svojich rozsudkoch nemusia opakovať dôvody, ktoré viedli k vydaniu rozsudku v prípade, ak považujú odôvodnenia správnych rozhodnutí za dostatočné považuje žalovaný za správny a za plne súladný s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. Právny názor Najvyššieho súdu
4. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

§ 47ods.

3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

§ 104czákona č.

543/2002 Z. z., konania začaté a právoplatne neukončené do 31. augusta 2014 sa dokončia

doterajšieho zákona.

§ 104ezákona č.

543/2002 Z. z., v konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje

predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 1ods.

1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinný do 31.12.2014), tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

§ 2ods.

1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinný do 31.12.2014), ochranou prírody a krajiny sa

tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

§ 13ods.

2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.

§ 14ods.

2 písm.

1. a)zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm.
2. a)až e), i), j),
3. l)a
4. m)a o),

§ 67písm.

e) zákona č. 543/2002 Z. z., okresný úrad v sídle kraja vydáva súhlas

§ 6ods.

4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c),

1. f)a
2. i)a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2.

§ 82ods.

12 zákona č. 543/2002 Z. z., v rozhodnutí vydanom

tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti

tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

§ 82ods.

1 zákona č. 543/2002 Z. z., zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku. 113)

§ 82ods.

2 zákona č. 543/2002 Z. z., žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu

§ 13ods.

2 písm. a),

1. b)až
2. e)a
3. k)až
4. m)a
5. o)a o povolenie výnimky

§ 14ods.

1 písm. e), § 15 ods. 1 písm. e), g),

1. h)a
2. j)a § 16 ods. 1 písm.
3. b)až
4. d)a
5. h)je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom.

§ 82ods.

3 zákona č. 543/2002 Z. z., účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania

tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva 113a) alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 113b) Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo

odseku 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom,

odseku 7.

§ 461

S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 9. Sťažovateľ primárne namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod

§ 440ods.

1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

1. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vydaní súhlasu vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi 1/ na výstavbu približovacej lesnej cesty „Sviniarka“. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.
2. Prioritne kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i

názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Kasačný súd má rovnako za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

1. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd poznamenáva, že povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z
2. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z
3. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky sťažovateľa, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil. 13. K programu starostlivosti o lesy kasačný súd uvádza, že ide o nástroj štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. V predmetnom konaní otázka, či program starostlivosti o lesy je dokumentom ochrany prírody

zákona o ochrane prírody a krajiny účinného od 01.05.2010 je bezpredmetná, nakoľko aj

názoru kasačného súdu program starostlivosti o lesy predstavoval iba jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia, ktorý rozhodne nebol jediným z podkladov v predmetnom konaní aj s poukazom na to, že počas správneho konania bolo vypracované odborné stanovisko

§ 28ods.

4 zákona č. 543/2002 Z.z., kde bolo konštatované, že činnosť nebude mať významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území. Je preto irelevantné skúmať, či bol program starostlivosti o lesy schválený pred alebo po 01.05.2010. Taktiež je nevyhnutné poukázať na to, že obsahom rozhodnutia č. 5660/2013-3.4 zo dňa 19.07.2013 bol záver, že navrhovaná činnosť „Lesná cesta sviniarka“ sa nebude posudzovať

zákona EIA, nakoľko „jednotlivé odborné stanoviská nepotvrdzujú rozpor s cieľmi ochrany národného parku a území sústavy Natura 2000 SKUEV0238 SKCHVU033 Veľká Fatra, ani významný negatívny vplyv na predmet ochrany SKCHVU033 Veľká Fatra“.

1. Kasačný súd vo svetle uvedeného konštatuje, že v konaní o vydanie súhlasu boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. Pri rozhodovaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. Predmetné stanoviská boli vydané príslušným orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny v rámci jeho kompetencie, konajúci správny orgán pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci akceptoval a zohľadnil obsah predmetných stanovísk, konštatujúcich, že realizáciou činnosti nedôjde k vážnym negatívnym zásahom do prírodného prostredia a nie je predpoklad ani porušenia záujmov druhovej ochrany. Nie je dôvodné spochybňovať závery odborných stanovísk len s ohľadom na odlišný subjektívny názor sťažovateľa. V správnom konaní neboli ustanovenia zákona o lesoch použité spôsobom nadradeným ustanoveniam zákona č. 543/2002 Z.z., ale tieto zákony boli aplikované spôsobom, aby sa zabezpečila ich súladnosť ako aj súlad hospodárskeho a ekologického využívania lesov, a to aj zakotvením podrobnejších podmienok vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny. Správne orgány v konaní zhodnotili všetky okolnosti majúce vplyv na dotknuté prostredie vzhľadom na jeho vlastnosti a spôsoby obhospodarovania s cieľom zvoliť postup súladný s § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.
2. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu za nedôvodné a rozhodnutie v súlade so zákonom, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie. Vo svetle uvedeného kasačný súd kasačnú sťažnosť

§ 461S. s.

p. ako nedôvodnú zamietol. 16. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 167ods.

1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 168S. s.

p. 17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.