Najvyšší súd 2 Cdo 207/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. C., nar. X., bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, ako kolíznym opatrovníkom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane maloletého dieťaťa Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Bratislava, Špitálska 8, dieťa rodičov Ing. arch. A. Z., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. P. K., advokátom Advokátskej kancelárie H., s.r.o., V., a A. C., bývajúceho v C., Talianska republika, zastúpenému Mgr. M. H., advokátom v N., o nariadenie návratu maloletého S. C. do krajiny obvyklého pobytu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9 P 521/2008, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 14. mája 2009 sp. zn. 5 CoP 19/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie matky maloletého S. C. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Topoľčany uznesením z 18. marca 2009 č.k. 9 P 521/2008-264 schválil zmier medzi účastníkmi podľa ktorého zmieru sa nariadil návrat maloletého S. C., nar. X., na územie Talianskej republiky v lehote najneskôr do 31.5.2009. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie matky maloletého Krajský súd v Bratislave uznesením z 14. mája 2009 sp. zn. 5 CoP 19/2009 odmietol jej odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka dovolanie a žiadala dovolací súd, aby zrušil uznesenia oboch stupňov súdov a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie 2 Cdo 207/2009 2 konanie. Namietala, že okresným a krajským súdom jej vo viacerých aspektoch bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Takisto namietala, že konanie je postihnuté aj inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keďže nebola dodržaná rovnosť zbraní v tom, že nemala možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu otca. Ďalej namietala, že podľa jej názoru nedošlo k platnému uzavretiu zmieru. Krajský súd nevzal do úvahy, že výroková časť uznesenia obsahuje nielen výrok o schválení zmieru, ale i výrok nariaďujúci, voči ktorému sa prekážka prípustnosti odvolania podľa § 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p. nevzťahuje. Otec vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol toto odmietnuť pre jeho neprípustnosť. Vedľajší účastník uviedol, že obaja rodičia sa v danej veci dohodli pred súdom. Spolu s kolíznym opatrovníkom súhlasil s uzavretím zmieru ako zmierlivého riešenia situácie. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu matky nevyjadril. Dovolací súd neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nezistil dôvody na odklad vykonateľnosti (§ 243 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
- a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
- b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade 2 Cdo 207/2009 3 cudzozemského rozhodnutia,
- c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, procesnú prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. s poukazom i na návrh dovolateľky (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
- a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom stanovené tak, že právne významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám došlo, ale až jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy. V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania) Občiansky súdny poriadok upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď § 237 O.s.p.). Iné procesné vady (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý 2 Cdo 207/2009 4 možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali i za prítomnosti advokáta (§ 123 O.s.p.) a iné]. Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateľky nerešpektovali niektoré z týchto práv. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov konania alebo že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Dovolanie preto podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je, ako aj námietky dovolateľky týkajúce sa ustanovenia § 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p. Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie matky maloletého je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová