← Slovensko

rozpustenie politickej strany

Obsah (16)§ 384§ 424a§ 98§ 389§ 3§ 77d§ 11§ 385§ 386§ 28§ 388§ 493a§ 108§ 76§ 206§ 422

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Volpp/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 9017200083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. apríla 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 384a nasl.

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie žalovanej politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko zamieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e

  1. Žaloba Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
  2. Dňa 24.05.2017 bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo aj „najvyšší súd“) doručená žaloba Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Generálny prokurátor SR“, „GP“, „generálny prokurátor“ alebo „žalobca“) na rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej aj ako „ĽS Naše Slovensko“, „strana“, „žalovaný“, alebo „žalovaná“) z dôvodu, že Ľudová strana Naše Slovensko koná v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (ďalej aj len „zákon č. 85/2005 Z. z.“) tak, že svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“, alebo „ústava“), zákony a medzinárodné zmluvy. Navrhnuté rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko je nevyhnutné v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu práv a slobôd iných.
  3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v podanej žalobe označil dva hlavné žalobné body, a to: A. Program a činnosť ĽS Naše Slovensko B. Ciele programu a činnosti ĽS Naše Slovensko.
  4. K prvému žalobnému bodu Generálny prokurátor SR najprv ozrejmil najvyššiemu súdu všeobecné východiská programu a činnosti strany. Konštatoval, že v programe a činnosti strany je zreteľná priama personálna, názorová a ideologická súvislosť medzi terajšou politickou stranou Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a politickou stranou Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorá bola rozpustená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sž/79/2005-54 zo dňa 01.03.2006, ako aj osobou bývalého „vodcu“ rozpustenej Slovenskej pospolitosti - Národnej strany a súčasného predsedu Kotleba - ĽS Naše Slovensko, ktorým je Ing. Mgr. Marian Kotleba. Spoločným menovateľom oboch politických subjektov je sociálna, nacionálna i náboženská demagógia, vo svojej vulgárnej podobe, nevraživosť voči označeným štátnym, spoločenským a kultúrnym inštitúciám, osobám a skupinám občanov identifikovaným

ich národnostnej, náboženskej či rasovej príslušnosti a snaha o odstránenie existujúceho systému demokratického právneho štátu na Slovensku. 4.

žalobcu ĽS Naše Slovensko po obsahovej stránke svoj program stavia najmä na kritike súčasných pomerov. Vo svojom programe a činnosti prostredníctvom populistických argumentov a demagogických sľubov využíva existujúce ťažkosti v sociálnom živote širokých vrstiev obyvateľstva ako aj iné nedostatočne a zdĺhavo riešené spoločenské problémy štátu (najmä rómsku otázku, korupciu či vymožiteľnosť práva), pripravuje odstránenie existujúceho systému demokratického právneho štátu na Slovensku a súčasne hovorí o potrebe zásadnej revízie slovenskej zahraničnej, resp. vojenskej politiky. Neponúka síce žiadne uskutočniteľné konštruktívne riešenia, no zato všetky iné politické subjekty vyhlasuje za protinárodné, protištátne a protináboženské. Ich predstaviteľov označuje za zradcov a zapredancov, s ktorými treba urobiť rázny poriadok.

  1. Programové dokumenty, ktorými sa strana prezentuje, neponúkajú spôsob ich naplnenia. Majú podobu sumáru hlavných bodov a sú skôr heslovitého charakteru s rôznorodými často až nesúvisiacimi témami. Príznačným neprípustným prvkom v programových dokumentoch Kotleba - ĽS Naše Slovensko a vo verejných vystúpeniach jej predstaviteľov je, že vyjadrujú nerovné postavenie občanov a diskrimináciu príslušníkov národnostnej menšiny vo vzťahu k zaručeným základným právam a slobodám. Hlásajú princíp kolektívnej viny celých skupín menšinového obyvateľstva.
  2. Bod 2 programu strany „10 bodov za naše Slovensko!“ má nadpis „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“ a „Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom“. V programe ĽS Naše Slovensko ide

žalobcu o prejavy rasizmu a xenofóbie voči príslušníkom rómskeho obyvateľstva. Rasizmus sa prejavuje predovšetkým voči rómskej menšine, hoci strana často zdôrazňuje, že nie je proti rómsky zameraná. Odkaz na rasistickú ideológiu je možné nájsť napríklad pri poukazovaní na súčasný rozvrat spoločnosti, kedy je „úpadok Slovenska ... dnes už aj genetický a demografický“ (Noviny politickej strany Kotlebu Naše Slovensko 2/2013, článok O slovenskej kríze). Priamejšie je možné rasizmus nájsť vo vyjadreniach o sociálnych a ekonomických podmienkach na Slovensku v súčasnom trhovom hospodárstve, v ktorom sú

tvrdení Rómovia zvýhodňovaní: „ ... stačí mať správnu farbu kože a život na Slovensku sa stáva rozprávkou“ (Slovo Mariana Kotlebu Naše Slovensko 3/2013), taktiež vymedzovanie Rómov ako „cigánskych asociálov a extrémistov“ voči majorite vymedzenej ako „bieli občania SR“ je možné označiť ako prítomnosť rasistickej ideológie v ĽS Naše Slovensko (napr. Slovo Mariana Kotlebu Naše Slovensko 3/2013, Slovo Mariana Kotlebu Naše Slovensko 3/2014). Rasistický charakter majú tiež výroky predstaviteľa strany O. (poslanec NR SR), ktoré predniesol 02.10.2016 v živom vysielaní Rádia Frontinus v relácii Debata na telefón na adresu príslušníkov rómskej národnostnej menšiny. O. je za tieto výroky trestne stíhaný ako obvinená osoba (v čase podania žaloby na Najvyšší súd SR) za prečin podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu

§ 424aods.

1 písm. a/ a b/ Trestného zákona. 7. Vyššie uvedené

žalobcu potvrdzuje aj nadpis bodu 2 programu strany - „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“ a „Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom“. Bod 2 programu teda

generálneho prokurátora zakotvuje nerovné postavenie občanov a diskrimináciu príslušníkov národnostnej menšiny vo vzťahu k zaručeným základným právam a slobodám

druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Program a postoje žalovanej politickej strany obsahujú rasistické zastrašovanie občanov rómskeho pôvodu, čím vedú k diskriminácii príslušníkov národnostnej menšiny Rómov. Príslušníci národnostnej menšiny Rómov majú Ústavou SR zaručené právo žiť bez zastrašovania. 8. Žalovaná

žalobcu z vyššie uvedených dôvodov svojim programom a činnosťou porušuje čl. 12 a čl. 33 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorým je Slovenská republika (ďalej aj ako „SR“) viazaná.

  1. Generálny prokurátor ďalej v žalobe poukazoval na cieľ strany, a to založiť Domobranu, ktorá má ochrániť slušných ľudí všade tam, kde zlyhala polícia, resp. odvrátiť bezpečnostnú hrozbu, ktorú predstavuje národnostná menšina Rómov. V tejto súvislosti GP uviedol, že k základným princípom demokratického právneho štátu patrí systém základných práv a slobôd. Právny štát musí systém základných práv nielen garantovať, ale je povinný vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie ochrany týchto práv a slobôd, resp. na zaistenie ich napĺňania. Z uvedeného plynie, že takúto povinnosť vytvoriť mechanizmus efektívnej ochrany uvedených práv môže mať výhradne štát, nie žiaden iný subjekt a už vôbec nie politická strana.
  2. Používanie násilia a donucovacích prostriedkov bez splnomocnenia a dôsledného vymedzenia v zákone prípustné nie je. Pri eliminácii kriminality a jej páchateľov dochádza k fyzickým stretom medzi osobami a k používaniu násilia napr. pri obmedzení osobnej slobody a zadržaní osoby. Použitie násilia a donucovacích prostriedkov na zjednanie zákonného stavu je vyhradené bezpečnostným zborom (policajný zbor, obecná polícia), a nie samozvaným poriadkovým zložkám politických strán. Politickým stranám preto neprislúcha vytváranie donucovacích ani ozbrojených zložiek. Politické strany sú oddelené od štátu a nemôžu si vo svojej činnosti prisvojovať právo na používanie násilia a donucovacích prostriedkov, pretože, zjednodušene povedané, takýto monopol patrí štátu.
  3. Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko sa v súčasnosti svoje predstavy o vytvorení Domobrany pokúša realizovať akýmsi jej predobrazom, a to vytváraním stranícky označených hliadok vo vlakoch. Tieto hliadky sú stranou určené na elimináciu predpokladanej rómskej násilnej kriminality vo vlakoch, najmä zadržaním páchateľa, príslušníka rómskej národnostnej menšiny. Hliadky majú propagačnú a zastrašovaciu úlohu, pričom demonštrujú akcieschopnosť a silu ĽS Naše Slovensko.
  4. Generálny prokurátor konštatoval, že strana svojim programom a činnosťou, osobitne pripravovaným zriadením Domobrany i bez prijatia zodpovedajúceho zákona porušuje čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto zámery strany znamenajú taktiež porušenie čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, ako aj nerešpektovanie § 50 a nasl. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a § 13 a nasl. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Strana sa touto činnosťou dopúšťa taktiež obchádzania účelu inštitútov upravených v Trestnom zákone ako okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Činnosť strany nie je v súlade s § 28 ods. 1 Trestného zákona,

ktorého čin inak trestný, nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. Vo svojej podstate je avizovaná činnosť Domobrany, ale i činnosť vlakových hliadok

žalobcu, obchádzaním a zneužitím práva.

  1. V bode 4 programu strana vyjadruje svoje postoje k imigrantom (nadpis „Nedovolíme imigrantom obsadiť Slovensko“, „Slovensko nie je Afrika“, „Nikdy sa nepodriadime cudzincom“). Strana dôrazne varuje, že okrem cigánskeho problému sa na nás valia hordy moslimských imigrantov, pričom nemieni prijať ani jedného imigranta a sľubuje vyhostiť všetkých imigrantov, ktorých, ako tvrdí, k nám natlačila Európska únia alebo doviezla vláda. Postoj strany k imigrantom a islamu ako náboženstva ukázal predstaviteľ strany O., keď 20.06.2015 v rámci protestu proti imigrantom pri Hlavnej železničnej stanici v Bratislave nenávistne, agresívne a zúrivo vykrikoval a gestikuloval smerom k moslimskej rodine, pričom sa i vulgárne vyjadroval k islamu ako náboženstvu. Neskôr už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky počas
  2. schôdze v pléne parlamentu v októbri 2016, ďalej dňa 29.11.2016 počas
  3. schôdze parlamentu a tiež dňa 08.12.2016 hovoril nielen o pedofílii, ale aj zoofílii, nekrofílii a iných údajných zvrátenostiach islamu a jeho proroka Mohameda, nešetriac primitívnymi nadávkami. Poslanec za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko O. z parlamentnej tribúny tvrdil, že islam je satansko-pedofilným dielom diabla. Po výzve na ospravedlnenie obaja títo poslanci svoje predchádzajúce výroky vo vystúpení 01.02.2017 potvrdili.
  4. Vyššie uvedený postoj strany k imigrantom znamená

žalobcu nerešpektovanie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Program ĽS Naše Slovensko neprijať ani jedného imigranta a tých, ktorí sú už na Slovensku vyhostiť, je v rozpore nielen so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ale tiež s Dohovorom o právnom postavení utečencov, platným a účinným v Slovenskej republike. Uvedený postoj vyjadrený v programe strany odporuje okrem toho aj Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, taktiež platného a účinného v Slovenskej republike. Rovnako takéto uplatňovanie programu ĽS Naše Slovensko znamená postup v rozpore s ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípadoch, kde sú na začatie azylového konania splnené podmienky.

  1. V bode 10 programu ĽS Naše Slovensko, pod nadpisom „Vybudujeme skutočnú slovenskú armádu“, presadzuje vystúpenie Slovenska, ako strana tvrdí, zo zločineckého paktu NATO. V tejto súvislosti generálny prokurátor uviedol, že označovanie Severoatlantickej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, za zločinecký pakt a teroristickú organizáciu je prekročením medzí slobody prejavu a nerešpektovaním ustanovení medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Konkrétne ide o porušenie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo väzbe na skutočnosti vyplývajúce z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uverejneného pod č. 566/2004 Z. z. o zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa tiež na status ich ozbrojených síl.
  2. Záverom generálny prokurátor, čo sa týka samotného programu a činnosti ĽS Naše Slovensko, zhrnul, že strana sa vo svojej činnosti neustále usiluje o jeho napĺňanie, čo demonštroval slovami predsedu strany: „systematicky a vytrvalo pracujeme na plnení našich predvolebných sľubov a volebného programu“. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sr/1/2014-91 zo dňa 01.06.2016, ktorým najvyšší súd potvrdil rozhodnutie o odmietnutí návrhu na registráciu združenia s názvom Ľudová stráž.
  3. Generálny prokurátor sa následne venoval druhému žalobnému bodu, a to cieľom programu a činnosti politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V prvom rade poukázal na postoje strany k demokratickému systému, resp. na snahy politickej strany o odstránenie aktuálneho politického systému.
  4. Strana v bode 9 programu, v rozpore s programovým cieľom vo svojich stanovách, vo vzťahu k Európskej únii predostiera, že „Po vstupe do Európskej únie už Slovensko nie je samostatným a suverénnym štátom. O všetkom podstatnom dnes rozhodujú byrokrati z Bruselu. Nariadenia Európskej únie sú dokonca nadradené nad zákony Slovenskej republiky“. V súlade so záväzkom v tomto programe ĽS Naše Slovensko spustila petíciu za referendum o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie.
  5. Strana hodnotí súčasný demokratický systém na Slovensku ako zločinecký, nepovažuje ho za demokratický, dôrazne sa vymedzuje voči všetkým súčasným parlamentným stranám, ktoré obviňuje, že rozkradli, zradili a zapredali našu vlasť aj národ. Existujúci systém strana označuje nielen za „zločinecký režim“, ale tiež ako „totalitný systém“.
  6. Generálny prokurátor konštatoval, že vyššie uvedené postoje strany ukazujú, že súčasný systém strana za demokratický nepovažuje a skutočným cieľom ĽS Naše Slovensko je jeho odstránenie. Napokon strana sa k tomuto cieľu neskrývane hlási. Poukázal aj na historické súvislosti snahy o dosiahnutie tohto cieľa strany.
  7. Žalobca následne poukázal na ďalší cieľ strany prezentovaný v jej programe a činnosti, a to snahu o nahradenie demokratického systému. Konštatoval, že pokiaľ sa politická strana usiluje o rozsiahlu zmenu demokratického systému, či dokonca o jeho nahradenie, pôjde o radikálnu politickú stranu. Ak sa ale politická strana usiluje o odstránenie demokratického systému a pripravuje nastoliť systém nedemokratický, ide o protisystémovú a extrémistickú politickú stranu.
  8. Program ĽS Naše Slovensko a tiež ani vystúpenia jej predstaviteľov neposkytujú síce ucelený obraz systému, ktorým strana plánuje nahradiť existujúci demokratický systém po jeho odstránení, avšak je zrejmé, že stranou pripravovaný nový systém bude zodpovedať hodnotovej výbave strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a jej predstaviteľov.
  9. Generálny prokurátor poukázal aj na odkaz strany k režimu totalitného vojnového Slovenského štátu, a to jednak vyzdvihovaním charakteru vojnového Slovenského štátu ako „národného a kresťanského“ a predovšetkým štátu, „v ktorom bol na prvom mieste záujem slovenského národa a až potom záujmy ostatné“, ale taktiež aj prostredníctvom osoby Dr. Jozefa Tisa, ktorý je predstaviteľmi strany vnímaný ako doteraz jediný skutočný slovenský prezident. V neposlednom rade hlásenie sa strany k odkazu vojnového Slovenského štátu vyplýva aj z používanej symboliky (hymnická pieseň Hej Slováci!, neonacistická symbolika čísel). Na podujatí dňa 19.03.2017 strana z prostriedkov získaných vlastnou zbierkou podporila tri mnohodetné rodiny sumou 1 488 €. Práve v odovzdanej sume sa odzrkadľuje namietaná symbolika čísel (

poradia čísel v abecede číslo 18 v tejto symbolike znamená Adolf Hitler, číslo 88 pozdrav Heil Hitler!, číslo 28 názov neonacistickej organizácie Blood an Honour (Krv a česť), číslo 14 odkazuje na 14 slov jej protagonistu W.: „We must secure the existence of our people and a future for White Children“). 24. Uskutočnenie politických ambícií ĽS Naše Slovensko znamená

Generálneho prokurátora SR odstrániť vládu práva a nastolenie vlády jedinej politickej strany a oficiálnej neomylnej ideológie nad všetkými, odstrániť rovnosť ľudí pred zákonmi a nastolenie diskriminácie národnostných menšín. Znamená tiež nahradiť systém základných práv a slobôd pre všetkých, nastolením systému prenasledovania, zastrašovania vytváraním obrazu nepriateľa a útlaku vyhliadnutých skupín obyvateľstva. Zámer žalovanej odstrániť demokratický systém a nahradiť ho systémom

svojich plánov je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 33 Ústavy Slovenskej republiky.

  1. Záverom Generálny prokurátor SR pristúpil k zhrnutiu žaloby. Poukázal na nutnosť obranných mechanizmov smerujúcich proti snahám o odstránenie demokratických systémov. Významným faktorom pri hodnotení obranných mechanizmov, ktoré je demokratický právny štát oprávnený použiť, je ich nevyhnutnosť a primeranosť s dôrazom na skutočnosť, že k obmedzeniu základných práv možno pristúpiť za právom vymedzených podmienok. Účelom použitia týchto obranných mechanizmov je ochrana fundamentálnych princípov postavených na vláde práva nad všetkými, rovnosti ľudí pred zákonmi a na systéme základných práv a slobôd pre všetkých.
  2. Diskriminácia a rasistické zastrašovanie Rómov a činnosť straníckych silových zložiek bez opory v zákone, rasistické a xenofóbne postoje ku všetkým imigrantom bez výnimky, označovanie ozbrojených síl za súčasť zločineckej a teroristickej organizácie, hlásenie sa k totalitnému vojnovému štátu, ktorý preukázateľne prenasledoval svojich obyvateľov na rasovom základe a napokon zámer odstrániť demokratický systém je nespochybniteľne zasahovaním do práv a slobôd iných.
  3. Žalovaná parlamentná politická strana je stranou s nezanedbateľným volebným výsledkom a tomu zodpovedajúcim politickým vplyvom. Jej 14 zvolených poslancov reprezentuje hlasy vyše 209 tisíc voličov. Je potom reálnou hrozbou pre demokraciu, keď politická strana s významným politickým vplyvom usiluje o odstránenie systému, ktorý jej umožnil takéto postavenie získať.
  4. Generálny prokurátor poukázal i na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a potrebu ich zohľadnenia pri preskúmavaní predmetnej žaloby. Poukázal taktiež na právo občanov združovať sa v politických stranách garantované v článku 29 Ústavy Slovenskej republiky, ale taktiež i na obmedzenie výkonu tohto práva.
  5. Právo občanov združovať sa v politických stranách nie je právom absolútnym. Zásahy štátu do týchto práv vo forme obmedzení ich výkonu sú prípustné. Zásah navrhovaný touto žalobou je podložený skutočnosťami, ktoré vyplývajú z programu a činnosti žalovanej politickej strany a napĺňajú spomenuté atribúty. Intenzita a narastajúca agresivita útokov strany na demokratický systém je dostatočným dôvodom na zásah štátu. Prednosť majú vždy tie základné práva, ktorých naplnenie je východiskom pre ďalšie základné práva. Pri strete základných práv je nevyhnutné ako prioritné posúdiť a ochrániť tie, ktoré sú v demokratickom právnom systéme fundamentálne a neodňateľné.
  6. Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko koná

generálneho prokurátora taktiež aj v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. tak, že svojim programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Navrhnuté rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko je nevyhnutné v zmysle čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu práv a slobôd iných.

  1. Materiálne dôvody rozpustenia politickej strany spočívajú v tom, že v demokratickej spoločnosti založenej na princípe rovnosti človeka a občana a na pravidlách právneho štátu, možno programovať zmenu v princípoch základných občianskych práv a slobôd len za podmienky, že programová zmena je sama osebe v súlade so základnými demokratickými princípmi vymedzenými v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach publikovanom vyhláškou Ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.
  2. Na základe uvedeného navrhol Generálny prokurátor SR, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko rozpustil s likvidáciou.
  3. Replika politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko
  4. Politická strana ĽS Naše Slovensko v obsiahlom písomnom vyjadrení k žalobe, ktorá jej bola súdom doručená dňa
  5. júla 2017, žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu generálneho prokurátora odmietol

§ 98ods.

1 písm. h/ SSP v spojení s § 28 SSP, alternatívne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol

§ 389SSP.

34. V úvode vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná žaloba bola podaná generálnym prokurátorom na politickú objednávku.

žalovaného sa generálny prokurátor dopúšťal neprípustných politických úvah o možných budúcich volebných preferenciách strany, čím spochybnil apolitickosť príznačnú pre vedúceho ústredného štátneho orgánu. Generálny prokurátor sa zaoberá úvahami de lege ferenda vo vzťahu k zákonu č. 85/2005 Z. z., spochybňuje výrokovú imunitu poslancov NR SR a tým aj čl. 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z vyjadrení generálneho prokurátora súvisiacimi s podaním predmetnej žaloby žalovaný vyvodil, že prejudikuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

  1. V súvislosti s politickou objednávkou predmetnej žaloby poukázal žalovaný na vyjadrenia prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, či predsedu Národnej rady SR Andreja Danka. Taktiež poukázal aj na podozrenie z prepojenia medzi vládnou stranou SMER - SD a Generálnou prokuratúrou SR (žalovaný v žalobe poukázal na vyjadrenia viacerých predstaviteľov politických strán k voľbe generálneho prokurátora).
  2. Žaloba generálneho prokurátora má

žalovaného šikanózny charakter, pretože je v prevažnej miere založená na ničím nepodložených domnienkach, špekuláciách a tendenčných konštrukciách.

politickej strany je žaloba podaním, ktoré nepatrí do oblasti práva, ale skôr do oblasti politológie, sociológie a psychológie. Žaloba smeruje k odopretiu práva strany zúčastňovať sa na slobodnej politickej súťaži. Je priamym útokom na demokraciu a právny štát. Žalovaný mal za to, že žalobou došlo k zneužitiu a bezúspešnému uplatňovaniu práva

§ 3ods.

1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v spojení s § 47 ods. 1 SSP. 37. Žaloba

žalovaného potláča základné politické práva občanov, konkrétne právo na združovanie sa v politických stranách garantované článkom 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, rovnako aj právo slobodne vyjadriť svoj názor na spoločenskú a politickú situáciu v Slovenskej republike či právo na slobodu prejavu garantované v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky.

  1. Žalovaný niekoľkokrát poukázal na porušenie prezumpcie neviny, keď generálny prokurátor poukazoval na trestné stíhania predstaviteľov a členov ĽS Naše Slovensko, ktoré ku dňu podania žaloby neboli právoplatne skončené.
  2. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o prepojení žalovanej s politickou stranou Slovenská pospolitosť - Národná strana uviedol, že je vykonštruovaná a nepodložená dôkazmi. Ciele a vnútorné fungovanie žalovanej politickej strany sú založené výlučne na demokratických princípoch, prísne uplatňujúc systém kolektívneho rozhodovania ukotveného v stanovách strany. Slovenská pospolitosť - Národná strana reprezentovala len občanov Slovenskej republiky so slovenskou alebo slovanskou národnosťou s úmyslom vybudovať „nový Slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe“, zatiaľ čo ĽS Naše Slovensko je politickou stranou, ktorá presadzuje záujmy širokých vrstiev obyvateľstva a jeho rodín, s ohľadom na slabšie vrstvy obyvateľstva, bez ohľadu na národnosť a svetonázor, v úmysle udržiavať a prehlbovať charakter právneho a spravodlivého štátu i celej Európskej únie demokratickým systémom. Žalovaný dôrazne poukazoval na to, že sa jedná o dva odlišné samostatné subjekty.
  3. K personálnej súvislosti medzi ĽS Naše Slovensko a Slovenskou pospolitosťou - Národnou stranou žalovaný uviedol, že z predložených listín nie je zrejmé, kto okrem Ing. Mgr. Mariana Kotlebu bol v minulosti členom rozpustenej strany a zároveň je v súčasnosti členom ĽS Naše Slovensko. Zároveň žalovaný zdôraznil, že Ing. Mgr. Marian Kotleba sa stal predsedom strany až dňa 07.09.2015, t. j. až po prijatí rozhodujúcich stanov strany, registrovaných Ministerstvom vnútra SR dňa 22.02.
  5. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením generálneho prokurátora o tom, že ĽS Naše Slovensko je pre svoje postoje v politickej izolácii. Dôvodí, že takmer všetky návrhy zákonov strany boli podporené aj inými parlamentnými stranami. Žalovaný taktiež poukázal na hospodárske, finančné či iné obdobné výsledky Banskobystrického samosprávneho kraja počas pôsobenia Ing. Mgr. Mariana Kotlebu vo funkcii predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. V tejto súvislosti žalovaný navrhol vypočuť poslancov, ktorí hlasovali za zákony navrhnuté stranou, taktiež poslancov strany.
  6. Žalovaný striktne odmieta tvrdenia generálneho prokurátora o tom, že cieľom strany je odstrániť demokratický systém. Taktiež odmieta tvrdenia o nerovnom prístupe a diskriminácii žalovanej k rómskej národnostnej menšine. ĽS Naše Slovensko v replike poukázala na to, že k otázke „cigánskeho etnika“ sa vyjadrovali aj iní politickí predstavitelia, no nebolo voči ním postupované obdobne ako v prípade ĽS Naše Slovensko.
  7. K tvrdeniam generálneho prokurátora ohľadom vytvorenia Domobrany uviedol žalovaný, že strana nikdy neplánovala vytvorenie Domobrany bez právneho rámca. Plánovala tak spraviť len na základe zmeny právnej úpravy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Domobrana v ponímaní strany má byť založená na systéme prevencie proti páchaniu trestných činov, ako doplnok polície, na ochranu obyvateľstva. Žalovaný poukázal i na diplomovú prácu predsedu strany s názvom Alternatívne spôsoby zabezpečovania verejných služieb bezpečnosti a ochrany na miestnej úrovni, na zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti či na inštitút dobrovoľného strážcu poriadku

§ 77dods.

1 a nasl. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V súvislosti s vytvorením Domobrany poukázal žalovaný aj na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

  1. Žalovaný k vlakovým hliadkam uviedol, že sú prejavom realizácie občianskej spoločnosti cez kolektívnu iniciatívu s cieľom maximalizovať efektivitu plnenia občianskych povinností a uplatňovania práv v právnom štáte. Vlakové hliadky sú občianskou iniciatívou s cieľom skupinového pôsobenia a zníženia rizika páchania trestnej činnosti v striktnom súlade s legislatívou. Hliadky majú možnosť bezprostredne zakročiť v rámci inštitútu krajnej núdze za účelom odvrátenia nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chráneného zákonom. Vlakové hliadky majú taktiež možnosť zakročiť v rámci inštitútu nutnej obrany.
  2. ĽS Naše Slovensko nikdy neposudzovala Cigánov ani iných príslušníkov etnickej skupiny, národnostnej menšiny alebo akýchkoľvek iných ľudí na kolektívnom princípe. Strana len poukazovala na páchanie trestných činov v rámci tejto etnickej skupiny jednotlivcami, ktorí sú zhodou okolností príslušníkmi tohto etnika. Z bilbordovej kampane vyplýva

žalovaného rovnaký prístup k cigánskemu etniku ako aj k väčšinovému obyvateľstvu Slovenskej republiky.

  1. Žalovaný poukázal na používanie neprípustných dôkazov zo strany generálneho prokurátora. Namietal, že dôkaz - noviny Naše Slovensko nemožno vykonať, pretože s predmetnou vecou nesúvisí, keďže sa nejedná o noviny vydávané ĽS Naše Slovensko. Taktiež namietal dôkazy týkajúce sa občianskeho združenia Ľudová stráž, ktoré tiež s vecou nesúvisia. Za procesne nepoužiteľný dôkaz označil žalovaný aj internetovú stránku www.naseslovensko.net <http://www.naseslovensko.net>, pretože sa nejedná o webovú stránku strany a nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou.
  2. Žalovaná striktne odmieta, že by činnosťou strany dochádzalo k porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky, respektíve iných právnych predpisov.
  3. V súvislosti s namietaným postojom strany k migrantom žalovaná uviedla, že generálna prokuratúra odopiera právo strany participovať na rozhodovaní o smerovaní zahraničnej politiky Slovenskej republiky, keď zo žiadneho právneho predpisu či medzinárodnej zmluvy nevyplýva nemennosť zahraničnej politiky SR. Žalovaná zároveň poukázala na žalobu, ktorú podala slovenská vláda kvôli kvótam na utečencov, ako aj na teroristické útoky spáchané imigrantmi v krajinách EÚ. Strana taktiež nikdy nespochybňovala právo na azyl. Žalovaná namietala, že generálny prokurátor nerozlišuje medzi pojmami utečenec a migrant.
  4. K námietke ohľadom postoja strany k NATO žalovaná uviedla, že generálna prokuratúra odopiera strane participovať na rozhodovaní o smerovaní zahraničnej a vojenskej politiky Slovenskej republiky. Zmluva, ktorú uzavrela Slovenská republika s NATO nie je zmluvou o ľudských právach. V prípade, že nedôjde k politickému rozhodnutiu, ĽS Naše Slovensko vykoná všetky legálne kroky smerujúce k vypovedaniu Severoatlantickej zmluvy. Žalovaná poukázala na útok na Juhoslovanskú zväzovú republiku s tým, že NATO útočilo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a súčasne bez toho, aby Juhoslovanská zväzová republika zaútočila na ktorýkoľvek členský štát NATO. Ďalším dôvodom, prečo strana označuje NATO ako zločineckú organizáciu, je útok na Irackú republiku. ĽS Naše Slovensko zastáva názor, že uzavretie tejto zmluvy porušuje suverenitu Slovenskej republiky.
  5. K namietaným snahám o odstránenie demokracie žalovaná uviedla, že ĽS Naše Slovensko zastáva princíp prehlbovania demokracie v rámci EÚ a zároveň poukazuje, že EÚ stráca demokratický charakter. Strana kritizuje stratu suverenity Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra

žalovanej ignoruje čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná poukázala aj na vyjadrenia politikov, ktorí kritizovali stratu suverenity Slovenskej republiky. ĽS Naše Slovensko zastáva názor, že súčasný politický systém v Slovenskej republike je skorumpovaný. Konštatácia pravdy zo strany ĽS Naše Slovensko nemôže byť dôvodom na jej rozpustenie. V tejto súvislosti poukázala žalovaná aj na rôzne protestné pochody a zhromaždenia proti korupcii na Slovensku. Strana opätovne zdôrazňuje, že chce, aby v praxi fungovala skutočná demokracia a za týmto účelom chcela sfunkčniť systém priamej demokracie - referendum.

  1. Žalovaná striktne odmieta akékoľvek inklinovanie strany k extrémistickým ideológiám odsudzujúcim či dehonestujúcim zdravotne postihnutých ľudí. Uvedené je v príkrom rozpore s praktickými skutkami strany v oblasti sociálnej politiky. ĽS Naše Slovensko práve naopak podporuje rodiny s postihnutými členmi.
  2. V súvislosti s namietanými snahami strany o nahradenie demokratického systému žalovaná uviedla, že strana nikdy nevyjadrila názor, že chce nahradiť demokratický systém v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra si protirečí, keď na jednej strane uvádzala, že ĽS Naše Slovensko chce zaviesť nedemokratický systém a na druhej strane uvádzala, že strana neposkytuje ucelený obraz systému, ktorým plánuje nahradiť existujúci demokratický systém.
  3. ĽS Naše Slovensko odmieta akékoľvek sympatizovanie strany a jej príklon k režimu totalitného vojnového Slovenského štátu. Strana nikdy neuvažovala nad systémom „jeden národ, jedna strana, jeden vodca“. V súvislosti s osobou Dr. Jozefa Tisa žalovaný uviedol, že hodnotenie historických osobností neprináleží štátnym orgánom a zároveň poukázal pozitívne vnímania tejto osobnosti viacerými významnými cirkevnými osobnosťami.
  4. Žalovaná zaujala postoj aj k namietanej symbolike používanej stranou. K hymnickej piesni Hej Slováci! uviedla, že sa jedná o hymnickú pieseň, všeobecne považovanú za druhú neoficiálnu hymnu Slovákov a za hymnu panslovanského hnutia. V súčasnosti je oficiálnou zvučkou Matice Slovenskej a taktiež hymnou Slovenskej národnej strany. K pozdravu Na stráž! poukázala, že jeho história sa viaže k telovýchovnej organizácii Sokol. V roku 1921 publikovali noviny Slovák výzvu Na stráž!, ktorá burcovala Slovákov proti obsadzovaniu miest v štátnych službách cudzími úradníkmi na úkor rovnako alebo lepšie kvalifikovaných Slovákov. Od roku 1934 začali Slovenskí katolícki skauti používať pozdrav Na stráž!. Pozdrav Na Stráž! bol chápaný ako výzva na stráženie národnej kultúry, jazyka, viery a kresťanských hodnôt. V dobovej príručke Katolícki skauti na Slovensku je vysvetľovaný odkazom Sv. Otca Pia XI. Až o mnoho rokov neskôr, po vzniku Slovenského štátu, bol pozdrav Na stráž! prevzatý ako všeobecný pozdrav, ktorý sa používal v písomnom, úradnom, ale aj osobnom styku. Z uvedených skutočností

žalovanej vyplýva, že vznik pozdravu Na stráž! nie je v žiadnom prípade spojený s Hlinkovou gardou, keďže tento pozdrav vznikol oveľa skôr, než samotná Hlinkova garda. K heslu Za Boha a národ! žalovaná v replike uviedla, že heslá odkazujúce na Boha a vlasť sa objavujú už v starších časoch Uhorska. Heslo Za Boha a národ! sa však stalo známe najmä ako celoživotné krédo Andreja Hlinku, ktorý toto heslo doslova spopularizoval medzi slovenským ľudom. Všeobecná úcta k Andrejovi Hlinkovi sa pretavila aj do zákona č. 561/2007 Z. z. (takzvaný lex Hlinka), v ktorom sa píše, že Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. K neonacistickej symbolike čísel žalovaná uviedla, že striktne odmieta tvrdenia žalobcu. Argumentácia generálneho prokurátora o symbolike čísel je absurdná a zavádzajúca. ĽS Naše Slovensko organizovala slávnostné podujatie dňa 14.03.2017, na ktorom rozdala charitatívne dary trom rodinám. Odovzdané sumy predstavujú bežnú kombináciu čísel bez akejkoľvek symboliky. Dary v podobných sumách boli rozdávané aj inými subjektami o čom pripája dôkazy - fotografie. 55. Žalovaná taktiež namietala, že počet poslancov v NR SR či volebný výsledok nemá s právnosťou či protiprávnosťou konania strany nič spoločné. Generálny prokurátor ani len nenaznačil, aké motívy by strana mohla mať na odstránenie súčasného systému. Argumentácia generálneho prokurátora o rastúcom vplyve strany len poukazuje na to, že jeho konanie je politicky motivované. O možnej politickej motivácii svedčí

žalovanej aj spôsob, akým bol generálny prokurátor zvolený do funkcie.

  1. ĽS Naše Slovensko v replike zdôraznila, že podstata demokratického systému, demokratického právneho štátu a demokratického uplatňovania moci spočíva v rešpektovaní politickej a názorovej plurality, ako aj v práve politickej opozície vyjadrovať sa slobodne, bez obmedzovania a zastrašovania. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky rovnako ako ani žiadna iná inštitúcia nemôže byť použitá na potláčanie či prípadnú elimináciu politicky nepohodlných oponentov.
  2. Tvrdenia Generálneho prokurátora SR o porušovaní medzinárodných zmlúv stranou sú

žalovaného ničím nepodložené. Poukaz na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie je

žalovanej zbytočný, pretože strana sa nikdy nedopustila rasovej diskriminácie a jej program, stanovy a činnosť k rasovej či akejkoľvek inej diskriminácii nesmerujú.

  1. ĽS Naše Slovensko je na základe uvedeného jednoznačne toho názoru, že žaloba má šikanózny charakter a jej podaním dochádza k zneužitiu práva. Priebeh konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky
  2. Procesné podmienky
  3. Najvyšší súd SR je vecne príslušný

§ 11písm.

e/ SSP v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. konať o žalobe Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany, postupom

§ 384a nasl.

SSP. 60.

§ 384

SSP generálny prokurátor sa môže žalobou domáhať rozpustenia politickej strany z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise. 61.

§ 385SSP účastníkmi konania sú generálny prokurátor a žalovaný.

62.

§ 386SSP žalovaným je politická strana, ktorej rozpustenie sa navrhuje.

  1. Najvyšší súd vrámci skúmania procesných podmienok zistil, že v danom prípade boli splnené procesné podmienky konania obsiahnuté v § 384 a nasl. SSP. Žalobu na rozpustenie politickej strany podal oprávnený subjekt. Žalovanou stranou je politická strana zapísaná v registri politických strán a politických hnutí, ktorý je vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky s dátumom registrácie dňa
  2. októbra 2000, pod číslom registrácie 203/2-2000/
  4. Najvyšší súd, ako súd vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe si v rámci prípravy pojednávania zadovážil registrový spis žalovanej politickej strany z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
  5. Najvyšší súd SR si ďalej pripojil administratívny spis Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, obsahujúci Výročné správy politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko za roky 2015, 2016 a
  7. Senát Najvyššieho súdu SR pri skúmaní procesných podmienok na svojom neverejnom zasadnutí dňa
  8. septembra 2018 a
  9. marca 2019 prerokoval aj návrh žalovanej na postup

§ 28

SSP; zaoberal sa námietkou žalovanej politickej strany, že v danej veci je žaloba šikanóznym návrhom. 67.

§ 28

SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. 68. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že na odmietnutie žaloby

§ 28

SSP neboli splnené zákonné podmienky, keďže žalovaný nepreukázal samotné zneužitie práva žalobcom ani zjavnú šikanóznosť návrhu. 4. Verejné pojednávanie 69.

§ 388SSP (v znení účinnom od 1.

januára 2019) správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich mesiacov odo dňa podania žaloby. 70.

§ 493a

SSP na konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany začaté a právoplatne neukončené do

  1. decembra 2018 sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od
  2. januára 2019; lehota

§ 388začína v týchto konaniach plynúť od 1.

januára

  2. Najvyšší súd v rámci prípravy pojednávania doručil účastníkom všetky písomné podania vrátane písomných príloh ako aj obrazovo-zvukových nosičov. Pojednávanie bolo predsedníčkou senátu nariadené dňa
  3. marca 2019 na termín
  4. apríla
  5. Lehota na prípravu pojednávania

§ 108ods.

2 SSP v spojení s § 73 ods. 2 SSP bola u žalobcu i žalovanej strany zachovaná. Súd doručil predvolanie na pojednávanie strane žalobcu, žalovanej a dvom právnym zástupcom žalovanej strany; na doručovanie písomností žalovanej strane si súd vybral právneho zástupcu žalovanej Mgr. Petra Kupku, ktorý v priebehu konania na súde podával písomné vyjadrenia súdu za žalovanú stranu a viackrát nazeral do súdneho spisu. Žalovaná strana v plných mociach výslovne neuviedla, ktorého z troch právnych zástupcov určuje na doručovanie písomností, preto súd postupoval v súlade so zákonom tak, ako uviedol vyššie. 72. Pokiaľ sa týka tretieho právneho zástupcu žalovanej strany Mgr. Radovana Hrádeka, najvyšší súd predvolal na pojednávanie súdu nad rámec svojich zákonom stanovených povinností (§ 73 ods. 2 SSP) aj menovaného advokáta. Menovaný si zásielku v odbernej lehote na pošte neprevzal; súd ho o termíne pojednávania zároveň informoval aj telefonicky a e-mailom

§ 76

SSP, pričom advokát telefonicky potvrdil svoju účasť na pojednávaní ako aj skutočnosť, že má vedomosť o nariadenom pojednávaní. Na pojednávaní súdu menovaný advokát ani žalovaná strana nevzniesli pred otvorením pojednávania žiadnu procesnú námietku smerom k súdu.

  1. Vykonané dôkazy 5.1 Vyjadrenie Generálneho prokurátora SR
  2. Na verejnom pojednávaní Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo dňa
  3. apríla 2019 poverený zástupca žalobcu predniesol žalobu ako aj žalobnú argumentáciu uvedenú v žalobe a v duplike v plnom rozsahu a navrhol súdu, aby vyhovel žalobe a žalovanú politickú stranu rozpustil.
  4. Ku skutočnosti zistenej Najvyšším súdom SR z registra trestných konaní vedených na tunajšom súde, že trestné konania, na ktoré odkázal žalobca v žalobe nie sú ku dňu pojednávania najvyššieho súdu právoplatne skončené, nepredložil žiadne ďalšie procesné návrhy. 5.2 Vyjadrenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko
  5. Žalovanú politickú stranu na súdnom pojednávaní zastupovali traja advokáti, ktorí vo svojich obsiahlych prednesoch zotrvali na replike žalovanej a zhrnuli aj obsah ďalších písomných vyjadrení doručených Najvyššiemu súdu SR vrátane tam navrhovaných dôkazov. Záverom žiadali, aby súd žalobu zamietol.
  6. K prednesom advokátov sa pripojil aj štatutárny zástupca a predseda žalovanej politickej strany Ing. Mgr. Marian Kotleba, ktorého súd na pojednávaní vypočul ako štatutárneho zástupcu žalovanej. Menovaný vo svojej výpovedi okrem iného uviedol: „Ja sám som bol veľmi zvedavý, či Generálny prokurátor SR (ďalej aj „GP“) jasne a paragrafovo úplne zreteľne a neodškriepiteľne zdôvodní prečo je potrebné použiť z ich strany takýto obrovský a najsilnejší prostriedok, a síce rozpustenie politickej parlamentnej strany. Žiaľ nedopočul som sa ani slovo o tom, prečo je tá naša strana tak veľmi nebezpečná pre súčasný demokratický systém SR, v čom skutočne neodškriepiteľne a rukolapne v súčasnej dobe, ale aj v minulosti. V čom sme ohrozením pre ústavu a pre ústavnosť ako takú. Preto ja napriek tomu, že viem, že my nemáme tú potrebu sa obhajovať, pretože dôkazné bremeno nesie GP, ktorý musí pred Najvyšším súdom SR jasne preukázať odôvodnenosť svojej žaloby, napriek tomu mi dovoľte, aby som sa vyjadril aspoň k tým pár bodom, ktoré tu boli explicitne z ich strany vyjadrené. Generálny prokurátor SR začal tým, že, my, ako strana a jej predstavitelia generalizujeme vo vzťahu k cigánskej menšine, k ľudom

etnika,

pôvodu,

ich farby kože alebo neviem čoho všetkého, ja chcem toto radikálne a razantne odmietnuť a zároveň povedať, že ide iba o ničím nepodložené tvrdenie, ktorého účelom je úplne jasne poškodiť moje meno a poškodiť meno našej strany v očiach senátu Najvyššieho súdu SR, pretože v celom spise nie je ani, v tej 22-stranovej žalobe, nie je ani len jeden dôkaz o tom, kde by jasne prokurátor preukazoval, že hodnotíme všetkých, napr. Cigánov alebo iných ľudí, iných národností

toho, k akému pôvodu patria, a nie výlučne

toho ako sa jednotliví ľudia správajú. My sme nikdy nehodnotili akýchkoľvek ľudí na základe príslušnosti k ich pôvodu, alebo nejakému ich stavu, alebo k nejakej ich možno majetkovej vrstve. Vždy zásadne a výlučne vždy len na základe toho, ako sa jednotliví ľudia správali. Ak dodržiavajú zákony a iné podzákonné normy SR, nemáme s tými ľuďmi absolútne žiadny problém, bez ohľadu na to, akého sú pôvodu, alebo či sú chudobní, bohatí. Ale ak títo ľudia páchajú priestupky, páchajú trestné činy, nebodaj sú to násilné trestné činy, ktoré ohrozujú a ničia zdravie, majetok, ale hlavne životy slušných ľudí, tak potom áno, potom je aj úlohou našej politickej strany, ktorá dostala mandát od voličov, aby ich zastupovala v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme tieto problémy jasne pomenovali, aby sme na nich ukázali prstom, aj keď sa to možno niektorým kritikom nebude páčiť, ale napriek tomu nevidím dôvod na to, aby bol použitý tento silný mechanizmus rozpustenia strany za účelom ochrany demokracie preto, že sa niekomu, v tomto prípade Generálnemu prokurátorovi SR, možno nepáči náš výrazový jazyk. Ďalej tu bolo spomenuté vo veľmi hanlivom spojení v takom zosmiešňujúcom až očierňujúcom voči mne a našej strane, že používam aj výrazy čierne stavby. Ja som si myslel, že keď to počujem ako dôvod na rozpustenie našej strany, že mne sa naozaj sníva. Veď čierne osady, čierne stavby sú dôvodom mnohých legislatívnych zmien aj v tomto volebnom období, kde vláda alebo teda vládni poslanci sa snažili legislatívnou iniciatívou zlepšiť toto vágne nejaké legislatívne prostredie, ktoré sa týka úpravy a nakladania s čiernymi stavbami a vidíme, že sa to dodnes na Slovensku nepodarilo. Ďalší bod je Domobrana. Ja si dovolím upozorniť alebo poukázať, že vlastne oni si sami protirečia a protirečia si v jednej základnej, ale o to dôležitejšej otázke, a síce, nielenže Domobranu po teoretickej rovine som rozpracoval vo svojej diplomovej práci, ktorú som pred skúšobnou komisiou Univerzity Mateja Bela, Fakulty ekonomiky obhájil na „A“ s hrdosťou, lebo tá práca bola naozaj tvrdo odpracovaná, a o mojej práci na rozdiel od rigoróznych prác mnohých politikov nikto nikdy nepochyboval, ale my sme dokonca úplne jasne ukázali v našom návrhu zákona o Domobrane, ktorý sme predložili do Národnej rady 22. septembra 2017 aj súdu. V tomto návrhu zákona sa napr. v § 2 hovorí, že Domobrana je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní verejného poriadku a ochrane životného prostredia na území samosprávneho kraja a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení samosprávneho kraja, z uznesení zastupiteľstva samosprávneho kraja a z rozhodnutí predsedu samosprávneho kraja. A teraz čo je dôležité a čo maximálne podčiarkuje demokratický charakter toho ako my si predstavujeme zriadenie Domobrany na ochranu ľudí, ich majetku, životov a zdravia je to, že v odseku 2 § 2 sa hovorí, že Domobranu zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj všeobecne záväzným nariadením

osobitného predpisu ako organizačnú zložku úradu samosprávneho kraja. V § 4 Organizácia Domobrany sa hovorí, že organizáciu, rozpočet a materiálno-technické zabezpečenie Domobrany určuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja s prihliadnutím na rozsah úloh Domobrany. Ďalší argument, hliadky vo vlakoch, fungujú na princípe, že ľudia dobrovoľníci, ktorým to nie je ľahostajné, cestujú vo vlakoch ako normálni cestujúci, majú zaplatené cestovné traťové lístky, vozia sa vo svojom voľnom čase tými vlakmi a v prípade, že postrehnú, zaznamenajú akúkoľvek nejakú problémovú situáciu, konflikt alebo čokoľvek, čo by mohlo do narušenia zákona alebo do ohrozenia života, zdravia, majetku ľudí vyústiť, okamžite volajú štátnu políciu. To je už len bonusom, že tí ľudia sú v prípade naozaj neodkladnosti nejakého zásahu ochotní a schopní zasiahnuť v medziach zákona, nutná obrana, krajná núdza. Naše hliadky bez ohľadu, či sú na ulici, vo vlaku alebo kdekoľvek, chránia vždy všetkých slušných ľudí. Vo vlaku chránia všetkých cestujúcich. Naozaj netriedia tých ľudí

toho, že či ide o bielu maminku s dieťaťom alebo cigánsku maminku s dieťaťom. Chcem podotknúť, aký je rozdiel medzi imigrantom a utečencom. Medzinárodné právo to úplne jasne definuje, kto je imigrant a kto je utečenec. My v našich programových cieľoch, programe, hodnotách, čokoľvek čo tu spomínate, ani raz nehovoríme o tom, že máme problém s prijímaním utečencov, ktorí majú právo na azylové konanie v zmysle medzinárodného práva. My hovoríme o tom, že imigranti, ktorí sa za imigrantov označujú práve z ekonomických dôvodov, tu nemajú čo robiť, o tom, že kým Slovensko sa nebude vedieť postarať o všetkých svojich obyvateľov, kým tu budú bezdomovci, kým mladé rodiny budú utekať do zahraničia, aby mali z čoho si zarobiť na byt a budú sa báť mať deti, lebo nemajú tu na to ekonomické zdroje, tak štát sa musí v prvom rade starať o nich a až potom o nejakých cudzincov. Samozrejme, keď niekto príde ako utečenec, že uteká pred vojnou, pred tým, že by zomrel od hladu alebo sa niečo také stalo, a vstúpi u nás do azylového konania, tak SR mu azylové konanie musí poskytnúť, ale ani to neznamená, že tých ľudí tu máme ubytovať, pretože musí byť naozaj veľmi naivný človek, ktorý by sedel v tejto súdnej sieni, ktorý by si myslel, že 5, 10, 100 miliónov utečencov môžeme evakuovať na naše územie a že 5-milónové Slovensko vyrieši problém možno s pol miliardou týchto možno mnohých imigrantov aj niektorých utečencov, ktorí sa sem proste valia. Generálny prokurátor SR vytýka, že označovanie Severoatlantickej aliancie, so skratkou NATO, za zločineckú organizáciu je dôvod na rozpustenie našej strany. Chápem, že nie každému sa to musí páčiť, že my hovoríme, že NATO je zločinecká organizácia, ale veď predsa o tom je demokracia, vy nemusíte súhlasiť s našimi výrazovými prostriedkami, ale pokiaľ tie prostriedky neporušujú zákon, tak nie je dôvod na rozpustenie strany. .Nevidím nikde v zákone napísané, že keď niekto nazve Severoatlantickú alianciu zločineckou organizáciou, že je to porušenie akéhokoľvek zákona. Ďalší argument, ktorí zástupcovia použili je tá symbolika, tie číselká, ktoré pre mňa osobne nič neznamenajú, K tej samotnej sociálnej pomoci, keď tu bolo povedané, že my rozdávame ľuďom šeky, sumy v nejakých podozrivých číslach atď., tak ku dnešnému dňu sme v rámci programu sociálnej pomoci našej strany odovzdali pomoc 90 rodinám, pričom niektorým aj opakovane, čiže v skutočnosti je tu akože viac tých aktov tej pomoci. Ďalej sme boli obvinení z toho, že naším cieľom je vytvoriť vládu jednej strany, že vlastne my chceme spraviť úplnú totalitu, kde bude iba naša strana a nikto iný nebude mať šancu nejakým spôsobom sa podieľať na moci. My dnes máme na Slovensku systém parlamentnej demokracie, kde Ústava SR jasne hovorí, že občania vykonávajú svoju moc priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. A ja sa sám seba teraz musím pýtať, prečo by sme mali tento systém meniť a chcieť ho nejako odstrániť a zmeniť za nejaký iný, keď súčasný systém parlamentnej demokracie nám umožnil dostať sa do národnej rady, kde môžeme prezentovať svoje názory, môžeme predkladať svoje návrhy zákonov, skutočne realizovať svoju legislatívnu iniciatívu a prostredníctvom nej ukázať ľuďom ako si predstavujeme fungovanie štátu a čo by sme pre ľudí chceli spraviť v prípade, ak by sme získali možnosť podieľať sa na vláde.“ 5.3 Ďalšie dokazovanie 77. Dokazovanie má v správnom súdnictve iný charakter ako dokazovanie v konaní civilnom či trestnom. Správny súd aj

SSP dokazovanie vykonáva len výnimočne a nie je súdom skutkovým. V osobitných konaniach

štvrtej časti SSP správny súd vykoná dôkazy potrebné na takéto rozhodnutie. Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 121 ods. 1 SSP). V konaní o žalobe Generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany

§ 384a nasl.

SSP ide o kontradiktórny spor. V správnom súdnictve sa povinnosť tvrdenia prejavuje aj ako argumentačná povinnosť, keď účastník dáva do pozornosti svoje právne argumenty, ktoré opiera o judikatúru, prípadne o logický, systematický, teleologický výklad, alebo ústavne konformný a eurokonformný výklad, ktoré potom konfrontuje s dikciou právnej normy. Povinnosťou spojenou s aktívnou legitimáciou je, aby konkrétne poznatky z činnosti politickej strany nezlučiteľné so zákonom o politických stranách a politických hnutiach boli dostatočne vierohodné a presvedčivé s návrhom konkrétnych dôkazov. 78. Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Dôkazy správny súd hodnotí

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 124 ods. 1 SSP; § 129 SSP).

  1. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 715/2016-45 zo dňa
  2. novembra 2016 vyplýva, že čl. 6 Dohovoru zaručuje síce právo na spravodlivý proces, neupravuje však prípustnosť dôkazov alebo ich hodnotenie. Súčasťou práva

čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je povinnosť súdu vykonať dôkazy označené účastníkmi konania. Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje správnemu súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré

jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z princípu nezávislosti súdov

čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.

  1. Správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania (§ 131 SSP).
  2. Najvyšší súd SR ďalej vykonal dokazovanie listinami, oboznámil obsah spisu, žaloby, repliky, dupliky a ďalších podaní účastníkov, vrátane príloh.
  3. Súd na pojednávaní oboznámil obsah programu žalovanej politickej strany „10 bodov za naše Slovensko!“, ktorý obsahuje nasledovné: Bod č. 1: Zastavíme ďalšie rozkrádanie štátu. Cestu k prosperite vidíme v rozumnom hospodárení a nie v neustálom zvyšovaní daní. Prehodnotíme štátne výdavky s cieľom prijať vyrovnaný štátny rozpočet. Znížime počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) zo súčasných 150 na
  4. Občanom umožníme odvolať z funkcie poslanca NR SR, zrušíme financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, platy politikov stanovíme v závislosti od minimálnej mzdy, zavedieme rovnú daň 15%. Bod č. 2: Spravíme poriadok s parazitmi v osadách, ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom, založíme Domobranu, ktorá ochráni slušných ľudí všade tam, kde zlyhala polícia. Rozšírime právo pri ochrane života a majetku použiť zbraň. Tresty a väzenie sprísnime tak, aby si každý politik aj parazit rozmyslel, či bude radšej poctivo pracovať alebo kradnúť a lúpiť. Zavedieme policajné cvičenia v čiernych osadách, zlikvidujeme čierne stavby, paláce zbohatlíkov aj nelegálne osady. Bod č. 3: Zavedieme spravodlivý sociálny systém, sociálnu politiku postavíme na princípe zásluhovosti. Prácu ponúkneme všetkým. Nezamestnaných zapojíme do výstavby bytov a ciest, do opráv škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok. Tým, ktorí odmietnu pracovať, nedáme zadarmo vôbec nič. Žiadne domy, dávky ani príspevky. Dôchodkový vek určíme na 60 rokov. Slušným rodinám dáme možnosť získať nájomný byt. Zavedieme bezúročné mladomanželské pôžičky. Zvýšime materskú dávku na 100% platu matky. Poberanie materskej dávky predĺžime až na tri roky. Bod č. 4: Nedovolíme imigrantom obsadiť Slovensko. Slovensko nie je Afrika. Obnovíme ochranu štátnych hraníc. Na ochranu hraníc nasadíme armádu. Neprijmeme ani jedného imigranta. Všetkých imigrantov, ktorých k nám natlačila EÚ alebo doviezla vláda vyhostíme. Bod č. 5: Zdravie postavíme nad biznis. Nedovolíme odsúvanie pacientov na vedľajšiu koľaj. Obnovíme bezplatnú zdravotnú starostlivosť v zmysle Ústavy SR. Založíme jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Zrušíme sankcie za odmietnutie očkovania. Obnovíme jednu štátnu záchrannú službu. Každá sanitka bude vždy s lekárom. Bod č. 6: Obnovíme sebestačnosť Slovenska. Slovenskej republike navrátime potravinovú aj energetickú nezávislosť. Strategické podniky vrátime do rúk štátu. Odstránime zvýhodňovanie zahraničných podnikateľov nad slovenskými. Obnovíme poľnohospodárstvo. Zabránime cudzincom skupovať slovenskú pôdu. Nebudeme akceptovať dohodu TTIP. Odstránime byrokraciu v podnikaní. Bod č. 7: Budeme podporovať tradičné hodnoty. Za manželstvo budeme vždy pokladať len zväzok muža a ženy. Výchovu a vzdelávanie mládeže postavíme na tradičných, národných a kresťanských hodnotách. Deti ochránime pred nemravnosťou v médiách. Zakážeme prevádzkovanie výherných automatov. Nedovolíme registrované partnerstvá a adopcie detí úchylmi. Prešetríme činnosť zahraničných mimovládnych organizácií. Bod č. 8: Vybudujeme skutočnú slovenskú armádu. Presadíme vystúpenie Slovenska zo zločineckého paktu NATO. Slovenských vojakov stiahneme z okupačných zahraničných misií. Obnovíme myšlienku bloku vojenskej neutrality Švajčiarsko - Rakúsko - Slovensko. Obnovíme zbrojársku výrobu. Vybudujeme protivzdušnú obranu. Na princípe dobrovoľnosti obnovíme základnú vojenskú službu. Bod č. 9: Slovensko postavíme nad diktát Bruselu! Obnovíme slovenskú korunu. Spustíme referendum o vystúpení z Európskej únie. Slovenské právo nadradíme nad príkazy Európskej únie! Jednostrannú orientáciu na Západ nahradíme vyváženou spoluprácou so všetkými krajinami sveta. Bod č. 10: Ochránime naše životné prostredie. Slovenskú prírodu ubránime pred ťažobnými spoločnosťami. Zvýhodníme používanie alternatívnych palív. Masovou výsadbou obnovíme lesy. Sprísnime tresty za devastáciu životného prostredia.
  5. Žalobca spolu s podaním žaloby a s predložením dupliky doručil súdu aj uznesenie zo dňa
  6. júla 2017, ČVS: PPZ-269/NKA-PT-ST-2017 o vznesení obvinenia

§ 206ods.

1 Trestného poriadku proti L., A. žalovanej a to za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd

§ 422ods.

1 Trestného zákona. Uvedené trestné konanie je aktuálne na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6Tost/30/2018 a nie je právoplatne skončené.

  1. Ako príloha č. 13 k žalobe bolo predložené správnemu súdu uznesenie zo dňa
  2. apríla 2017, ČVS: PPZ-36/NKA-PZ-ST-2017, ktorým bolo

§ 206ods.

1 Trestného poriadku vznesené obvinenie parlamentnému poslancovi žalovanej O. za prečin podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu

§ 424aods.

1 písm. a/, písm. b/ T

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.