← Slovensko

§ 248/1, 5 Tr.zák. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1TdoV/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 9018200037 Dátum vydania rozhodnutia: 29. apríla 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Libor Duľa Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:9018200037.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Petra Szaba, JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného Ing. R. G. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej aj len „Tr. zák.") a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2017, sp. zn. 1 To 1/2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm.

  1. c)Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. R. G. sa odmieta. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2013, sp. zn. 2T/2/2005, bol obvinený Ing. R. G. uznaný za vinného v bode I. z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm.
  2. c)Tr. zák., v bodoch II. A až II. E z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a v bode III. z trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm.
  3. a)Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že I. ako konateľ obchodnej spoločnosti N., spol. s. r. o., Z. (ďalej len „N.“) v rozpore s jeho povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami tejto obchodnej spoločnosti a nerešpektujúc obmedzenie jeho konateľského oprávnenia vyplývajúce z notárskej zápisnice spísanej 23. septembra 1993 JUDr. Ladislavom Vojtkom, notárom v Humennom pod č. N 180/93, Nz 174/93, dal na úkor obchodnej spoločnosti N. v presne nezistenej dobe v rokoch 1998 a 1999, najneskôr však do 1. septembra 1999, vo výrobných priestoroch tejto obchodnej spoločnosti zo súčiastok a ďalšieho materiálu patriaceho tejto obchodnej spoločnosti vyrobiť stroje na výrobu plastových okien, a to univerzálnu dvojitú pílu ZV 12 v hodnote 170.025,- Sk, pílu na rezanie zasklievacích líšt GZP v hodnote 156.932,- Sk, kopírovaciu frézu COPY B v hodnote 177.670,- Sk, naklápací stôl KT v hodnote 20.778,- Sk, jednohlavovú zváračku CR 80/1 v hodnote 122.727,- Sk, frézu na čistenie rohov BF/H v hodnote 60.160,- Sk, frézu na priečky TPF/H v hodnote 110.005,- Sk, zasklievací lis PCL v hodnote 117.613,- Sk, frézu na odvodňovacie drážky SQ3 v hodnote 85.977,- Sk, 3 ks prepravných vozíkov PK v hodnote 52.897,- Sk a 3 ks prepravných vozíkov RK v hodnote 43.747,- Sk, ktoré dal následne previezť do prevádzkarne svojej dcéry na Z. ul. č. XXX v Z., ktorá od 4. novembra 1998 podnikala pod obchodným menom Ing. R. B. - V. v oblasti výroby okien z plastov a ktorá uvedené stroje používala ako vlastné, čím obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 1.118.531,- Sk (37.128,43 eur), II. ako konateľ obchodnej spoločnosti N. v rozpore s jeho povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami tejto obchodnej spoločnosti a nerešpektujúc obmedzenie jeho konateľského oprávnenia vyplývajúce z notárskej zápisnice spísanej 23. septembra 1993 JUDr. Ladislavom Vojtkom, notárom v Humennom pod č. N 180/93, Nz 174/93, v období od 4. augusta 2000 do 5. septembra 2000 v Z. predal a inak odstránil takmer všetok hnuteľný majetok obchodnej spoločnosti N., čím jej znemožnil pokračovať v predmete jej podnikania, a to tak, že 4. augusta 2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti N. uzavrel kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu známemu O. Z. za 8.340,- Sk stroje a strojné zariadenia patriace obchodnej spoločnosti N., a to hydraulické nožnice LVD HSL 31/6 3,5 v hodnote 170.622,- Sk, hydraulický ohýbací lis LVD PPBL 100/30 v hodnote 236.246,- Sk, zvárací automat UNI Mig 400S v hodnote 33.212,- Sk, frézu Dahlin MCV 1200 v hodnote 1.064.656,-Sk, vyvrtávaciu frézu UNION BFT 80/3 v hodnote 262.495,- Sk, vyvrtávaciu frézu YAM HSMC 650 v hodnote 1.421.329,- Sk, frézu Dahlin MCV 1350 v hodnote 1.064.656,- Sk, frézu Glória 20-40 CNC v hodnote 354.368,- Sk, pásovú pílu H400 v hodnote 84.748,- Sk, tvrdomer RB-1 v hodnote 37.319,- Sk, 3 ks plynových fliaš 30 kg v hodnote 3.102,- Sk, frézu Dahlin MCV 1020 v hodnote 1.064.656,- Sk a excentrický lis R.2 v hodnote 4.305,- Sk s tým, že tieto mali podľa čl. I zmluvy pôvodne prejsť do vlastníctva obžalovaného pri ukončení jeho činnosti pre obchodnú spoločnosť N., pričom napokon tieto boli následne prevezené do objektu na Z. ul. č. XXXX/XX v Z. a od 25. októbra 2000 ich v rámci predmetu svojej činnosti používala obchodná spoločnosť V. s. r. o. Z. (ďalej len „V.“), spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, čím takto obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 5.793.374,- Sk (192.304,79 eur), 14. augusta 2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti N. uzavrel kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu známemu Z. W. za 18.000,- Sk osobné motorové vozidlo zn. Ford Siera 2,3 D GL, č. motora G. XXXXX/XX, č. karosérie J. XXXXX/XX, ŠPZ C. XX-XX, v hodnote 58.896,- Sk, pričom v skutočnosti toto bolo prevezené do objektu na Z. ul. č. XXXX/XX v Z., ktorý od 25. októbra 2000 v rámci predmetu svojej činnosti využívala obchodná spoločnosť V., spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, a v ktorom boli nájdené rôzne súčasti tohto vozidla, čím takto obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 40.896,- Sk (1.357,50 eur), 14. augusta 2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti N. uzavrel kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu známemu H. B. podnikajúcemu pod obchodným menom H. B. Z. Z. za 98.400,- Sk nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz DI, č. motora XXXXXXXXXXXXXX/XX, č. karosérie J., ŠPZ C. XX-XX, v hodnote 289.181,- Sk, pričom v skutočnosti toto od 25. októbra 2000 v rámci predmetu svojej činnosti používala obchodná spoločnosť V., spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G.Á. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, čím takto obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 190.781,- Sk (6.332,77 eur), 21. augusta 2000 ako konateľ obchodnej spoločností N. uzavrel kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu synovi F. G. podnikajúcemu pod obchodným menom F. G. - F. B. za 16.854,- Sk liatinové a hliníkové odliatky na výrobu strojov, hliníkové topné telesá, elektromotory, elektrické vodiče, ložiská, pneumatické valce, šnekové prevodovky, plechy a výpalky, elektročasti, farbu, tmel, zvyšky častí a súčastí strojov, pracovné nástroje, náradie a montážny materiál v celkovej hodnote 6.372.306,- Sk, a to konkrétne predný stôl Q4 - odliatky - 96 ks v hodnote 94.656,- Sk, vrchný stôl Q4 -120 ks v hodnote 94.920,- Sk, spodný stôl Q4 - 34 ks v hodnote 36.210,- Sk, časť vozíka Q4 - 55 ks v hodnote 126.665,- Sk, horný stôl SHCR - odliatky - 26 ks v hodnote 98.904,- Sk, spodný stôl SHCR - 30 ks v hodnote 133.440,- Sk, držiak valca SHCR - 29 ks v hodnote 53.505,- Sk, odliatky MAR - spodný stôl - 25 ks v hodnote 172.625,- Sk, horný stôl predný - 28 ks v hodnote 54.124,- Sk, horný stôl zadný - 28 ks v hodnote 71.652,- Sk, stôl spodný zadný - 105 ks v hodnote 138.390,- Sk, držiak valca MAR predný - 48 ks v hodnote 47.568,- Sk, držiak valca MAR zadný - 98 ks v hodnote 84.672,- Sk, horný stôl predný CR 80 - 26 ks v hodnote 52.754,- Sk, horný stôl zadný - 30 ks v hodnote 76.530,- Sk, spodný stôl zadný - 52 ks v hodnote 116.480,- Sk, držiak valca CR 80 - 33 ks v hodnote 60.885,- Sk, vrchný stôl predný - 2 ks v hodnote 4.058,- Sk, spodný stôl predný - 50 ks v hodnote 77.450,- Sk, hlava CR 80 - 24 ks v hodnote 112.008,- Sk, príruby na stroj ZV12 - 47 ks v hodnote 188.235,- Sk, vedenie ZV12 - 25 ks v hodnote 64.375,- Sk, predný stôl ZV12 - 23 ks v hodnote 133.975,- Sk, spodný stôl ZV12 - 16 ks v hodnote 93.200,- Sk, vedenie na frézovací stroj TPF - 31 ks v hodnote 38.564,- Sk, COPY + B frézovací a vŕtací stroj - 1 ks v hodnote 2.319,- Sk, odliatok COPY + B - časť posuvného stola - 10 ks v hodnote 48.130,- Sk, odliatok na pílu DVE - vedenie - 50 ks v hodnote 26.900,- Sk, držiak motora DVE - 64 ks v hodnote 33.728,- Sk, držiak motora GZP - odliatky - 24 ks v hodnote 35.280,- Sk, vedenie GZP - 18 ks v hodnote 29.178,- Sk, spodný stôl na RTT odliatky - 18 ks v hodnote 47.430,- Sk, prevodovka MVF49 - 28 ks v hodnote 132.804,- Sk, PV A-D-O-OO-O 40/125 - 2 ks v hodnote 4.168,- Sk, PV A-D-O-OO-O 25/25 - 13 ks v hodnote 11.245,- Sk, PV A-D-O-OO-O 25/250 - 1 ks v hodnote 1.321,- Sk, PV A-D-O-OO-O 40/200 - 2 ks v hodnote 5.014,- Sk, PV A-D-O-OO-O 50/200 - 2 ks v hodnote 5.418,- Sk, PV A-D-O-OO-O 63/150 - 2 ks v hodnote 6.844,- Sk, PV A-D-O-OO-O 80/200 - 13 ks v hodnote 44.486,- Sk, PV A-D-O-HY10 + SU- O 40/50 - 6 ks v hodnote 17.970,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 25/100 - 14 ks v hodnote 17.780,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 25/250 - 21 ks v hodnote 27.741,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 25/50 - 7 ks v hodnote 7- 931,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 25/80 - 11 ks v hodnote 130.46,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 40/123.5 - 1 ks v hodnote 2.084,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 40/250 - 1 ks v hodnote 2.467,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 40/400 - 2 ks v hodnote 5.124,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 50/100 - 11 ks v hodnote 28.116,- Sk, PVA- D-O-MAE-O 50/250 - 3 ks v hodnote 8.799,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 63/200 - 4 ks v hodnote 13.688,- Sk, PV A-D-O-MAE-O + HY10 50/200 - 1 ks v hodnote 4.179,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 400/200 - 7 ks v hodnote 17.549,- Sk, PV A-D-O-MAE-O 40/250 - 4 ks v hodnote 9.868,- Sk, PV A- D-O-MAE-O 50/200 - 1 ks v hodnote 2.709,- Sk, PV B-D-O-MAE-SU-O 32/50 - 13 ks v hodnote 22.087,- Sk, PV B-D-O-MAE-SU-O 63/39 - 20 ks v hodnote 70.280,- Sk, PV B-D-O-OO-O 32/200 - 1 ks v hodnote 1.950,- Sk, PV B-D-O-OO-O 50/100 - 1 ks v hodnote 2.891,- Sk, PV B-D-O-MAE + SU 63/35 - 2 ks v hodnote 6.876,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/100 - 19 ks v hodnote 33.782,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/160 - 3 ks v hodnote 5.652,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/200 - 8 ks v hodnote 15.600,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/25 - 18 ks v hodnote 30.582,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/250 - 1ks v hodnote 2.390,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/300 - 16 ks v hodnote 29.904,- Sk, PV B-D-O-MAE- O 32/400 - 12 ks v hodnote 28.644,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 32/50 - 11 ks v hodnote 18.689,- Sk, PVB-D-O-MAE-O 40/100 - 14 ks v hodnote 29.120,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 40/125 - 1 ks v hodnote 2.482,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 40/125 - 7 ks v hodnote 17.374,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 40/160 - 14 ks v hodnote 30.422,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 50/100 - 11 ks v hodnote 37.246,- Sk, PV B-D-O-MAE- O 63/160 - 4 ks v hodnote 13.200,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 63/200 - 15 ks v hodnote 51.015,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 63/80 - 3 ks v hodnote 10.530,- Sk, PV B-D-O-MAE-O 80/05 - 1 ks v hodnote 3.431,- Sk, PV B-D-O-MAE-SU-O 32/100 - 18 ks v hodnote 32.004,- Sk, PV B-D-O-MAE-SU-O 32/350 - 1 ks v hodnote 2.554,- Sk, PV B-D-O-MAE-SU-O 32/380 - 1 ks v hodnote 2.554,-Sk, PV B-D-O-MAE- SU-O 32/400 - 11 ks v hodnote 26.257,- Sk, PV BOSCH fi 40 H30 - 8 ks v hodnote 12.096,- Sk, PV BOSCH fi 40 H40 - 4 ks v hodnote 5.392,- Sk, PV BOSCH fi 20 H4 - 18 ks v hodnote 10.710,- Sk, PV FESTO ADV-50-10-A - 1 ks v hodnote 1.409,- Sk, PV FESTO fi 50 H10 - 2 ks v hodnote 2.818,- Sk, PV FESTO fi 80 H10 - 3 ks v hodnote 7.797,- Sk, PV GPA 417310-0100 - 5 ks v hodnote 27.275,- Sk, PV GPS 417301-0200 - 4 ks v hodnote 21.820,- Sk, PV HMN-200-1 - 1 ks v hodnote 9.119,- Sk, PV PA-D-O-MAE-O 40/200 - 1 ks v hodnote 2.141,- Sk, PV PA-D-O-MAE-O 63/160 - 1 ks v hodnote 3.455,- Sk, PV REXROTH 521700 1020 - 1 ks v hodnote 882,- Sk, fréma zo stroja SQ3 - 1 ks v hodnote 16.380,- Sk, hlava MAR/70% - 4 ks v hodnote 238.360,- Sk, lak SOENENS 4,5 kg - 54 ks v hodnote 38.880,- Sk, tmel 2 kg balenie - 28 ks v hodnote 4.480,- Sk, rozvodné skrine - 12 ks v hodnote 11.016,- Sk, noha na stroj Fabris - 4 ks v hodnote 33.680,- Sk, noha na dopravu k OMGA - 10 ks v hodnote 7.380,- Sk, držiak „A“ na GZP s pravítkom - 28 ks v hodnote 14.980,- Sk, kryty na ZV12 - 19 ks v hodnote 11.780,- Sk, rozvádzacia skriňa na Q4 - 10 ks v hodnote 9.180,- Sk, hliníkový plocháč - 137 ks v hodnote 8.083,- Sk, bežce na ZV12 - 208 ks v hodnote 118.768,- Sk, bežce na ZV12 s rukoväťou - 9 ks v hodnote 5.931,- Sk, kalené tyče - 131 ks v hodnote 268.681,- Sk, držiak pneumatický BFP CMC - 8 ks v hodnote 3.400,- Sk, kryt na hlavu zváračky MAR - 2 ks v hodnote 3.100,- Sk, kryt na hlavu zváračky MAR nedokončený - 16 ks v hodnote 19.840,- Sk, kryt na hlavu zváračky MAR dokončený so zámkom - 4 ks v hodnote 6.840,- Sk, vrchné kryty na ZV12 - 13 ks v hodnote 4.550,- Sk, kryt na SHCR predný Soenen - 1 ks v hodnote 160,- Sk, kryt na SHCR bočný - 2 ks v hodnote 300,- Sk, kryt s označením Soenen - 3 ks v hodnote 375,- Sk, stolovej vŕtačky zn. Moteur Broche Vitesses v hodnote 625,- Sk, stĺpovej vŕtačky šedej farby zn. Rexon typ RDM - 180A v hodnote 2.450,- Sk, rezacej brúsky - rozbrusovačky veľkej v hodnote 3.658,- Sk, vysokozdvižného vozíka Toyota v hodnote 65.774,- Sk, dvojstolovej vŕtačky SOWMW, typ KM R 132 v hodnote 13.176,- Sk, ručnej píly na plast OMGA v hodnote 194.901,- Sk, pásovej brúsky BSM 150 v hodnote 11.863,- Sk, kotúčovej píly na kov FABRIS v hodnote 13.302,- Sk, odihľovacej frézy so stolom ONCA v hodnote 3.025,- Sk, priemyselného vysávača MUNSTER v hodnote 4.599,- Sk, pákových ručných nožníc 1BR4 v hodnote 983,- Sk, ručnej uhlovej brúsky METABO 250 v hodnote 2.273,- Sk, zváracieho trafa zn. SEAK v hodnote 10.513,- Sk, zváracej masky s príslušenstvom zn. Speed APC-V - 2 ks v hodnote 11.481,- Sk, umývacieho zariadenia typ WAP v hodnote 23.574,- Sk, kompresora DDR typ A2V1-52-10-GERB v hodnote 6.250,- Sk, plynovej oceľovej fľaše 30 kg v hodnote 1.034,- Sk, závitových čeľustí Ridgit R200 v hodnote 3.300,- Sk, pájkovacích zariadení v hodnote 4.455,- Sk, motorovej píly HUSQUARNA H55 v hodnote 9.136,- Sk, príklepovej vŕtačky s príslušenstvom BOSCH v hodnote 1.360,- Sk, rozbrusovačky Hilti WS 25 v hodnote 5.358,- Sk, vŕtačky METABO v hodnote 2.278,- Sk, sady ručného náradia 205S v hodnote 684,- Sk, zvareneca DVE - 22 ks v hodnote 99.088,- Sk, vozíka CR80 -odliatku - 9 ks v hodnote 18.792,- Sk, hlavy CR80 - 3 ks v hodnote 24.033,- Sk, topných telies CR80 - 7 ks v hodnote 11.270,- Sk, topných telies MAR - 48 ks v hodnote 78.000,- Sk, topných telies Q6 - 21 ks v hodnote 29.337,- Sk, topných telies SHCR - 5 ks v hodnote 8.290,- Sk, topných telies CR80 - symetrických - 9 ks v hodnote 24.984,- Sk, topných telies CR80 - 20 ks v hodnote 32.200,- Sk, topných telies symetrických CR80 - 3 ks v hodnote 8.328,- Sk, topných telies RTT - 1 ks v hodnote 2.683,- Sk, zariadenia na ohýbanie topných telies - 1 ks v hodnote 1.149,- Sk, elektromotora výr. č. G. - 1 ks v hodnote 7.232,- Sk, vodiča hrúbky 1,5 mm2 (2 x 100
  4. bm)- 2 ks v hodnote 2.196,- Sk, vodiča hrúbky 0,75 mm2 - 52 ks v hodnote 24.804,- Sk, vodiča hrúbky 0,75 mm2 - 4 ks v hodnote 1.908,- Sk, stola SHCR spodného - 1 ks v hodnote 4.448,- Sk, stola SHCR horného - 1 ks v hodnote 3.804,- Sk, držiaka valcov SH CR - 1 ks v hodnote 1.391,- Sk, tvrdokovového pása - 2 ks v hodnote 120,- Sk, metra na frému dĺžky 270 cm - 1 ks v hodnote 250,- Sk, metra na frému dĺžky 277 cm - 3 ks v hodnote 750,- Sk, topných telies na CR80 - 25 ks v hodnote 40.250,- Sk, topných telies na SR80 - 2 ks v hodnote 3.220,- Sk, topných telies asymetrických - 10 ks v hodnote 16.100,- Sk, topných telies symetrických - 2 ks v hodnote 5.552,- Sk, topných telies asymetrických - 1 ks v hodnote 1.610,- Sk, topných telies na Q4 - 4 ks v hodnote 6.500,- SK, topných telies na MAR - 14 ks v hodnote 22.750,- Sk, pneumatického valca Sepmres ADOMAE + SU-O-80/50 - 9 ks v hodnote 31.419,- Sk, pneumatického valca SEMPRES ADO-O-O-O 100/200 - 10 ks v hodnote 51.040,- Sk, lineárnych ložísk KH 40/60 - 108 ks v hodnote 44.280,- Sk, zvarov na SHCL valcov ADOMAE-O- 25/100 - 6 ks v hodnote 20.562,- Sk, odliatkov na doraz SHCR - 4 ks v hodnote 1.232,- Sk, vodiacich tyčí na doraz SHCR - 8 ks v hodnote 728,- Sk, skrutiek M6 + šesťhran - nadstavec - 4 ks v hodnote 60,- Sk, pneuvalca ADO-O-O-25/25 SHCR - 9 ks v hodnote 24.345,- Sk, vodiacich tyčí na Q4 s držiakom - 2 ks v hodnote 506,- Sk, odliatku na Q4 na držiak topné telesá - 1 ks v hodnote 520,- Sk, pneumatických rozvodiek vzduchu Y - 18 ks v hodnote 756,- Sk, pneumatických rozvodiek vzduchu T - 17 ks v hodnote 935,- Sk, kolienok 1/4“ - 17 ks v hodnote 561,- Sk, kolienok W - 45 ks v hodnote 1.485,- Sk, prípojnice rovnej 3/8“ - 19 ks v hodnote 665,- Sk, zámkov na el. skrine komplet - 27 ks v hodnote 4.320,-Sk, redukcie s priemerom 6 na 4 - 9 ks v hodnote 369,- Sk, prípojnice rovnej 1/4“- 71 ks v hodnote 2.272,- Sk, zátky 1/4 - 30 ks v hodnote 960,- Sk, zátky 3/4 - 9 ks v hodnote 315,- Sk, prípojnice SNR 3/8 - 24 ks v hodnote 744,- Sk, kolienok 3/4 -1 ks v hodnote 37,- Sk, prípojnice SNR 3/4 - 6 ks v hodnote 198,- Sk, pneumatické rozvodky vzduchu Y - 27 ks v hodnote 1.134,- Sk, prípojnice rovnej 1/4 - 73 ks v hodnote 2.336,- Sk, redukcie 1/4 na 3/8 - 9 ks v hodnote 513,- Sk, škrtičov 3/8 - 16 ks v hodnote 528,- Sk, kolienok 1/2“ - 9 ks v hodnote 306,- Sk, redukcie 1/4 na 3/4 - 15 ks v hodnote 705,- Sk, spojky 1/4 - 9 ks v hodnote 288,- Sk, škrtičov s kolienkami a prípojnicami - 3 ks v hodnote 90,- Sk, prípojky 1/2“ v tvare T - 9 ks v hodnote 459,- Sk, prípojky 1/4“ v tvare T - 9 ks v hodnote 324,- Sk, kolienok 1/4 - 20 ks v hodnote 600,- Sk, pneumatického valca ADO MAE-O 50/80- 4 ks v hodnote 6.240,- Sk, PV ADO MAE O 40/400 GZP - 1 ks v hodnote 1.414,- Sk, PV ADO MAE O 50/100 - 1 ks v hodnote 2.891,- Sk, PV ADO MAE O 40/200 - 1 ks v hodnote 2.507,- Sk, PV ADO-O-O-O-80/200 MAR - 6 ks v hodnote 12.504,- Sk, PV BDO MAE O 63/200 Q4 - 5 ks v hodnote 23.705,- Sk, vzduchového valca na COPY + B - 1 ks v hodnote 2.315,- Sk, PV BDO MAE O 32/400 - 1 ks v hodnote 2.387,- Sk, PV BDO MAE O 32/300 Q4 - 4 ks v hodnote 7.404,- Sk, PV tlmiaci 25/80 - 1 ks v hodnote 1.442,- Sk, PV BDO MAE + SU - 2 ks v hodnote 4.064,- Sk, PV ADO O-O-O 25/25 - 3 ks v hodnote 2.472,- Sk, PV BDO MAE-O-40/160 - 1 ks v hodnote 2.173,- Sk, PV BDO MAE-O-40/125 - 1 ks v hodnote 2.120,- Sk, PV BDO MAE + SU-O-32/400 - 1 ks v hodnote 2.032,- Sk, PV BDO MAE + SU-0 32/50 - 1 ks v hodnote 1.699,- Sk, PV BDO MAE-O-32/160 - 1 ks v hodnote 1.884,- Sk, PV BDO MAE + SU-O-32/300 - 1 ks v hodnote 1.850,- Sk, V BDO MAE-O- 32/25 na Q4 - 2 ks v hodnote 3.398,- Sk, PV BDO OO-O-32/100 - 1 ks v hodnote 1.442,- Sk, PV BDO MAE-O-50/100 - 2 ks v hodnote 4.160,- Sk, PV BDO MAE-O-40/100 - 2 ks v hodnote 4.160,- Sk, PV REXROTH - 1 ks v hodnote 930,- Sk, PV BDO MAE-O-40/200 - 1 ks v hodnote 2.507,- Sk, PV BDO-OO-O-32/200 - 1 ks v hodnote 1.950,- Sk, PV BDO MAE + SU 63/39 na SQ4 - 7 ks v hodnote 24.598,- Sk, PV BDO MAE-O 32/50 - 1 ks v hodnote 1.699,- Sk, PV BDO MAE-O-32/100 - 1 ks v hodnote 1.778,- Sk, vzduchového valca BOSCH priemer 20/4 - 23 ks v hodnote 13.685,- Sk, vzduchového SPERRIVICKERS - 4 ks v hodnote 2.360,- Sk, PV BOSCH H 32/40 - 4 ks v hodnote 3.944,- Sk, PV BOSCH H 40/30 - 1 ks v hodnote 1.291,- Sk, PV H 20/40 - 1 ks v hodnote 1.205,- Sk, PV H 10/50 - 2 ks v hodnote 2.818,- Sk, PV H 25/63 - 5 ks v hodnote 7.780,- Sk, PV Festo ADV-63 25-A - 1 ks; v hodnote 1.556,- Sk, PV Festo DSR-16-180-P - 2 ks v hodnote 1.972,- Sk, PV BOSCH H10 - 9 ks v hodnote 10.251,- Sk, PV Parker PiC-S - 3 ks v hodnote 3.129,-Sk, PV Rexroth Mecman - 1 ks v hodnote 723,- Sk, PV Sempres PA-D-O-MAE - 1 ks v hodnote 2.141,- Sk, PV Sempres ADO MAE COPY - 1 ks v hodnote 2.552,- Sk, PV ADO MAE-O-50/200 - 1 ks v hodnote 2.673,- Sk, PV ADO MAE + HY-0 + SU 40/50 - 1 ks v hodnote 1.699,- Sk, PV ADO MAE-O-63/200 - 1 ks v hodnote 3.366,- SK, PV BDO MAE + SU-O-32/80 - 2 ks v hodnote 3.556,- Sk, PV ADO MAE-O- 25/100 MAR - 1 ks v hodnote 1.210,- Sk, PV ADO MAE-O-25/80 na SQ3 - 1 ks v hodnote 1.275,-Sk, PV BDO-OO-O-32/100 - 1 ks v hodnote 1.778,- Sk, elektromotory 0,25 KW zn.VEM - 7 ks v hodnote 26.453,- Sk, elektromotorov 0,37 KW zn. VEM - 4 ks v hodnote 14.328,- Sk, elektromotory 1,5 KW zn. VEM - 16 ks v hodnote 94.400,- Sk, elektromotorov 1,1 KW zn. VEM - 21 ks v hodnote 111.678,- Sk, elektromotorov s prevodkou 1,1 KW VEM - 1 ks v hodnote 8.459,- Sk, elektromotorov 0,75 KW VEM - 7 ks v hodnote 34.629,- Sk, elektromotorov 1,1/1,3 KW - 1 ks v hodnote 5.903,- Sk, elektromotorov 2,2 KW - 1 ks v hodnote 7.464,- Sk, prevodoviek MVF44F1 - 9 ks v hodnote 28.269,- Sk, prevodoviek MVF30F1 - 4 ks v hodnote 10.964,- Sk, prevodoviek MVF49/9 - 1 ks v hodnote 4.390,- Sk, prevodoviek 49 - 1 ks v hodnote 4.390,- Sk, prevodoviek 49F - 1 ks v hodnote 4.390,- Sk, kufríka s náradím - 1 ks v hodnote 4.153,- Sk, pneumatického valca bez označenia (Belgicko) - 1 ks v hodnote 43.162,- Sk, pneumatického valca s dôrazom - 1 ks v hodnote 1.233,- Sk, PV s dôrazom priemerom 50/100 - 1 ks v hodnote 2.565,- Sk, PV priemer 50/200 - 1 ks v hodnote 2.709,- Sk, PV priemer 50/100 - 6 ks v hodnote 15.390,- Sk, odporového drôtu do topného telesa MAR - 2 ks v hodnote 544,- Sk, odporového drôtu do topného telesa Q6 - 1 ks v hodnote 272,- Sk, PV priemer 50/100 - 2 ks v hodnote 5.130,- Sk, tvrdokovového pásu 4 m - 4 ks v hodnote 480,- Sk, tvrdokovového pásu 4 m - 1 ks v hodnote 120,- Sk, PV priemer 50/100 - 4 ks v hodnote 10.260,- Sk, zváracej hlavy MAR (vzor) - 1 ks v hodnote 21.280,- Sk, zváracej hlavy oceľ CR80 (zlož.) - 1 ks v hodnote 38.897,- Sk, odliatku hláv oceľ CR80 - 1 ks v hodnote 7.450,- Sk, držiaka valca odliatok CR80 - 1 ks v hodnote 2.700,- Sk, zadného stola spodného - odliatok - 1 ks v hodnote 3.856,- Sk, predného stola spodného - odliatok - 1 ks v hodnote 2.737,- Sk, topného telesa CR80 - 1 ks v hodnote 5.092,- Sk, hliníkového odliatku horného stola predného - 1 ks v hodnote 3.606,- Sk, noža chrómovaného CR80 - 8 ks v hodnote 6.064,- Sk, odliatku na držiak vedenia - 2 ks v hodnote 895,-Sk, stĺpika priemer 40 - 2 ks v hodnote 422,- Sk, vedenia zvislého - 2 ks v hodnote 700,- Sk, vodiacej tyče na topné teleso - 1 ks v hodnote 300,- Sk, vedenia vodorovného - 2 ks v hodnote 580,- Sk, hliníkového dôrazu - 1 ks v hodnote 402,- Sk, oceľového dôrazu - 1 ks v hodnote 318,- Sk, kalených tyčí priemer 20 - 2 ks v hodnote 309,- Sk, excentera veľkého - 2 ks v hodnote 328,- Sk, excentera malého - 2 ks v hodnote 328,- Sk, excentera stredného - 2 ks v hodnote 328,- Sk, držiaka ložiska - 1 ks v hodnote 112,- Sk, hliníkového dôrazu - 1 ks v hodnote 702,- Sk, nátrubka na piesticu - 2 ks v hodnote 159,- Sk, držiaka na trúbku - 3 ks v hodnote 183,- Sk, hliníkového odliatku na topné teleso - 1 ks v hodnote 900,- Sk, hliníkového puzdra na TS - 2 ks v hodnote 175,- Sk, dôrazu nekompletného - 1 ks v hodnote 287,- Sk, zadnej dorazovej matice - 1 ks v hodnote 155,- Sk, prednej dorazovej matice - 1 ks v hodnote 160,- Sk, nerezového krytu predného - 1 ks v hodnote 58,- Sk, nerezového krytu zadného - 1 ks v hodnote 65,- Sk, šesťhranu - 1 ks v hodnote 75,- Sk, držiaka vodítka na TS - 1 ks v hodnote 900,- Sk, držiakov bočných - 2 ks v hodnote 95,- Sk, dôrazov spodných - 1 ks v hodnote 450,- Sk, dôrazu - 1 ks v hodnote 235,- Sk, nadstavcov dôrazov - 2 ks v hodnote 112,- Sk, napínakov na valce - 2 ks v hodnote 82,- Sk, matice so skrutkou + puzdrom - 1 ks v hodnote 86,- Sk, podložiek 8/4-13 ks v hodnote 3,- Sk, zváracej hlavy MAR nekompletnej - 2 ks v hodnote 85.120,- Sk, odliatkov na stroj Q4, stôl horný - 2 ks v hodnote 1.582,- Sk, dopravníkového pásu šírky 2 m - 1 ks v hodnote 15.706,- Sk, zváracích hláv na stroj MAR 50% - 2 ks v hodnote 85.120,- Sk, zváracieho stroja Q4 - hlava - 1 ks v hodnote 31.390,- Sk, držiakov valcov CR80 - 5 ks v hodnote 9.225,- Sk, odliatkov spodných stolov MAR - 2 ks v hodnote 2.636,- Sk, zvarencov otočných hláv DVE - 6 ks v hodnote 19.872,- Sk, teflónovej fólie na SPIEGEL - 1 ks v hodnote 114,- Sk, káblového vodiča priemer 2,5 mm2 - 3 ks v hodnote 1.553,- Sk, káblového vodiča priemer 1 x 2,5 mm2 - 4 ks v hodnote 2.070,- Sk, hliníkového dôrazu na SHCR - 18 ks v hodnote 5.526,- Sk, ktoré boli následne v dobe od 21. augusta do 5. septembra 2000 prevezené do objektov na Z. ul. č. XXXX/XX v Z. a na H. ul. č. XX v C., pričom od 25. októbra 2000 tieto hnuteľné veci v rámci predmetu svojej činnosti v skutočnosti používala obchodná spoločnosť V., spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, čím takto obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 6.355.452,- Sk (210.962,36 eur), v dobe od 25. augusta do 5. septembra 2000 dal zamestnancom obchodnej spoločnosti N. pokyn vyviezť z jej priestorov do objektu na Z.Č. ul. č. XXXX/XX v Z. tri stroje v nedokončenom stave, a to konkrétne frézu na odvodňovacie drážky SQ3 zhotovenú na 85% v hodnote 77.350,- Sk, univerzálny zvárací stroj CR 80/3 zhotovený na 80% v hodnote 244.800,- Sk a univerzálny zvárací stroj CR 80/4 zhotovený na 90% v hodnote 289.800,- Sk, ktoré sa po ich skompletizovaní a prestriekaní snažila obchodná spoločnosť V., spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, v januári 2001 predať ako vlastné pod označením SOD3, ZZP3 a ZZP4 odberateľovi J. GmBH so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, čím takto obchodnej spoločnosti N. spôsobil škodu vo výške 611.950,- Sk (20.313,02 eur) a konaním popísaným v bodoch II. A. až II. E. spôsobil obchodnej spoločnosti N. celkovú škodu vo výške 12.992.453,- Sk (431.270,43 eur), III. ako konateľ obchodnej spoločnosti N., predmetom činnosti ktorej bol okrem iného nákup, výroba, predaj, montáž a servis obrábacích strojov a lisov a výroba kovových výrobkov a výrobkov z plastu, v rozpore s jeho povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami tejto obchodnej spoločnosti v období od 4. augusta do 5. septembra 2000 v Z. za zlomok hodnoty predal a inak odstránil takmer všetok hnuteľný majetok tejto obchodnej spoločnosti zahŕňajúci výrobné a obrábacie stroje, strojné zariadenia, súčiastky, zásoby a motorové vozidlá s tým, že od 25. októbra 2000 tento majetok v rámci svojho podnikania, predmetom ktorého bola okrem iného výroba kovových výrobkov a výrobkov z plastových hmôt a stavba strojov a prístrojov, používala obchodná spoločnosť V., spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného V. G. a zamestnancom ktorej bol od 1. novembra 2000 aj obžalovaný, na podnet ktorého zároveň prešla podstatná časť vyškolených zamestnancov obchodnej spoločnosti N. pracovať do obchodnej spoločnosti V., v dôsledku čoho obchodná spoločnosť N. najmenej do marca 2001 prestala vyrábať, čím takto v rozpore s § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.) zakazujúcim nekalú súťaž ohrozil chod a rozvoj obchodnej spoločnosti N.. Obvinený bol za to odsúdený podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 299a ods. 3 Tr. zák. a za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti citovanému prvostupňovému rozsudku podali odvolanie tak obvinený ako i prokurátor, o ktorých rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na verejnom zasadnutí konanom 10. decembra 2014 rozsudkom, sp. zn. 1 To 12/2014, takým spôsobom, že napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm.
  5. d)Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej aj len „Tr. por.“) v celom rozsahu zrušil a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. a podľa § 226 písm.
  6. b)Tr. por. obvineného oslobodil spod obžaloby krajského prokurátora v Prešove z 18. decembra 2002, č. Kv 45/01, pre trestné činy právne kvalifikované ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm.
  7. c)Tr. zák., trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm.
  8. a)Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe tam (v obžalobe) bližšie uvedenom, pretože tieto skutky nie sú trestnými činmi. Naposledy uvedené rozhodnutie bolo predmetom dovolacieho konania, keďže proti nemu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) dovolanie, pričom najvyšší súd ako súd dovolací na podklade predmetného dovolania rozsudkom z 12. júla 2016, sp. zn. 1 TdoV 10/2015, rozhodol tak, že napadnutým oslobodzujúcim odvolacím rozsudkom bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
  9. i)Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm.
  10. d)a § 226 písm.
  11. b)Tr. por. v prospech obvineného Ing. R. G.. Napadnutý odvolací rozsudok dovolací súd zároveň zrušil a zrušil tiež aj všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a najvyššiemu súdu prikázal danú trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. V odôvodnení daného rozhodnutia pritom dovolací súd o. i. úvodom uviedol nasledovné: „V posudzovanom prípade odvolací súd skutkové zistenia rozsudku súdu prvého stupňa premietnuté do tzv. skutkovej vety výroku o vine nijako nemodifikoval, naopak, akceptoval ich, čo je primárne a výslovne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (následne ich, v rozpore s obsahom výroku svojho rozsudku, akoby sčasti spochybnil, avšak len konfrontáciou s rozhodnutiami vydanými v občianskom súdnom konaní a bez potrebnej špecifikácie a jej odraze vo vzťahu ku skutkovým záverom napadnutého rozsudku). Na rozdiel od súdu prvého stupňa ale skutky v rozsahu odsudzujúceho výroku o vine (zistené ako vykonané obvineným) nepovažoval za trestné činy a také ustanovenie na oslobodenie obvineného spod obžaloby - § 226 písm.
  12. b)Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 - odvolací súd aj použil. Právne závery odvolacieho súdu napadol generálny prokurátor dovolaním. Z prezentácie dovolacích argumentov generálneho prokurátora je zrejmé, že ide o námietky právneho charakteru, ktoré obsahovo zodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  13. i)Trestného poriadku. Dovolací súd preto ďalej skúmal, či námietky generálneho prokurátora sú aj opodstatnené, pričom bol obmedzený na uplatnený dôvod dovolania a v tomto rámci na rozhodnutiu konkrétne vytknuté chyby v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku. Konkrétne bol dovolací prieskum zameraný na otázku, či u skutkových zistení súdu prvého stupňa, uvedených vo výroku o vine jeho rozsudku a odobrených odvolacím súdom, absentuje trestnosť nimi popísaných skutkov, a to z dôvodu zadefinovaného odvolacím súdom a napadnutého generálnym prokurátorom.“ Následne sa dovolací súd na str. 29 a nasl. svojho rozhodnutia vo všeobecnej rovine (ale aj s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci) vyjadril k jednotlivým znakom oboch relevantných skutkových podstát, a teda tak k skutkovej podstate trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák., ako i trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 [ods. 1 písm. a)] Tr. zák., keď súčasne zdôraznil, že popri (týchto) formálnych znakoch trestného činu bolo podľa (v danej veci aplikovaného) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 vždy potrebné skúmať aj tzv. materiálny znak trestného činu, a síce stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť (citujúc okrem § 3 tiež § 88 zmieňovaného Trestného zákona). K posledne uvedenému je žiaduce odcitovať potom aspoň nasledovnú pasáž (str. 33 a nasl. dovolacieho rozsudku): „Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť (označovaný aj ako materiálna podmienka alebo materiálny korektív) musel byť u dospelého páchateľa zistený vyšší ako nepatrný a u mladistvého páchateľa vyšší ako malý. Kritériá pre určenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť boli príkladmo uvedené v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák. Patrili medzi ne význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osoba páchateľa, miera jeho zavinenia a jeho pohnútka. Pri úvahách o tom, či páchateľ naplnil aj materiálny znak trestného činu, teda či v jeho prípade dosiahol stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť vyšší ako nepatrný, bolo nutné vychádzať nielen z kritérií uvedených v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák., ale aj zo skutočnosti, že už len ustanovením formálnych znakov určitej skutkovej podstaty Trestný zákon predpokladá, že pri ich naplnení v bežne sa vyskytujúcich prípadoch bude stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť vyšší ako nepatrný. Rovnako tak ustanovením určitej okolnosti ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby zákon predpokladá, že pri jej naplnení v bežne sa vyskytujúcich prípadoch bude stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť spravidla podstatne zvýšený. K okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby sa preto neprihliadne len vtedy, keď stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť v konkrétnom prípade, ako je určovaný v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák., ani pri formálnom naplnení tejto okolnosti nedosiahne stupňa zodpovedajúceho dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda keď nebude zodpovedať ani najľahším bežne sa vyskytujúcim prípadom trestného činu danej kvalifikovanej skutkovej podstaty (tu pozri R 34/1976 Sb. rozh. tr.). Z uvedeného vyplýva, že nemožno spájať formálne znaky trestného činu, ktoré samy o sebe určujú typovú nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť, s materiálnou podmienkou podľa § 3 ods. 4 a podľa § 88 ods. 1 Tr. zák., ktorá počíta s komplexom všetkých okolností prípadu - vrátane tých, ktoré ležia mimo skutkovú podstatu trestného činu. Inak povedané, materiálny korektív bol v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. použiteľný univerzálne, teda pre všetky kategórie trestných činov, bez ohľadu na formu zavinenia a výšku trestnej sadzby (na rozdiel od súčasne účinného Trestného zákona, kde je v zmysle z § 10 ods. 2 tohto zákona charakteristický len pre prečin; pri mladistvých viď § 95 ods. 2). Zo stručného exkurzu možno uzavrieť, že v zmysle Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005 bol súd povinný materiálny korektív skúmať v každom jednotlivom prípade. A až keď by pri naplnení formálnych znakov uvedených trestných činov dospel k záveru, že predsa len ich stupeň spoločenskej nebezpečnosti nebol vyšší ako nepatrný, mohol uzavrieť, že sa nejedná o trestné činy. Rovnako bolo (
  14. je)potrebné v konkrétnom prípade skúmať podmienky § 88 Trestného zákona vo vyššie uvedenom znení vo vzťahu ku okolnostiam podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby.“ Pokiaľ ide napokon o samotné riešenie v danom dovolacom konaní posudzovanej otázky, k tomu dovolací súd uviedol: „V rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje akékoľvek relevantné vysvetlenie vo vzťahu ku kritériám určujúcim materiálny korektív (§ 3 ods. 4 Tr. zák.) Tieto nahrádza téza odvolacieho súdu o použití princípu „ultima ratio“, ktorá je ale, tak ako je použitá, zásadne nesprávna. Na rozdiel od právnej úpravy Českej republiky (viď ust. § 12 ods. 2 súčasne účinného Trestního zákoníka Českej republiky), nie je princíp „ultima ratio“ v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvený. Podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z tohto ustanovenia však zároveň (a contrario) vyplýva, že ak je zistené (dokázané) konanie trestnoprávne zodpovedného subjektu, nevyňatého z právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré (konanie) napĺňa zákonné znaky trestného činu (formálne a materiálne, ak sa materiálny korektív uplatňuje) a zároveň nie sú prítomné zákonom definované okolnosti, ktoré vylučujú protiprávnosť činu (nutná obrana, krajná núdza, oprávnené použitie zbrane, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného a plnenie úlohy agenta), je také konanie trestným činom. Trestný postih potom môže byť v zmysle zákona odvrátený len zánikom trestnosti činu (premlčanie trestného stíhania, účinná ľútosť, zmena zákona, osobitné ustanovenie zákona, smrť páchateľa) alebo procesnými odklonmi v zmysle Trestného poriadku, zohľadňujúcimi tzv. zásadu „oportunity“, rovnako ako súhlas poškodeného s trestným stíhaním v zákonom ustanovených prípadoch (ide o výnimku zo zásady legality, teda stíhania trestných činov ako zákonnej povinnosti príslušných orgánov, teda výnimku z procesnej povinnosti prokurátora podľa § 2 ods. 5 súčasne účinného Trestného poriadku, resp. § 2 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005). Princíp „ultima ratio“ - pojmovo - je použiteľný ako vodítko pre zákonodarcu pri legislatívnom postupe (uzákonenie trestnoprávneho postihu len v nevyhnutných prípadoch) a v tomto smere je v právnom štáte naozaj relevantný (aj keď legislatívna prax, vrátane implementácie európskeho práva, tomu už dlhodobo príliš nezodpovedá). Aplikačne sa dá odvodiť aj od zákonných princípov ukladania sankcií (uloženie trestu len v nevyhnutne potrebnej miere represie, pri využití aj ochranných opatrení), a to podľa úpravy Trestného zákona použitého na rozhodovanie v preskúmavanej veci, aj podľa aktuálne účinného Trestného zákona (s tým súvisí aj ústavná zásada proporcionality pri zásahu do základných ľudských práv). Pri posudzovaní trestnosti činu zásadu „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 odsek 2 Trestného zákona - zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná), teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy len pri prečinoch. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na aktuálne riešenie tejto otázky v judikatúre najvyššieho súdu - R 96/2014 (čiastka 6/2014) a na zrejmý nesúlad napadnutého rozhodnutia s takým riešením (jeho podstatou vo vzťahu k použitému zákonu). Ako už bolo skôr uvedené, materiálny korektív sa v režime v preskúmavanej veci kvalifikačne použitého Trestného zákona (v znení účinnom pred 1. januárom 2006) uplatňoval univerzálne (opäť však nejde o princíp „ultima ratio“ v podobe vyjadrenej v súčasnej českej právnej úprave). Odvolací súd neoznačil žiadne konkrétne ústavné ani zákonné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, o ktoré sa pri oslobodení spod obžaloby, teda pri konštatácii, že dotknuté skutky nie sú trestným činom, opiera (materiálny korektív nepoužil). (...) Neprichádza potom do úvahy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky neuplatniť trestnoprávnu zodpovednosť ani na základe súbežného alebo predchádzajúceho uplatnenia súkromnoprávnej sankcie, resp. jej zodpovedajúceho právneho prostriedku, viazaného na úkon poškodeného vo vlastnom mene, napríklad (typicky) pri náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, alebo vydaní veci podľa Občianskeho zákonníka (kde je pre vymoženie plnenia potrebná súdna žaloba, pri náhrade škody je možné aj uplatnenie nároku v adhéznom konaní). Taký právny postih sa uplatňuje súbežne s trestnoprávnou sankciou a nie je s ňou nezlučiteľný (naopak, ide o synchrónny sankčný systém s reštitučnou, represívnou a preventívnou funkciou). Vylúčením trestnoprávnej sankcie by navyše došlo k absurdnej situácii, keď by bolo (napríklad náhradou škody alebo vydaním veci) také vylúčenie možné pri dokonanom trestnom čine, nie však pri (len) príprave alebo pokuse trestného činu (kde by škoda nevznikla alebo vec by nebola vlastníkovi odňatá). Treba dodať, že trestnoprávna zodpovednosť sa podľa kvalifikačne použitej právnej úpravy viaže vždy na fyzickú osobu (páchateľa), ktorá však môže zároveň svojím trestnoprávne relevantným konaním vyvolať súkromnoprávnu zodpovednosť právnickej osoby (napríklad § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď sa škoda považuje za spôsobenú právnickou osobou). V súvislosti s vyššie uvedenou pluralitou súkromnoprávnych a verejnoprávnych prostriedkov, ktoré sú reakciou na porušenie práva, je potom potrebné poukázať na iný charakter jednak trestnoprávnej zodpovednosti a jednak už skôr označených uplatniteľných prostriedkov podľa hmotnoprávnych predpisov súkromného práva. Trestnoprávna zodpovednosť vyjadruje zodpovednostný vzťah medzi páchateľom trestného činu a štátom, realizovaný na základe zákona prostredníctvom zákonom určených orgánov a jeho funkciou je predovšetkým represia, a (generálna a individuálna) prevencia. Úlohou súkromnoprávnych prostriedkov, uplatňovaných tými, do práv ktorých bolo zasiahnuté, je predovšetkým reparácia vzniknutého protiprávneho stavu z hľadiska iných než represívnych kritérií a reštitúcia porušených práv (ako náhrada škody alebo nemajetkovej ujmy, reivindikácia alebo uloženie povinnosti na splnenie zmluvnej povinnosti v majetkovej oblasti). Ako už bolo uvedené, prvky tohto systému (v kombinácii verejného a súkromného práva) nie sú navzájom nezlučiteľné a dopĺňajú sa. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti (odmietnuť spravodlivosť) za zabezpečenie verejného poriadku (v širšom význame tohto pojmu), pričom jednou z dominánt takého zabezpečenia je postih trestnej činnosti - samozrejme, len na základe zákona. Nemôže teda byť bez zákonnej opory konštatované, že trestný čin trestným činom nie je (alebo o ňom nemožno konať), nakoľko poškodený mohol uplatniť niektorý z vyššie uvedených, pre neho dostupných súkromnoprávnych prostriedkov. Rovnako neplatí, že orgány činné v trestnom konaní chránia len celospoločenské hodnoty a nie priamo subjektívne práva jednotlivca, spočívajúce v súkromnoprávnej sfére (ako sa v napadnutom rozhodnutí uvádza). Dôkazom opaku je samotný obsah úpravy Trestného zákona, ktorý chráni aj individuálne, napr. majetkové práva (
  15. aj)jednotlivca (vlastnícke právo a iné) a vyššou represiou nepreferuje ochranu vlastníctva štátu (ako tomu bolo pri ochrane majetku v socialistickom vlastníctve podľa právnej úpravy účinnej v období Československej socialistickej republiky, resp. pred 1. júlom 1990). Orgány činné v trestnom konaní a súd na základe uvedeného postupujú podľa zákona a nemôžu jednotlivca odkázať na jeho individuálnu súkromnoprávnu iniciatívu, aj keď je pre neho (zároveň) dostupná. Princíp právneho štátu, zakotvený v čl. 1 ods. 1 ústavy, by bol v prípade rezignácie na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti príslušnými orgánmi hrubo narušený - v dotknutej oblasti je potrebné tento princíp vykladať v súlade s čl. 49 ústavy v tom zmysle, že trestným činom je každý čin, ktorého znaky sú vymedzené v (Trestnom) zákone. Rovnako by bol takým postupom orgánov aplikácie práva, na základe mimozákonných kritérií, negovaný základný ústavný princíp deľby moci. Došlo by totiž k odňatiu pôsobnosti zákonodarnej moci (zákonom) určiť, ktoré konanie je trestným činom, keď taká pôsobnosť z čl. 49 ústavy jednoznačne vyplýva. (...) Navyše, ak by súd takto postupoval, dostal by sa do rozporu s čl. 144 ods. 1 ústavy, nakoľko je viazaný zákonom. Nemôže v aplikačnej oblasti nahradiť zákon teóriou a takto ju povýšiť nad zákon (v aplikačnej oblasti teória vychádza zo zákona, nie naopak, môže však prinášať námety „de lege ferenda“). Rovnako by bolo u poškodeného subjektu porušené právo na súdnu ochranu podľa zákona (čl. 46 ods. 1, ods. 4 ústavy). Znaky trestného činu sú popísané v Trestnom zákone. Aktuálne, podľa § 8 tohto zákona: Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky (tzv. formálne znaky) sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Čo sa týka protiprávnosti, táto sa chápe v kontexte celého právneho poriadku, pričom je nutné, aby boli naplnené znaky trestného činu špecifikované v Trestnom zákone a v takom prípade nie je nevyhnutné konaniu páchateľa pričítať aj porušenie ustanovenia iného právneho predpisu - často však bude také porušenie prítomné a v niektorých prípadoch je aj vecne a pojmovo nevyhnutné (napr. neoprávnenosť v zmysle § 172 alebo § 194 Trestného zákona, a, samozrejme, v prípade adresného alebo blanketného zakomponovania iného právneho predpisu do príslušnej skutkovej podstaty trestného činu - napr. porušenie zákazu alebo obmedzenia ustanoveného právnym predpisom v zmysle § 254 Trestného zákona). Trestný zákon „ustanovuje inak“ v súvislosti s trestnoprávnou spôsobilosťou, okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť a materiálnym korektívom (viď vyššie). Ďalšie predpoklady a súvislosti trestnosti činu, jej uplatňovania a zániku, vrátane charakteru v tejto veci použitej právnej úpravy (Trestného zákona v príslušnom znení), sú rovnako uvedené vyššie. In concreto, v posudzovanom prípade nebol daný žiaden hmotnoprávny dôvod, ktorý by umožňoval uplatnenie odvolacím súdom použitého procesného dôvodu oslobodenia spod obžaloby, teda absenciu trestnosti činu, ktorá bola aj pre odvolací súd dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, a to v konkrétnych súvislostiach popísaných vyššie (preto len v nedôvodnom zrušení odvolaním napadnutého rozsudku a oslobodení obžalovaného spod obžaloby spočíva porušenie zákona uvedené vo výroku tohto rozsudku). Také oslobodenie je, v širšom výkladovom kontexte, v rozpore s vyššie citovaným a komentovaným ustanovením čl. 1, čl. 46, čl. 49 ústavy, ako aj v rozpore so zákonnou definíciou trestného činu. V nadväznosti na uvedené, nie je dovolacím súdom vyslovené porušenie zákona neaplikáciou súdom prvého stupňa kvalifikačne použitých skutkových podstát trestných činov (príslušných ustanovení osobitnej časti Trestného zákona a im zodpovedajúcich právnych viet), vysporiadanie sa s touto otázkou (z hľadiska naplnenia jednotlivých zákonných znakov) bude úlohou nového odvolacieho konania. Je však potrebné dodať, že v prejednávanej veci nebránilo trestnosti činu ani uplatnenie žalôb poškodenou spoločnosťou N. spol. s.r.o. (aj keď s nimi nebola úspešná), ktoré v ponímaní odvolacieho senátu - rozporne - na jednej strane bránia konštatácii spáchania trestného činu sprenevery, ktorý však tento senát, v podstate svojho rozhodnutia, zároveň považuje za spáchaný, pokiaľ ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, keď trestnosti tohto činu má brániť len princíp subsidiarity trestnoprávnej represie (ktorý nemožno použiť v tom zmysle, ako to odvolací súd učinil). Preto nebolo aplikačne správne vylúčiť trestnosť činu pri majetkovom delikte so značnou škodou, resp. škodou veľkého rozsahu, pričom ani z hľadiska iných kritérií uvedených v § 3 ods. 4 Tr. zák. nebola únosná absencia trestného postihu pre obvineného. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu ku konaniu popísanému pod bodom III. výroku rozsudku krajského súdu, kvalifikovanému ako zneužitie účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1 písm.
  16. a)Tr. zák. (možno poznamenať, že konanie pod bodmi II. a III. tvorí podľa podoby skutkových viet jednočinný súbeh trestných činov). Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozporuje zistenia súdu prvého stupňa ohľadom vlastníctva poškodenej N. spol. s. r. o. k niektorým veciam rozpisovaným v skutkovej vete, zdôrazňujúc, že súd prvého stupňa nerešpektoval právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov v občianskom súdnom konaní, v rámci ktorých sa riešili vlastnícke vzťahy i otázky platnosti zmlúv, na podklade ktorých došlo k zmene vecných práv k týmto hnuteľným veciam. Zásadná výčitka odvolacieho súdu smerovala aj k faktu, že súd prvého stupňa ponechal úplne bez povšimnutia podstatný rozpor v tvrdeniach poškodenej N. spol. s r. o., keď v trestnom konaní tvrdila, že všetky hnuteľné veci boli v jej vlastníctve, no v občianskom súdnom konaní tvrdila, že časť hnuteľných vecí bola vo vlastníctve spoločníka N. spol. s.r.o. C. Z.. Rovnako odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa nerešpektovanie záverov, že subjekty, ktoré sa v občianskom súdnom konaní domáhali vydania hnuteľných vecí od spoločnosti N. spol. s. r. o. boli s nárokmi úspešné, keď súdy skonštatovali platnosť kúpnych zmlúv, na podklade ktorých došlo k zmene vecných práv k veciam, ktoré sú vymenované čiastočne aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Podľa § 9 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú, samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného (obsahovo zhodne § 7 ods. 1 súčasne účinného Trestného poriadku). Predbežnou otázkou v tomto prípade bola a je i otázka vlastníctva k veciam rozpísaným v skutkovej vete rozsudku, aby bolo možné konštatovať, že ide (z hľadiska páchateľa) o „cudziu vec“, ktorá mu bola zverená a ktorú si prisvojil. Táto okolnosť esenciálne spadá pod rozsah posúdenia viny (nielen zavinenia, teda subjektívnej stránky konania) obvineného a musí byť teda (v konečnom dôsledku) trestným súdom posúdená samostatne, bez viazanosti rozhodnutiami vydanými v občianskom súdnom konaní (inak by tomu bolo len v prípade rozhodnutia civilného súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a takto novovzniknutého vlastníckeho režimu, do ktorého sa malo trestným činom zasiahnuť). Je potom bez rozhodujúceho významu neunesenie dôkazného bremena žalujúcou (tu poškodenou) stranou v niektorých občianskych súdnych konaniach (na ktoré poukazuje odvolací súd), nakoľko v trestnom konaní poškodený dôkazné bremeno nenesie. Vina sa zisťuje dokazovaním na hlavnom pojednávaní a nedokázanie konkrétnej, v tomto smere relevantnej okolnosti (ktoré vždy postihuje obžalobu), nemôže byť deklaratórnym prenosom výsledku občianskeho súdneho konania. Ak by teda súd v trestnom konaní, na základe jeho výsledkov, dospel k záveru, že niektoré veci nemohli byť ako „cudzie veci“ obvineným spreneverené, nemohol by sa obmedziť len na samotnú konštatáciu existencie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní. Musel by zároveň špecifikovať, o ktoré konkrétne veci ide (a tomu prispôsobiť obsah svojho rozhodnutia). V kontexte uvedeného, ani prípadné zistenie odvolacieho súdu, že niektoré veci neboli vo vlastníctve poškodenej N. spol. s. r. o., ale jej spoločníka C. Z., by v konečnom dôsledku nemalo vplyv na právnu kvalifikáciu ako trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák., lebo vo vzťahu k obvinenému by išlo tak či onak o zverené cudzie veci, ktoré v rozpore s účelom ich zverenia odpredal tretím subjektom. Zmenil by sa len poškodený subjekt, pričom ale totožnosť skutku by zostala zachovaná. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov totožnosť skutku je (v nadväznosti obžaloby na uznesenie o vznesení obvinenia a výsledne v odsudzujúcom rozsudku) zachovaná, ak je zachovaná podstata skutku kladeného za vinu obvinenému. Táto podstata je zachovaná, ak je aspoň sčasti (v podstatných okolnostiach) zachovaná buď totožnosť konania alebo totožnosť následku, alebo totožnosť konania aj následku. Toto vymedzenie je pomerne voľné a súd musí úpravou skutkovej vety zohľadniť zmenu okolností skutku na dôkaznom podklade súdneho konania. V konečnom dôsledku, vyššie uvedené platí aj vo vzťahu ku odvolacím súdom uvádzanej okolnosti, že v občianskom súdnom konaní súdy konštatovali platnosť kúpnych zmlúv, na podklade ktorých došlo k zmene vecných práv k veciam, ktoré sú vymenované čiastočne aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Ak súd v trestnom konaní dospel k záveru o spáchaní trestného činu úkonmi štatutárneho zástupcu prevádzajúcej právnickej osoby (čo patrí len do právomoci trestného súdu), javili by sa z tohto uhla pohľadu dotknuté kúpne zmluvy ako absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, aj keď medzi výsledkom občianskeho súdneho konania a trestného konania môže vyššie popísaným spôsobom vzniknúť obsahový rozpor, zákon s takým efektom počíta a na posúdenie otázky viny ustanovuje pre orgány trestného konania pri posudzovaní predbežných (a samozrejme aj finálnych aplikačných) otázok rozhodovaciu autonómiu. Spôsob riešenia rozporu eventuálne vzniknutého novým (neskorším) rozhodnutím je možný aj procesne (napr. obnovou v občianskom súdnom konaní), čo však už prekračuje rámec tohto odôvodnenia. Na podklade týchto úvah dovolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, z ktorého aj vyplýva ďalšie prerokovanie veci odvolacím súdom v potrebnom rozsahu a viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Trestného poriadku).“ Najvyšší súd - po vrátení veci mu späť na odvolacie konanie (odvolanie pritom podal tak obvinený, ako i prokurátor, ako už bolo uvedené vyššie) zo strany dovolacieho súdu - vo veci opätovne rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 21. februára 2017, keď konkrétne rozsudkom, sp. zn. 1 To 1/2016, podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok (Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2013, sp. zn. 2T/2/2005) zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a s prihliadnutím na § 259 ods. 3 Tr. por. obvineného Ing. R. G. sám odsúdil podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd obvinenému zároveň uložil peňažný trest vo výške 1.000 eur, pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto mu podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Dňa 5. februára 2018 bolo príslušnému prvostupňovému súdu doručené dovolanie obvineného Ing. R. G., podané prostredníctvom ním zvoleného obhajcu JUDr. Rudolfa Bezáka a smerujúce proti vyššie zmieňovanému rozsudku najvyššieho súdu z 21. februára 2017, sp. zn. 1 To 1/2016, keď ako dovolacie dôvody boli formálne označené dôvody uvedené pod písm.
  17. c)(zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) a písm.
  18. i)(rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť) § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o jednotlivé uplatnené dovolacie námietky, ktorými obvinený odôvodňuje naplnenie skôr zmieňovaných dovolacích dôvodov, tieto uvádza dovolací súd nižšie, kde sa s nimi súčasne i podrobne vysporiadava. Obvinený s poukazom na ním uvádzané skutočnosti záverom podaného dovolania navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 223 ods. 1 Tr. por. v súvislosti s § 11 ods. 1 písm.
  19. h)Tr. por. (v spojitosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 7 ods. 5 ústavy), § 258 ods. 1 písm. a), písm.
  20. b)Tr. por., § 259 ods. 3 Tr. por., § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák., § 53 ods. 1 Tr. zák., § 54 ods. 3 Tr. zák., § 58 ods. 1 písm.
  21. a)Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr zák. v jeho neprospech a zároveň aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku vec prikázal najvyššiemu súdu (ako súdu odvolaciemu) na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom rozsahu. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor (Krajskej prokuratúry v Prešove), a síce v tom zmysle, že s ohľadom na ním podrobne uvedené argumenty v danom písomnom vyjadrení má za to, že ani jeden z dovolateľom označených dovolacích dôvodov, či tiež prípadne iných dôvodov dovolania podľa § 371 Trestného poriadku nepovažuje za naplnený, a preto navrhuje dovolaciemu súdu dovolanie obvineného podľa § 382 písm.
  22. c)Trestného poriadku odmietnuť. K predmetnému písomnému vyjadreniu sa žiada súčasne uviesť, že okrem toho, že v ňom uvedená argumentácia prokurátora je veľmi podrobná, táto je tiež vecne správna a zodpovedajúca stavu spisu, preto na ňu aj v ďalších častiach odôvodnenia daného rozhodnutia bude dovolací súd často odkazovať. K dovolaniu obvineného sa napokon vyjadril i poškodený, ktorý v podstate rovnako ako prokurátor nepovažuje uplatnené dôvody dovolania za preukázané, súhlasí so závermi napadnutého rozsudku a navrhuje teda dovolanie podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 378 Trestného poriadku vec predbežne preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie obvineného nie je potrebné odmietnuť z formálnych dôvodov [§ 382 písm. a), písm. b), alebo písm.
  23. d)až písm.
  24. f)Trestného poriadku]. Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (ods. 1) Trestného poriadku, a preto podané dovolanie podľa § 382 písm.
  25. c)Trestného poriadku odmietol. Úvodom je nutné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Čo sa týka potom viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (viď k tomu bližšie R 120/2012). A napokon vzhľadom na obsah posudzovaného dovolania úvodom dovolací súd tiež zdôrazňuje, že v rámci dovolacieho konania konaného na podklade dovolania obvineného nemôžu byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu samotné skutkové zistenia, ku ktorým dospeli vo veci konajúce súdy nižšieho stupňa (výnimkou je v danom smere len dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), ako je to zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku. Alebo inými slovami, námietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom (namietajúce ich správnosť či úplnosť) sú z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany dotknutých súdov nižšieho stupňa - ten nemôže nijako meniť, ani dopĺňať. In concreto, pokiaľ ide potom o vysporiadanie sa s jednotlivými v podanom dovolaní zo strany obvineného Ing. R. G. uplatnenými výhradami: § Dovolateľ namieta, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal jeho „obranou“, a to predovšetkým z hľadiska porušenia jeho práva na obhajcu v prípravnom konaní. Konajúci vyšetrovateľ totiž po tom, čo dňa 10. januára 2001 uznesením začal vyšetrovanie vo veci, vypočul svedkov, zadovážil listiny a uskutočnil ďalšie úkony, na ktorých sa nemohol zúčastniť a ani si zvoliť obhajcu. S ohľadom na jeho námietku sa neskôr, po vznesení obvinenia, ku ktorému došlo uznesením z 25. februára 2002, iba formálne zopakovali výsluchy svedkov - s jedinou otázkou, a síce, či trvajú na svojej prechádzajúcej výpovedi. Ako pritom uviedol dovolateľ ďalej, k porušovaniu jeho práva na obhajobu dochádzalo aj po vznesení obvinenia, keď konkrétne z ním podaných 34 bodov na preukázanie jeho neviny (v podaní z 12. novembra 2002) vyšetrovateľ realizoval iba 3, kým ostatné jeho návrhy odmietol, čím v podstate v rozpore s § 2 ods. 5 Tr. por. vykonal hodnotenie dôkazov bez ich vykonania. Ak ide o predmetnú časť dovolacej argumentácie [z obsahu spisového materiálu je zrejmé jej predchádzajúce uplatnenie v pôvodnom, súdnom konaní tak, ako to vyžaduje § 371 ods. 4 Trestného poriadku ako podmienku pre prípadné konštatovanie v danom prípade potencionálne do úvahy prichádzajúceho dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  26. c)Trestného poriadku], v tejto obvinený v podstate pouka

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.