2 O.s.p. v konaní o prejednanie dodatočne objaveného majetku po poručiteľke J. M.. Žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak
názoru odvolacieho súdu iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup
citovaného ustanovenia. V prejednávanej veci uznesenie v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. bolo vydané v konaní o prejednanie novoobjaveného majetku. Dôvodom dodatočného dedičského konania je neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu poručiteľovho majetku a dlhov, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva nadväzuje na výsledky doterajšieho dedičského konania, vychádza z nich a v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť. V pôvodnom konaní o dedičstve po J. M., vedenom na Štátnom notárstve Košice – vidiek pod sp. zn. D 348/87 bolo dedičstvo potvrdené ako odúmrť štátu, pretože H. T. a F. T. vyhlásili, že sa nebudú domáhať dedičského práva a dedičské právo zo zákona v tretej skupine si neuplatňujú (zápisnica z 28.8.1987, č.k. D 348/87-40). Vychádzajúc z názoru, že pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znova zisťovať okruh účastníkov, a teda ani postupovať 2 Cdo 108/2008 3
2 O.s.p., žalobcovia v tejto veci nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo ich právne postavenie bez tohto určenia nebude neisté, preto správne súd prvého stupňa žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí prípustnosť odvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je okruh dedičov ten istý ako bol v pôvodnom konaní, nakoľko v pôvodnom konaní absentoval postup
Uvedená otázka ostala preto sporná aj v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva a je preto namieste o ňom rozhodnúť na základe žaloby žalobcov v konaní sp. zn. 8 C 47/2004, a to nielen z hľadiska postupu
2 O.s.p. ale aj
c/ O.s.p. Navrhujú, aby dovolací súd zrušil rozsudok tak odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný 1/ žiadal dovolanie žalobcov 1/, 2/ zamietnuť. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadril. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá aktívnu legitimáciu vyjadrovať sa k žalobe, týmto orgánom je S.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/, 2/ nie je dôvodné.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 2 Cdo 108/2008 4 Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo. Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie či súd v konaní
o dodatočne objavenom majetku, je viazaný okruhom účastníkov tak, ako bol zistený v pôvodnom konaní a teda či v rámci konania o novoobjavenom majetku môže postupovať
2 O.s.p. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania 2 Cdo 108/2008 5 založená výrokom odvolacieho súdu, len z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Námietkami žalobcov, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky sa dovolací súd nemohol s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania zaoberať. Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Dovolací súd pri posúdení tejto otázky sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu.
1 O.s.p. ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
2 O.s.p. v odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Dôvodom dodatočného dedičského konania
nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konania o novoobjavenom majetku, na rozdiel 2 Cdo 108/2008 6 od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. I v novom konaní sa postupuje
rovnakých ustanovení, aké sa použili v pôvodnom konaní. Z uvedeného stručného výkladu zásad,
ktorých sa postupuje v konaní o novoobjavenom majetku vyplýva, že odvolací súd správne ustálil, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenia svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť. Odvolací súd taktiež správne ustálil, že žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak iba v tom prípade ak vo veci bol namieste postup
citovaného ustanovenia. Vychádzajúc z názoru, že pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znova zisťovať okruh účastníkov a teda ani postupovať
2 O.s.p., žalobcovia v tejto veci nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo ich právne postavenie bez tohto určenia nebude neisté. V pôvodnom konaní po J. M. vedenom na Štátnom notárstve Košice – vidiek pod sp. zn D 348/87, bolo dedičstvo potvrdené ako odúmrť štátu, pretože H. T. a F. T. vyhlásili, že sa nebudú domáhať dedičského práva a dedičské právo zo zákona v tretej skupine si neuplatňujú (zápisnica zo dňa 28.8.1987) č.k. D 348/87-40). Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania
neuvedené) vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). 2 Cdo 108/2008 7 V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovaným 1/ až 3/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: 2 Cdo 108/2008 8
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.