← Slovensko

o vypratanie bytu

Obsah (6)§ 242§ 241§ 123§ 6§ 7§ 243b

4 Cdo 271/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Lýdie Gálisovej,

ich názoru ustanovenie § 7 ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je potrebné vykladať tak, že správca je oprávnený a povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, ktorou sa myslí ochrana 4 Cdo 271/2008 4 preventívna nie reparačná – už po porušení práva. O tom, či bude uzatvorená nájomná zmluva na voľný byt, resp. uskutočnená výmena bytov rozhoduje v zmysle vyššie uvedených zásad primátor mesta. Bez jeho schválenia súhlasu nie je správca oprávnený uzatvoriť nájomnú zmluvu. Vzhľadom k uvedenému boli toho názoru, že ak o obsadení bytu rozhoduje primátor mesta, tento rozhoduje aj o vyprataní bytu, t.j. len Mesto Trnava je aktívne legitimované k podaniu žaloby o vypratanie bytu. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Podaním z 18. marca 2008 (doručené súdu 3. apríla 2008) s pripojenou zmluvou o výkone správy majetku zo 16. apríla 2007 uzavretej medzi Mestom Trnava a S. T. s.r.o., F., oznámilo Mesto Trnava súdu, že vo všetkých činnostiach zaniknutej Správy mestského majetku Trnava, príspevková organizácia vrátane spravovania majetku mesta pokračuje S. T. s.r.o., F.,

Čl. VI ods. 2 označenej zmluvy vo všetkých prebiehajúcich súdnych konaniach nastúpi tento správca ako účastník konania namiesto Správy mestského majetku Trnava, príspevková organizácia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., sa dovolací súd zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti 4 Cdo 271/2008 5 účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdili a žiadna z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Rovnako sa dovolací súd zaoberal aj otázkou, či konanie na súdoch nižších stupňov nie je zaťažené tzv. inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. Ani vada tejto povahy zo spisu nevyplýva. Dovolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je v dovolaní vyvodzovaná z nesprávneho posúdenia otázky vecnej (tzv. aktívnej) legitimácie žalobkyne, teda existencie jej práva domáhať sa v tomto konaní vypratania bytu a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci smej.

§ 123

Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

§ 6ods.

1 veta prvá zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon“) obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadila

osobitného predpisu (ďalej len „správca“). 4 Cdo 271/2008 6 Pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestské časti tiež v súlade so štatútom mesta (§ 6 ods. 2 zákona).

§ 7ods.

2 písm.c/ zákona orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, sú povinné najmä používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatnenia svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Subjektívne právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník veci. Je teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie predovšetkým vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) predpokladanej týmto ustanovením. V danej veci je nesporné, že v konaní ide o vypratanie tzv. obecného bytu, vlastníkom ktorého je Mesto Trnava. Keďže vypratania bytu sa domáhal subjekt odlišný od vlastníka bytu, ktorému patrí právo na ochranu uvedenú v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne súdy nižších stupňov venovali pozornosť otázke, či žalobkyňa je v danom konaní vecne legitimovaná. Súd prvého stupňa (v poradí druhým rozsudkom) v súlade s pokynmi dovolacieho a odvolacieho súdu odstraňoval skoršie pochybnosti o existencii vecnej legitimácie žalobkyne. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. a na žalobkyňou predložené listinné dôkazy (Zakladajúca listina z

  1. novembra 1992, Štatút správy mestského majetku Trnava z
  2. januára 1994, Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený vydané Mestským zastupiteľstvom Mesta Trnava v roku 1995) správne súd prvého stupňa, so závermi ktorého sa stotožnil aj odvolací súd, dospel k pozitívnemu posúdeniu aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní o vypratanie bytu. Dovolatelia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) avšak z obsahu dovolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov odvolacieho súdu ohľadne veci samej. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď aplikujúc ustanovenie § 715 vety prvej a § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal splnenie podmienok vzájomnej výmeny bytov medzi žalovanými a Š. T.. Správne uzavrel, že zákon pre uzavretie platnej dohody o výmene bytov predpokladá, že účastníci dohody sú 4 Cdo 271/2008 7 nájomcovia bytov označených k výmene. V prejednávanej veci je nepochybné, že v čase uzavretia dohody o výmene bytov už jeden z jej účastníkov nebol nájomcom bytu ponúknutého k výmene a preto ako to správne uvádza odvolací súd, nedošlo k vzniku nájomného pomeru žalovaných k spornému bytu. Záver odvolacieho súdu o povinnosti žalovaných vypratať neplatne vymenený byt je správny, majúci oporu v zákone a preto rozsudok odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú opodstatnené a preto dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. V konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.), pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.