vymoženie 377,41 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4XEObd/20/2018 Identifikačné číslo spisu: 2509899331 Dátum vydania rozhodnutia:

1. mája 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2509899331.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., o vymoženie 377,41 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er/404/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, č. k. 24CoE/422/2013-41 z
2. júla 2014, v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Er/404/2009-16 z
4. 2012 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto r o z h o d o l : I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a. III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutým rozhodnutím zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a na odvolanie oprávneného potvrdil uznesenie Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Er/404/2009-16 z
9. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie potvrdzovaným rozhodnutím v I. výroku exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er/404/2009, u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod č. EX 61/2004, vyhlásil za neprípustnú, v II. výroku exekúciu zastavil, v III. výroku zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v IV. výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov konania.
10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej uznesenie súdu prvej inštancie (II. výrok) podal oprávnený dovolanie. Podľa názoru dovolateľa sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov [§ 237 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)], ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Dôvodnosť dovolania vidí oprávnený v ust. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p., t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci. Na základe uvedeného žiada dovolací súd, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený navrhuje, aby na základe § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dovolateľom vymedzené prejudiciálne otázky.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu konajúca zamestnancom v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
12. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred
13. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 a § 239 O. s. p.
14. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania oprávneného, ako aj zamietnutiu jeho návrhu na prerušenie dovolacieho konania, najvyšší súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania, ako aj dôvodnosti podaného návrhu na prerušenie dovolacieho konania. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 7Cdo/174/2012, 4Oboer/329/2013, 4Oboer/367/2013, 6ECdo/5/2013, 7ECdo/134/2013, 3Oboer/79/2013, 2Oboer/120/2013, 5Oboer/116/2013, 5Oboer/113/2013, 3Oboer/71/2013, 3ECdo/12/2014 a 7ECdo/245/
15. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
16. Osobitne k dovolateľom vytýkanej vade konania podľa § 237 písm. b/ O. s. p., spočívajúcej v neexistencii právneho dôvodu, aby vystupovalo občianske združenie ako vedľajší účastník v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er/404/2009 a neskôr v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trnave, vedenom pod sp. zn. 24CoE/422/2013, dovolací súd uvádza, že v predmetnom konaní vedľajší účastník nevystupoval, preto oprávneným uplatnená dovolacia námietka nemôže byť opodstatnená.
17. Dovolací súd k námietke dovolateľa ohľadom povinnosti súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, vytýčiť vo veci ústne pojednávanie uvádza, že tak ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od
18. augusta 2012 (zákon bol účinný do
19. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. S uvedeným však nemožno súhlasiť, keďže predmetné ustanovenie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (
20. apríl 2012) účinné ešte nebolo. Na prejednanie odvolania oprávnenej nebol povinný nariadiť pojednávanie ani odvolací súd (§ 214 O. s. p.).
21. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
22. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom povinnému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
24. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.