1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. W. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. januára 2019, sp. zn. 3Ntc/14/2018 (ďalej len ako „krajský súd" alebo „prvostupňový súd"),
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s použitím § 415 ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného R. W. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt zo
krajského súdu nedáva dostatočnú záruku, že sa na slobode nedopustí ďalšej protispoločenskej činnosti, a to pre nekritický postoj k svojej trestnej činnosti, resocializačnú prognózu, ekonomické problémy a trestnú minulosť. Voči uzneseniu krajského súdu podal odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí konanom dňa
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle citovaného ustanovenia, ako aj vyššie uvedených skutočností, preto možno konštatovať, že o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol príslušný Krajský súd v Bratislave (k tomu bližšie viď R 12/2016). Postupu krajského súdu možno vytknúť len toľko, že o predmetnom návrhu odsúdeného nerozhodol v lehote 60 dní od doručenia návrhu, ako to predpokladá § 415 ods. 4 Tr. por., ale až na 77 deň (neberúc do úvahy samotný deň doručenia návrhu
3 Tr. por., a teda 23. október 2018). V tejto súvislosti však najvyšší súd konštatuje, že toto procesné pochybenie nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v danom prípade ide len o poriadkovú lehotu, vyjadrujúcu verejný záujem na urýchlenom rozhodovaní v týchto veciach. Uvedenú lehotu rozhodne nemožno vykladať natoľko extenzívne, že pri jej nedodržaní súdom by malo automaticky dôjsť k podmienečnému prepusteniu odsúdeného.
1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Najvyšší súd k tomu úvodom pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je jedným z inštitútov, ktoré umožňujú zmiernenie uloženého trestu odňatia slobody, a to skrátením priamych účinkov jeho výkonu na odsúdeného. Ide o významný výchovný prostriedok trestného práva, avšak jeho podstata netkvie v tom, aby páchateľ bol za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu, automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby. Podmienečné prepustenie bude odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. februára 2008, sp. zn. IV. ÚS 53/08, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 87/2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. upravuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Inak povedané, ak chýba čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže pristúpiť k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ako bolo citované vyššie, súd pri tomto rozhodovaní prihliadne aj na ústav, do ktorého je odsúdený zaradený z hľadiska vonkajšej diferenciácie trestu
zák. Pokiaľ ide o samotné sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu, najvyšší súd po preskúmaní spisu zistil, že krajský súd v ňom venoval pozornosť všetkým dôležitým okolnostiam, pričom rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Okolnosť splnenia formálnej podmienky (spočívajúcej vo vykonaní potrebnej časti uloženého trestu
1 písm. b/ Tr. zák.) sa v posudzovanom prípade stáva bezpredmetnou s ohľadom na absenciu preukázania oboch materiálnych podmietok. Nesplnenie prvej materiálnej podmienky, a síce preukázanie polepšenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, plnením svojich povinností a správaním, jednoznačne vyplýva z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.