Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžik/3/2018 Identifikačné číslo spisu: 1013201238 Dátum vydania rozhodnutia: 30. apríla 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečenie nezávislosti súdnictva resp. ochrana pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov (medzinárodných súdnych orgánov). Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je preto možné len vo vzťahu k informáciám, týkajúcim sa prebiehajúceho konania pred súdom (v tomto prípade medzinárodným súdnym orgánom). V prípade právoplatne skončeného konania totiž absentuje účel obmedzenia resp.

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je ochrana pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov (medzinárodných súdnych orgánov) v priebehu konania. 51. Je potrebné dodať, že i keď pre súd, konajúci v správnom súdnictve, je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), kasačný súd v zmysle zachovania ústavnej požiadavky minimalizácie zásahov do základného práva na informácie a s poukazom na vyššie uvedený účel obmedzenia resp.

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že v čase jeho rozhodovania dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovanej informácie už neexistoval. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 4 Ads 35/2011-75 z

1. septembra 2011, podľa ktorého „Podle § 75 odst. 1 s. ř. s. vychází soud při přezkoumání rozhodnutí ze skutkového a právního stavu, který tu byl v době rozhodování správního orgánu. Aplikace této zásady však může být i přes uvedené znění zákona omezena, neboť praxe v některých případech umožňuje přihlédnout ke změně právního či skutkového stavu, která nastala až po vydání rozhodnutí správního orgánu. Judikatura Ústavního soudu totiž dovodila možnost přihlížet ke skutkovým či právním novotám ve výjimečných případech, kdyby s přihlédnutím ke konkrétním okolnostem případu nebylo možné důslednou aplikaci § 75 odst. 1 s. ř. s. z ústavně právního hlediska akceptovat“.
2. Na základe uvedeného, keď odpadol dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovanej informácie, kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31562/2013-23-II z
3. apríla 2013, ako aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, právny odbor č. 223/2013-34-I z
4. marca 2013 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
5. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
6. K návrhu žalobcu na prerušenie konania kasačný súd uvádza, že súd musí v zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ SSP konanie prerušiť, ak dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Súčasne by malo ísť o úpravu jednoznačnú v takom rozsahu, že sporný moment nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Kasačný súd vzhľadom na dôvody, pre ktoré zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia, dospel k záveru, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o žalobcom navrhovanej otázke by bolo pre súd v tomto konaní bez právneho významu a nadbytočné. Kasačný súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
9. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.