2 písm.
2 písm. c) citovaného zákona na pozemnú aplikáciu chemických látok v územiach s 3. stupňom ochrany v Národnom parku Nízke Tatry pre jednotky priestorového rozdelenia lesa uvedených v prílohách rozhodnutia (ďalej len „ţiadosť o povolenie výnimky“). Minister zrušil prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby ho preskúmal po vecnej stránke, pretoţe dospel k záveru, ţe v konaní o ţiadosti ţiadateľa L., š. p. rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo vydané nadbytočne, pretoţe v tej istej veci uţ bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím
4 zákona o ochrane prírody. Fikcia vydania takéhoto rozhodnutia nastala dňa 01.05.2008, nakoľko ministerstvo do tohto dátumu ako predpokladaného dňa začatia pozemnej aplikácie chemických látok nerozhodlo.
ministra ţiadosť ţiadateľa L., š. p. zo dňa 25.03.2008 spĺňala náleţitosti uvedené v § 82 ods. 1 citovaného zákona; bolo z jej obsahu zrejmé, kto ju podal – ţiadateľ, akej činnosti sa týka – pozemnej aplikácie chemických látok a čo sa navrhuje – povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu
2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny na pozemnú aplikáciu chemických látok s plánovaným termínom začatia činnosti na 01.05.2008. Krajský súd posúdil postup prvostupňového správneho orgánu ako správny a v súlade so zákonom, keď vyzval ţiadateľa o povolenie výnimky na doplnenie ţiadosti a konanie prerušil, a to minimálne z dôvodu, ţe v podanej ţiadosti absentovalo označenie jednotlivých druhov chránených ţivočíchov, voči ktorým sa ţiadalo povolenie výnimky z ich ochrany, ţiadosť neobsahovala konkretizáciu chemických látok navrhovaných na pouţitie, neboli 3 4Sţp/2/2010 uvedené územia lesa dotknuté navrhovanou výnimkou s označením ich parciel a taktieţ ţiadosť neobsahovala dobu trvania povolenej výnimky.
súdu bez údajov, ktoré prvostupňový správny orgán ţiadal doplniť, nebola ţiadosť spôsobilá na posúdenie a rozhodnutie o nej a preto jej podanie dňa 28.03.2008 nemohlo mať za následok začatie plynutia zákonných lehôt stanovených na rozhodnutie.
názoru krajského súdu, tým ţe ţiadateľ svoju ţiadosť doplnil aţ podaním doručeným ţalovanému dňa 10.04.2008, nebola splnená podmienka podania úplnej ţiadosti
1 zákona o ochrane prírody najmenej 30 dní pred termínom plánovanej činnosti. Preto ani nemohla nastať fikcia vydania rozhodnutia, ktorým bolo ţiadosti vyhovené dňom 01.05.2008, t. j. dňom začatia plánovanej činnosti. Krajský súd dôvodil, ţe minister zhodnotil procesné podmienky nesprávne, keď v druhostupňovom konaní posúdil ţiadosť ako úplnú a právne bezchybnú a zrušil prvostupňové rozhodnutie ţalovaného ako nadbytočné z dôvodu, ţe ţiadosti bolo vyhovené dňa 01.05.2008 tzv. fiktívnym rozhodnutím
4 zákona o ochrane prírody. Proti rozsudku krajského súdu ţalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. f) OSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ţalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.
názoru ţalovaného ţiadosť ţiadateľa L., š.p. bola podaná v dostatočnom časovom predstihu a obsahovala všetky zákonom vyţadované náleţitosti potrebné na rozhodnutie. V zmysle § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody bolo zo ţiadosti zrejmé, kto ju podal, akej činnosti sa týka, t. j. pozemnej aplikácie chemických látok a taktieţ obsahovala petit – čo sa navrhuje, t. j. povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu
2 písm. c) zákona o ochrane prírody.
ţalovaného správny orgán nemôţe prekročiť zásadu vyjadrenú v čl. 2 Ústavy SR a konať nad rámec zákona, t. j. nad rámec § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktorého úprava je
ţalovaného veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, ak ţiadosť obsahuje vyššie uvedené 3 základné náleţitosti. Právna domnienka vydania rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody je viazaná na deň plánovanej činnosti. Keďţe ministerstvo v termíne do predpokladaného 4 4Sţp/2/2010 agrotechnického termínu začatia prác, do 01.05.2008, nevydalo rozhodnutie vo veci,
ţalovaného nastala 01.05.2008
3 a 4 zákona o ochrane prírody právna domnienka, ţe ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi v plnom rozsahu vyhovelo.
ţalovaného toto fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008, nakoľko ţalobca lehotu na podanie opravného prostriedku nevyuţil a rozklad nepodal. Za daných okolností ţalovaný posudzuje rozhodnutie vydané v prvom stupni pod č. 6242/2008-2.1 zo dňa 09.06.2008 za nadbytočné a vydané v rozpore so zákonom, nakoľko išlo o druhé rozhodnutie v tej istej veci.
ţalovaného vydaním rozkladom napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), a preto ho nebolo potrebné skúmať po vecnej stránke pred jeho zrušením v rámci konania o rozklade. Ţalobca ţiadal odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Zotrváva na svojom stanovisku, ţe ţiadateľom podaná ţiadosť zo dňa 25.03.2008 nespĺňala zákonom predpísané náleţitosti. Na konanie
zákona o ochrane prírody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a teda správny orgán mal pri rozhodovaní o ţiadosti o povolenie výnimiek aplikovať zásadu vyplývajúcu z § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto mal pri rozhodovaní
1 Správneho poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Je nepochybné, ţe ţiadosť doručená prvostupňovému orgánu dňa 28.03.2008 neobsahovala špecifikáciu chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka z ustanovenia § 35 ods. 1 písm.
2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
čl. 44 ods. 1 aţ 5 Ústavy SR kaţdý má právo na priaznivé ţivotné prostredie. Kaţdý je povinný chrániť a zveľaďovať ţivotné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať ţivotné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o ţivotné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne ţijúcich ţivočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach
odsekov 1 aţ 4 ustanoví zákon.
čl. 45 Ústavy SR kaţdý má právo na včasné a úplné informácie o stave ţivotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 6 4Sţp/2/2010
1 zákona o ochrane prírody tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.
2 písm. c) zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a siláţnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.
1 písm. a) zákona o ochrane prírody chráneného ţivočícha je zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí.
4 písm.
odseku 2 obsahuje
1 zákona o ochrane prírody na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 7 4Sţp/2/2010
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 Správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
1 zákona o ochrane prírody o ţiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Kaţdá ţiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.
12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom
tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti
tohto zákona, môţe konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností
osobitného zákona ( v poznámke pod čiarou je uvedený § 28 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z., t. j.), orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola ţiadosť podaná
1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.
4 zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody rozhodnutie
odseku 3 nevydá, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým ţiadosti vyhovel.
1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
2 veta prvá zákona o ochrane prírody fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe ţiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie
tohto zákona. 8 4Sţp/2/2010 Najvyšší súd SR v medziach odvolacích dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu a zistil, ţe krajský súd v medziach ţaloby správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a zákonnosť procesného postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe po podaní ţiadosti o udelenie výnimky ministerstvo ako prvostupňový správny orgán nebolo nečinné, o čom bol prostredníctvom úkonov správneho orgánu uzrozumený ţiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou adresovanou ţiadateľovi na odstránenie vád ţiadosti doplnením podstatných náleţitostí jej petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody SR so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺţení lehoty na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŢP SR do 30.06.2008 z dôvodu zloţitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy ţiadosti. Uvedený postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, ktorému predchádzalo riadne a účelne vykonané dokazovanie. Účastníci konania a verejnosť poţíva ústavné právo na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti ţivotného prostredia ( články č. 44 a č. 45 Ústavy SR ) a preto s prihliadnutím na účel zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné, aby tak závaţné rozhodnutie, ako je povolenie výnimky z ochrany ţivočíšnych druhov a povolenie chemického zásahu na územia lesov, hoci i v záujme a za účelom plnenia povinností pri ich ochrane, obsahovalo obligatórne náleţitosti vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určito vyjadrovalo povolený zásah do predmetu chráneného zákonom. Z uvedeného dôvodu moţno povaţovať postup prvostupňového správneho orgánu pri odstraňovaní vád ţiadosti zabezpečením doplnenia konkretizácie a rozsahu jej petitu ako i zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie za zákonný. Právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a preto vychádza z princípu, ţe ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný, má sa za to, ţe účastníkovi 9 4Sţp/2/2010 konania sa vyhovelo. V prípade ustanovenia § 85 od. 4 zákona o ochrane prírody prezumpcia vydania pozitívneho rozhodnutia na udelenie výnimky z ochrany prírody a určitých druhov ţivočíchov, a to výhradne v súvislosti s plnením povinností pri ochrane lesa, plní aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej škody, ak by správny orgán o ţiadosti na udelenie výnimky bol nečinný. Vyuţitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia
4 zákona o ochrane prírody môţe taktieţ slúţiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania za predpokladu, ţe podaná ţiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky potrebné dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak pouţitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné pouţitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s moţnosťou vyuţitia inštitútu predĺţenia lehoty na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiaţneho hodnotenia dôkazov, nemoţno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania. Nemoţno súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe úprava ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody je veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, keď ţiadosť ţiadateľa L., š.p. podaná dňa 28.03.2008 obsahovala všetky tri zákonom poţadované náleţitosti, t. j. kto ju podal, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Na konanie
zákona o ochrane prírody sa vzťahuje Správny poriadok,
ktorého je povinnosťou správneho orgánu vyzvať účastníka konania na odstránenie vád podania, prípadne jeho doplnenie, s poučením o následkoch nevyhovenia výzve. Ministerstvo vyzvalo ţiadateľa na doplnenie obsahu ţiadosti v časti petitu tak, aby mohol byť spôsobilý na jeho prevzatie do enunciátu rozhodnutia vo veci samej, t. j. aby bol výrok rozhodnutia formulovaný presne, určito a aby vyjadroval úplné vyriešenie veci, ktorá bola predmetom 10 4Sţp/2/2010 rozhodovania. Predmetom konania, vymedzeným ţiadosťou ţiadateľa L., š.p., bolo zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa
1 písm.
1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ţalobcovi patrí
1 OSP náhrada trov konania pozostávajúca z uplatnených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 151,65 Eur, spočívajúcich z 1 úkonu právnej sluţby – vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 12.11.2010 v sume 120,23 Eur (1/6 výpočtového základu
4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení) + reţijný paušál v sume 7,21 Eur, čo spolu s 19 % DPH (
3 vyhlášky) činí 151,65 Eur.
1 OSP je ţalovaný povinný sumu náhrady trov konania zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobcu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.