slovenskej legislatívy. 2. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 24Sa/48/2018 zo dňa 29.03.2019 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s odôvodnením, že ide o žalobu v sociálnych veciach a miestna príslušnosť v konaní o žalobe v sociálnych veciach sa spravuje
3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu, buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré na území Slovenskej republiky tiež nemá. 3. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržovania sa žalobcu - fyzickej osoby, Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani prechodne. Žalobca sa identifikuje adresou na doručovanie písomností v Poľskej republike. 4.
názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Na záver uviedol, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani
1 SSP.
tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak, čiže ide o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods.
1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. 8.
3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
osobitného predpisu, v konaniach
2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 9.
3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.