Obsah (12)

§ 255§ 386§ 4§ 122§ 419§ 447§ 420§ 421§ 362§ 121§ 106§ 107

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/15/2019 Identifikačné číslo spisu: 8111200988 Dátum vydania rozhodnutia: 13. júna 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

žalobcov k znehodnoteniu a k zníženiu hodnoty rozostavanej stavby rodinného domu o 20 %, k psychickej ujme žalobkyne 2/, čo v súhrne predstavuje spôsobenú ujmu vo výške 30 159,05 €, ktorú si nárokujú od žalovaných.

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
2. decembra 2016 č.k. 17 C 11/2011-232 žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v konaní svoj nárok nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení vyjadrených v žalobe. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako neodôvodnenú, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

§ 255zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
2. júla 2018 sp.zn. 8 Co 102/2017 odvolanie žalobcu 1/

§ 386písm.

a/ CSP ako oneskorene podané odmietol. Mal za to, že súdna zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvej inštancie (ďalej len „súdna zásielka“) bola žalobcom viackrát doručovaná, najskôr 20. januára 2017, kedy sa z dôvodu jej neprevzatia vrátila späť. Súd prvej inštancie doručoval následne súdnu zásielku prostredníctvom žiadosti o doručovanie písomnosti

§ 4ods.

3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z

1. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch s tým, že ju žalobcom doručoval Obvodný súd Praha 4 (ďalej len „prijímajúci orgán“). Prijímajúcim orgánom boli súdu prvej inštancie zaslané doručenky, z ktorých vyplýva, že žalobcovi 1/ bola súdna zásielka doručená
2. marca 2017, iný dátum doručenia žalobcovia nepreukázali. Pokiaľ ide o vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (súdnu zásielku), toto obsahuje správne poučenie o tom, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Posledným dňom na podanie odvolania bol
3. apríl
4. Žalobca 1/ podal odvolanie na poštovú prepravu
5. apríla 2017, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
6. Žalobcovia 1/ a 2/ proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z toho, že im odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP), ako i že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 4.
7. Porušenie práva na spravodlivý proces videli v tom, že odvolací súd postupoval príliš formalisticky, keď jeho prvým a jediným procesným úkonom bolo odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného. Túto formálnosť spájali predovšetkým s tým, že odvolací súd tak rozhodol bez toho, aby ďalej čokoľvek z úradnej povinnosti zisťoval o spôsobe doručovania súdnej zásielky a umožnil im tak brániť sa a vysvetliť ich nepriaznivú situáciu. Žalobcovia sa v čase doručovania súdnej zásielky na svojej dovtedajšej adrese (H.) nezdržiavali z dôvodu, že sa presťahovali na novú adresu (H.). Toto presťahovanie vykonali z pracovných dôvodov, čo

ich názoru nepochybne zakladá ospravedlniteľný dôvod nezdržiavania sa na pôvodnej adrese ich bydliska. Zároveň tiež namietali, že neboli poučení o povinnosti oznamovať súdu osobitne zmenu svojho bydliska. O zmene svojho bydliska informovali súd prvej inštancie v odvolaní žalobcu 1/.

ich názoru nemôže byť pri rešpektovaní práva na spravodlivý proces žalobcom na ťarchu, že nepodali okrem odvolania zároveň aj osobitný návrh na odpustenie zmeškania lehoty

§ 122CSP, pokiaľ ani nevedeli, že túto lehotu zmeškali.

Žalobcovia nepopierali, že na vykonané doručovanie súdnej zásielky bolo možné aplikovať fikciu doručenia, ale poukázali na to, že ide o právo pre nich cudzie a že neboli poučení o zvláštnostiach tohto doručovania. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa

žalobcov odvolací súd nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý vyplýval zo súdneho spisu, konkrétne z odvolania týkajúceho sa doručovania súdnej zásielky. 4.2. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

žalobcov tiež v nesprávnom právnom posúdení veci, a to vo vzťahu odvolacím súdom nesprávne posúdenej právnej otázky doručenia súdnej zásielky žalobcom a s tým súvisiacimi právnymi inštitútmi odpustenia zmeškania lehoty a výzvy na odstránenie vád podania. Mali za to, že uvedená právna otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 4.

1. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, žalobcom priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
2. Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
3. Dovolací súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 7.

§ 419

CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 7.

1. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd uznesením z
2. júla 2018 sp.zn. 8 Co 102/2017 rozhodol o odvolaní podanom výlučne iba žalobcom 1/. So zreteľom na to najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) konštatuje, že uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu nebolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne 2/. Žalobkyňa 2/ nie je preto (subjektívne) oprávnená podať dovolanie. Dovolací súd preto jej dovolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou

§ 447písm.

b/ CSP. Vzhľadom na subjektívnu neprípustnosť dovolania žalobkyne 2/ dovolanie skúmal iba vo vzťahu k žalobcovi 1/.

1. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
2. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP a zároveň z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 9.1.

§ 420písm.

f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.2.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. K prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f/ CSP 10. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania dovolateľa

§ 420písm.

f/ CSP, dovolací súd uvádza, že znakmi vady zmätočnosti konania

tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 10.

1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 10.
2. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
3. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala už pred účinnosťou CSP záver,

ktorého o znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013, 3 Cdo 98/2015). 12.

právneho názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti CSP dospieť k záveru, že o procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP ide tiež v prípade procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie, i keď pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady. Dovolací súd preto skúmal, či procesný postup súdov nevykazuje znaky predmetnej vady zmätočnosti. 13. Dovolateľ v podanom dovolaní nespochybňuje skutočnosti a časové údaje, z ktorých vychádzal odvolací súd pri prijímaní záveru o tom, že odvolanie nebolo podané v odvolacej lehote, nespochybňuje ani to, že žalobcovia nepodali návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP v dôsledku toho, že odvolací súd ex offo neskúmal spôsob doručovania súdnej zásielky a tým mu nedal možnosť brániť sa a vysvetliť vzniknutú situáciu spočívajúcu v jeho presťahovaní sa na inú adresu a tým súvisiacu aplikáciu fikcie doručenia predmetnej zásielky. 14.

§ 362ods.

1 CSP sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

§ 121ods.

2 CSP do plynutia lehoty určenej

dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

1. Odpustenie zmeškania lehoty je upravené v § 122 CSP, v zmysle ktorého súd odpustí zmeškanie takejto lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Odpustenie zmeškania lehoty je možné len na návrh strany sporu, zástupcu alebo procesného opatrovníka, nie je naň právny nárok. Kogentnosť ustanovenia § 122 CSP spočívajúca v tom, že návrh na odpustenie zmeškania lehoty je v ňom stanovený ako nevyhnutný predpoklad daného výnimočného opatrenia súdu (viď slová „Návrh treba podať...“), nemôže byť preklenutá (extenzívnym) výkladom, ktorým by sa v podstate vylúčil jeden zo zákonných predpokladov odpustenia zmeškania lehoty, a to ani s ohľadom na dovolateľom zdôrazňované právo na spravodlivý súdny proces alebo jeho momentálnu sociálnu situáciu. V zmysle ustanovenia § 122 CSP súd nebol oprávnený odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania, pokiaľ odvolateľ nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty (v ktorom by vysvetlil opodstatnenosť svojho návrhu z hľadiska výnimočnosti a ospravedlniteľnosti dôvodov vedúcich k podaniu tohto návrhu). Predmetné ustanovenie iný výklad nepripúšťa a vzhľadom na jeho dikciu nedáva dôvod pre záver, že postup, ktorý v danom prípade zachoval odvolací súd, bol procesne nesprávny. Zákonu zodpovedajúci postup súdu nemohol mať preto za následok procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP. 15.
2. Pokiaľ dovolateľ namieta, že nebol zo strany súdu poučený o jeho povinnosti oznamovať súdu osobitne zmenu svojho bydliska, dovolací súd poznamenáva, že súdu prvej inštancie takáto povinnosť v zmysle ustanovení CSP nevzniká.

§ 106ods.

1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky

osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch

§ 107ods.

2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a/ fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky

druhu pobytu cudzinca, b/ právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že oznámenie inej adresy na doručovanie zásielok je v plnej dispozícii adresáta. Na takto adresátom zvolenú adresu pre doručovanie zásielok je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia (posudzovaný prípad). Práve samotná prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany za účinky doručenia. Pokiaľ strana včas neoznámi súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, a napríklad sa odsťahuje, bude mu na základe zákonnej fikcie doručovaná zásielka na adresu, ktorú uviedol súdu ako adresu na doručovanie súdnych zásielok. Poučovacia povinnosť súdu rovnako nevzniká ani vo vzťahu k doručovaniu adresátovi na území Českej republiky v prípadoch doručovania

právnej úpravy štátu, ktorý doručovanie vykonáva. Právna úprava doručovania písomností z jedného členského štátu do druhého členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) je upravená v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie“), ktoré je výsledkom vykonávania právomoci EÚ v oblasti priestoru, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založený na zásadách vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania rozsudkov. Vo vzťahu k Českej republike je potrebné postupovať výlučne

tohto nariadenia.

čl. 9 ods. 1 nariadenia sa za dátum doručenia písomnosti považuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Uvedená poučovacia povinnosť nevyplýva v zmysle nariadenia jednak odosielajúcim, ani prijímajúcim orgánom členských štátov EÚ. 15.

1. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel dovolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nebolo odmietnuté v situácii, v ktorej pre taký postup neboli dané procesné predpoklady.
2. Obdobne ani za účinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

1. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je tiež nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993).
2. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu 1/ nie je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné. K prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP

1. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 19.
2. Základným (a spoločným) znakom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné

§ 421ods.

1 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo o rozhodnutie, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie. 19.

1. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 19.
2. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo rozhodnutím, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP irelevantné, či k dovolateľom uvádzanému dôvodu prípustnosti dovolania došlo alebo nedošlo.
3. Žalobca 1/ dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol ním podané odvolanie z dôvodu, že bolo podané oneskorene. 20.
4. Uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu potvrdzujúcim alebo zmeňujúcim rozhodnutie súdu prvej inštancie (viď aj publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1380 a 1381).
5. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie, nie je dovolanie

§ 421ods.

1 CSP prípustné. 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v danom prípade smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie žalobcu 1/ odmietol

§ 447písm.

c/ CSP.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.